Narrin skočila zo skaly a bežala k Hestovi. Hest k nej otočil veľkú hlavu posiatu ostňami. Bol to veľký červený drak. "Hest? Kde si bol?", spýtala sa Narrin telepaticky. Bola elfka, s červenajúcimi sa očami. Mala dlhé čierne šaty s červeným korzetom a dlhé, uhľovo-čierne vlasy. Hest k nej sklonil hlavu. "Pri jazere, prečo?", odpovedal jej dunivým hlasom. "Ale nič. Vieš že teraz sú v krajine neezpečné časy.", povedala Narrin. Pružne vyskočila na dračí chrbát do sedla a Hest sa mocne odrazil. Prileteli k veľkému vodopádu v lese. Hest pristál a Narrin zoskočila. Zložila z pleca luk a vložila šíp do tetivy. Napla luk a kráčala k osamelej jaskyni. "Nei lo?", zakričala, pričom jej odpovedala len ozvena. "Ase.", zasyčalo čosi zvnútra. V tme zažiarili dve veľké, žlté oči. Patrili obrovskému hadovi, ktorý sa pomaly a ticho plazil k nej. Pri východe zastal a začal sa meniť na človeka. "Loa nei fe wo?", spýtal sa muž syčavým hlasom. "Napadli severný tábor a blížia sa k nám.", povedala Narrin a muž zaklial. "Mei e riatov! Morul! Nevedeli sme ich zadržať!", ospravedlňovala sa. Hest k nej pristúpil. Muž si ho premeral. "Vyrástol.", poznamenal a Hest sklonil hlavu k Narrin. "Dobre teda. Vráť sa k ostatným a buďte pripravení. Friel.", povedal nakoniec muž a začal sa znova meniť na hada. "Friel.", odzdravila Narrin a vysadla na draka. Hest letel k Seovi. Seo ich už čakal pred východným táborom. "Ako to vyzerá?", spýtala sa Narrin. Keiral, Seova dračica kráčala k Hestovi. Bola krásnej, sviežej zelenej farby. Milo sa na seba pozreli a Hest sa jej obtrel o papuľu. Keiral a Hest mali priravené hniezdo, hlboko v okolitých horách Gestralu, ich krajiny. No tera bola vojna, a Hest sa bál viac o Keiral ako o svoju jazdkyňu, Narrin. Seo bol teda pešiak, pretože dračice ktoré boli tehotné elfovia nidky nemohli ohroziť. Najmä preto, že draky nemávajú veľa mláďať. "Besy by na nás mali zaútočiť dnes v noci, nahlásili ich hliadky. Nevedeli zaútočiť, boli v hustom lese.", povedal Seo a Narrin sa zamračila. Dobre vedela, že lesy nesmú spáliť. Narrin sa pozrela na slnko. Zapadalo. "Musíme sa pripraviť.", povedala a kráčala k Hestovi. Vysadla a drak sa odrazil. Leteli ponad tábor, na sever k lesu. Videli ich. Tie malé potvory sa krčili tesne pri lese a čakali na súmrak. Hest nenávistne zasyčal. Keď si dostatočne poobzerali nepriateľské vojsko, ktoré bolo prevažne tvorené Besmi, no našla sa aj lukostrelci a vojaci. Hest pristál pri Keiral a Narrin zosadla. Vošla do tábora, pozdravila pár elfov a odhrnula záves na svojom stane. Bola v ňom posteľ, malý stolík s troma stoličkami a ľahký strieborný meč s vykladaným puzdrom. Konkrétne rubínmi. Na posteli ležalo brnenie. Narrin si ho rýchlo nasadila, opásala meč a zovrela luk. Bola pripravená. Vyšla zo stanu a stretla sa so Seom pred táborom. Seo mal tiež brnenie, no meč bol strieborný so zlatými žilkami a puzdro bolo tiež zlaté, vykladané smaragdami. Hest tam už čakal. Nepotreboval žiadne brnenie, jeho šupiny boli nezvyčajne tvrdé, dokonca aj elfské zbrane tadiaľ prenikli len horko-ťažko. Slnko osvietilo krajinu posledným lúčom a zhaslo. Na oblohe sa objavovali hviezdy. Mesiac bol v splne. Bolo počuť vytie vlkov. Zrazu zatrúbil roh, oznamujúci príchod vojska. Narrin bleskovo vysadla na Hesta a ten s mohutným mávaním krídel vzlietol. Leteli k trúbeniu. Besy sa vyrútili na tábor a elfovia s nimi začali bojovať. Besy po nich skákali a hrýzli ich. Hest zareval. blany na krídlach mu prestrelili šípy. Narrin tiež cítila bolesť. Drak sa vrhol k zemi a Narrin strieľala jeden šíp za druhým. Mala výbornú mušku. Jeden šíp, jeden mŕtvy. No po tom strmhlavom strieľaní sa jej čoskoro minuli. Hest bol tesne pri zemi a tak Narrin zoskočila a vrhla sa medzi vojakov. Hest pristál pri nej, pričom rozdupal pár ďalších. Narrin vytiahla ligotajúci sa meč a zahnala sa. Zabila dvoch. Hest sa zaháňal chvostom a chniapal po každom vojakovi. Pár ich skoro zožral, ale nemal rád tú príchuť. Viac mu chutila divá krava. Jeden vojak sa mu vyšvihol na krk a skúsil mu zabodnúť meč do teny. No meč sa čudne odrazil a prebodol svojho majiteľa. Vojak sa zrútil na zem. Narrin zatiaľ pobila ďalších piatich. Hest videl ako sa na Sea, bojujúceho neďaleko zozadu plížia traja vojaci, no pred ním bolo asi ďalších desať, ktorý sa chystali útočiť naňho. Hest otvoril papuľu a z nej sa vyrútil šarlátov-červený oheň, pred ktorým vojaci zdese utekali. Narrin zabila ďalších, ktorý bežali smerom k nej, aby sa zachránili pred plameňmi. Seo sa uhol plameňom a podsekol dvom vojakom nohy. Zrútili sa na zem a Seo ich dorazil. Keiral sa na to všetko prizerala z bezpečia jaskyne. Mala výčitky že sa nemôže pripojiť k Hestovi a pomôcť Seovi. Dosť. Vyletela nad bojisko, pričom ju zasiahli šípy. Keiral letela smerom k Seovi. Vrhla sa medzi vojakov a zúrivo ich päť roztrhala. "Keiral nie!", zakričal Seo, no dračica ho nepočúvala. Zaháňala sa chvostom a trhala nepriateľov na kusy. Mala radosť z boja. Doslova ju poháňala skôr radosť ako nenávisť. No zabudla, že nemá brnenie a jej šupiny neboli také tvrdé ako Hestove. Jeden vojak ju bodol priamo medzi lopatky, potom, čo sa nepozorovane vyšvihol dračici na chrbát. Keiral bolestne zrevala. Seo sa zrútil na zem. Bola to strašná bolesť. Narrin a Hest sa vrhli k nim. Hest bežal k dračici, pričom pošliapal pár vojakov. Schytil vojaka sediaceho na Keiralinom chrbte. Vojakove kosti zaprašťali pri drvivom zovretí dračej čeľuste. Hestovi tiekla z papule vojakova krv, no aj jeho vlastná, keďže úlomky kostí mu porezali papuľu zvnútra. S tou krvou vyzeral hrozivo. Zozadu bránil Keiral ktorá ďalej bojovala. Narrin bránila Sea ktorý sa snažil postaviť, no bolesť bola silnejšia. Keiral zasiahol ďalší meč, tentoraz do zadnej laby. zrevala a odtiahla nohu, v ktorej zostal zabodnutý meč. Hest rozmliaždil vojaka ako mravca. Keiral sa snažila vytiahnuť meč no nedosiahla. Seo, ktorý sa konečne postavil sa tackajúc zahnal po vojakovi ktorého rozsekol napoly. Pribehol ku Keiral a vytiahol jej meč z nohy. Hest, Narrin a Seo sa zoskupili okolo Keiral, aby ju mohli brániť. "Nai sach(r)e!", zakričala Narrin a zabila piatich. Seo zabil troch. Ostatný elfovia už väčšinu vojska pobili. Nepriateľov bolo už len pár. S krikom sa rozbehli na ústup. No Hest vzlietol a kým sa stihli dostať k lesu, boli spálený na prach. Hest pristál pri Keiral a z papule mu stúpal dym. Narrin podopierajúc Sea sa blížila k táboru. Hest ľútostne oblizol Keiral tenkým jazykom po papuli. Keiral sa naňho len vyčerpane pozrela. Obaja odleteli do jaskyne kde pristáli. Keiral sa zvalila na bok a zaspala. Hest si k nej tiež ľahol a s hlavou položenou vedľa jej tiež zaspal. Elfovia prišli do tábora a zišli sa v hlavnom stane, kde bol len veľký stôl a stoličky. Kapitáni jednotlivých oddielov si posadali. O chvíľu vošla do stanu Narrin a Seo. Narrin mala na sebe dlhé červené šaty s čiernymi vzormi. Seo mal ľahkú bielu tuniku a čierne nohavice. Narrin si sadla za vrch stola a Seo po jej pravici. Ona viedla východný tábor. "Bitka nemala také následky ako tá v severnom tábore, dúfam že sme neprišli o veľa bojovníkov.", vyhlásila Narrin. "Nie. Náš oddiel stratil len dvoch bojovníkov a traja sú vážne zranený.", oznámil elf, ktorý sa prezliekol do dlhého plášťa vyšívaného zlatom. Ostatný kapitáni boli na tom podobne. Najhoršie sa viedlo oddielu ktorý bol v prvej línií. Vojaci im zabili siedmych. Kapitán mal oblečený čierny plášť vyšívaný striebrom. Prebrali ešte pár vecí ohľadom zásobovania a nakoniec sa rozišli. Narrin vošla do svojho stanu a unavene spadla na posteľ. Unavene premýšľala o udalostiach posledných dní. O boji v severnom tábore, o vyjednávaním s kapitánom nepriateľského vojska na ktoré doplatila už skoko zacelenou ranou na predlaktí, o problémoch so zásobovaní potravy a výzbroje a ďalších veciach. Hest a Keiral sa prebudili. Hest vyletel z jaskyne k táboru. Keiral ležala na zemi a privretými očami sledovala krajinu. Uvidela mladého srnca ktorý sa veselo preháňal po lúke. Začali sa jej zbiehať slinky, no nechcela zmariť jeden nevinný život, nie teraz, po boji. No jej žalúdok hlasno zaprotestoval. Nakoniec skočila z jaskyne a zniesla sa nad lúku. Vyľakaný srnec stuhol pred dračicou. Už vedel že to je koniec jeho krátkeho života. No Keiral uvidela iného srnca, kríval a už bol starý. Kráčala k nemu. Starý srnec už vedel čo sa bude diať. Aj tak už bol starý, dlho by tu už nebol. Keiral Raz zaťala tesáky. Srnec necítil bolesť. Ten mladší utekal ozlomkrky preč. Keiral zožrala Srnca na tri menšie hlty a spokojne si oblizla papuľu. Vzlietla a pristála pri rieke, z ktorej sa ešte napila a ľahla si na veľký kaleň pri brehu. Vychádzajúce slnko príjemne hrialo jej šupiny.

SLOVNÍK:

Nei lo?-Si tu?

Ase-áno

Loa nei fe wo?-Čo tu robíš?

Mei e riatov!-Mrzí ma to!

Morul!-Prosím!

Friel.-dovidenia, pa, zbohom

Nai sach(r)e!-Vy červi!