Rok 1858 Tramixor

Pár, muž a žena rútiaci sa takmer svetelnou rýchlosťou cez hustý tmavý les pod rúškom noci nesú v rukách mrviaci sa balíček.Ich jedinú dcéru, ktorá má v budúcnosti spojť celý upírí národ.No prenasledujú ich. Prenasledovatelia sú čím bližšie a bližšie."Sanya!To dieťa musí preč! Ak nás Siobab chytí, zabije naše dieťa! Musíme ho čo najrýchlejšie dostať k bráne času a pre niesť do iného sveta." Ja viem Theranes, nepripustím aby moju Ewelyn dostala do rúk."Prenasledovatelia ich uz skro dobehli." Sanya, bež ďalej! Ja sa ich pokúsim aspoň na chvíľu zastaviť. Prenes ju cez bránu času, zachráň ju! Zbohom Sanya..."Žena so slzami v očiach prikývla, pohladila svojho muža naposledy po líci a rozbehla sa ešte rýchlejšie. Zastala len pár metrov pred bránou. Stála pred ňou krásna ale veľmi chadne pôsobiaca žena oblečená v honosnom červenom rúchu.Krvavo červenými očami prebodávala Sanyu a dcéru v jej náručí."Daj mi to dieťa!"Zaškrečala takým strašným hlasom, že Sanyu až primrazilo k zemi."Podvoľ sa, nemusíš skončiť ako tvoj úbohý manžel. Omilostím ťa."Na perách sa jej zjavil falošný úsmev, ktorí hovoril o opaku jej slov."Nikdy Siobab!" Skríkla Sanya."Nikdy moju dcéru nedostaneš!"Teda si si zvolila rozsudok smrti." Zavrčala na ňu a prikrčila sa k útoku.V poslednej chvíli, ešte pred tým, ako na ňu Siobab skočila, Sanya vykríkla: "Terala miorix!"Videla Siobab ako sa rúti oproti nej,videla ako jej s pomocou kúzla mizne dcéra z náručia a zjavuje sa za Siobabiným chrbtom, ako prechádza cez bránu času...V tom sa jej Siobabine tesáky zahryzli do krku.Jej posledné myšlienky patrili dcére."Zbohom Ewelyn."Zašepkala. Potom už nič, len tma......

Chcem vedieť váš názor, či sa mi oplatí pokračovať ďalej!Prijmem akúkoľvek kritiku.Ďakujem ;-)