Pred bránou väznice ma v nablýskanom mercedese čakala Judita. Napriek židovskému menu ale židovkou nie je. Keď ma zbadala vychádzať, pobehla mi v ústrety s roztvorenou náručou a uprostred ulice sa mi hodila okolo krku a vášnivo ma vybozkávala. Nečudo, tri roky, ktoré som strávil vo väzení, sú tri roky. Nedočkavo ma ťahala k autu a popri tom sa ma vypytovala, či som hladný, smädný, no proste na samé somarinky. Ja som sa chcel čím prv dostať domov, vliezť pod sprchu a potom s Juditou do postele. No domov to boli tak dve hodiny cesty, ale Judita zošliapla plynový pedál, až v zákrutách pneumatiky pišťali. V polovici cesty som predsa len dostal chuť na pivo, chuť krutú, neodbytnú, až mučivú. Judite nebolo treba nič vysvetľovať, keď som povedal - som smädný - zastavila mercedes pred akýmsi motorestom. Bol to nový, štýlový motorest a museli ho postaviť, kým som sedel, lebo predtým tu nestál. Prvých päť pohárov piva som vypil na dúšok, čomu sa Judita pobavene prizerala. Spokojene som si odgrgol, bolo mi fuk, že akýsi párik na mňa vrhol pohoršený pohľad, v base som zabudol na slušnú výchovu. Judita sa chichúňala, pod stolom ma obchytkávala a mne bolo dobre. A bolo mi dobre aj doma, Judita vliezla ku mne pod sprchu, froté rukavicami mi drhla chrbát a mydlila ma po celom tele, nuž komu by pri tom bolo zle, však ? Rafinovane si ma chystala, modlivka jedna.

Prvá noc vo vlastnom dome, vo vlastnej posteli... strhával som sa zo spánku, spotený na celom tele. Darmo, bude mi to chvíľu trvať, než si privyknem na slobodu. Basa s človekom urobí svoje, kto to neprežil, neuverí, ale neprajem to nikomu. Ja sám som sa do basy dostal vďaka svojej sprostosti. Naivne dôverčivý som sa nechal nahovoriť a začal s podnikaním vo sfére..., ale to nebudem radšej uvádzať, jednoducho, bol som nastrčená figurka a tak som aj dopadol, obetovali ma. Keď to tak ale vezmem, tri roky... mohol som dopadnúť aj horšie, napríklad voňať odspodu fialky... Zapálil som si cigaretu a vyšiel na terasu. Noc bola horúca a tak mi dobre padlo chladené pivo, ktorého zásobu Judita starostlivo pripravila. Čo sa týka Judity, klobúk dolu pred ňou. Vydržala všetko to zastrašovanie a znepríjemňovanie života. A viem, že mi nezahla. Ktorýsi mudrák vypotil v jednej pesničke, že láska je vec neskutočne krehká. Vie ten hovno o živote, ozajstná láska je čosi tak pevné, že ňou pohnete vesmírom. Nahol som sa po fľašu piva, keď v ten istý okamih mi čosi hvízdlo popri uchu. Intuitívne som sa zosunul na terasu a ostal nepohnute ležať. Tak, a je to tu. Komusi predsa len zavadziam. V base, ktorá je univerzitou na umenie prežiť, mi niekoľko britiev, tak volali ostrých chlapcov, dalo zopár dobrých odskúšaných rád a predstierať mŕtveho chrobáka, čo som práve teraz robil, spadalo medzi tie efektívne. Tak som teda ležal a čakal, čo bude ďalej. Dlho sa nič nedialo, ale potom som začul šuchotavé kroky v tráve a po chvíli sa mi v zornom poli privretých očí zjavila tmavá prikrčená postava, opatrne kráčajúca ku mne. Zatajil som dych. Nevítaný návštevník chvíľu stál, potom sa ku mne sklonil a rýpol ma do rebier revolverom, ktorý držal v ruke. To bol pre mňa ten najvhodnejší okamih, jednou rukou som ho chytil za ruku so zbraňou a druhou rukou, v ktorej som držal fľašu s pivom, som ho tvrdo ovalil po hlave. Bez slova sa zosunul vedľa mňa. Zdrapil som votrelca za golier a vtiahol do garáže, tam som ho dôkladne spútal a nakoniec som mu z hlavy strhol kuklu. Myslel som si, že ma už ťažko čo prekvapí, ale toto bola bomba. Z kukláča sa vykľula ženská a navyše som ju poznal. Oblial som ju vodou, aby sa prebrala, lebo som bol zvedavý, kto má na mojom zabití taký záujem a prečo aj ona. Ale prd som sa dozvedel, čušala a to ma dokúrilo. Napchal som jej do úst starú handru, strhol z nej čiernu kombinézu a hlavu privrzol sklom vo dverách auta, čím som ju dokonale zneškodnil. Chcel som ju takto nechať a ísť spať, ale do očí mi padli jej nohavičky a pekný zadok. Ostatné sa už udialo akosi samovoľne, pretiahol som ju, niekoľkokrát.

Ráno ma zobudila Judita so zvesťou, že v garáži je akási ženská a má v bočnom okienu privrznutú hlavu a nejaví skoro žiadne známky života. Šiel som ju kriesiť a kým som ju polieval vodou, zreferoval som Judite svoj nočný zážitok, samozrejme bez tej erotickej časti. Z Juditiných rečí som vyrozumel, že túto ženskú pozná. Na moje prekvapenie Judita prejavila s tou ženskou účasť. Ale čo už ženy, buď sa neskonale nenávidia, alebo neskonale milujú a Judita nech sa už zariadi ako chce, ja si však budem dávať dobrý pozor. Hodil som nahú kukláčku, ktorá na mňa nenávistne zazerala, ale to mi bolo egál, do kufra auta a vyrazil som k neďalekým horám s úmyslom sa jej tam na príhodnom mieste zbaviť. Po hodine cesty som natrafil na kamenistú úžľabinu s hustým krovinatým porastom pri vstupe, ideálnu pre môj zámer. Zastavil som auto a vytiahol tú chuderu z kufra. Ešte stále na mňa zazerala, ako by jej nedošlo, čo ju čaká. Za denného svetla som si všimol, že má dobrú vyšportovanú postavu a opäť som na ňu dostal chuť. Víťaz má na to právo, tak hovorí zákon džungle a navyše som bol nadržaný ako búrkový mrak. Stiahol som okienko na aute, povolil remeň na nohaviciach a nekompromisne som ju schmatol za vlasy. Nečakane ma však presným a tvrdým kopom zasiahla do nosa, ďalším trafila moje mužstvo a palčivá bolesť ma sprevádzala do ríše snov...

Ale to som sa vlastne na tú bolesť prebral a chvíľu mi trvalo, než som rozoznal sen od reality.

Jačanie, ako keď skúšajú sirénu, mi vnikalo do uší a prebúdzalo k vedomiu.

- Ty somár starý, opilec jeden nepodarený, chceš nás dostať do nešťastia ?! Ožereš sa, zadrichmeš pred telkou a nosom div nerozrúbeš stolík na fakličky...a toť ti ešte aj tepláky v rozkroku od cigarety horia... Bože, toto je už len dilino, ešte si vtáka ugriluje... čo furt zízaš do tej kisne.. a dvíhaj sa zo zeme... kristepane, komu som ja čo spravila, že ma takto tresceš... kde ja som nechala oči, že som zakopla práve o teba... Počúvaj... nesnaž sa ma nasrať, už aj vstaň..!.. čo si myslíš, že ťa takéhoto pustím do postele ..?! -

Na stolíku pred televízorom stálo niekoľko prázdnych fliaš od piva, ja som polosedel - pololežal v kresle s nosom pricapeným na stolíku a v rozkroku tlejúcimi teplákmi od cigarety, ktorá mi vypadla z prstov.

Hľadel som na Juditu, moju starú, a jej jačivý hlas mi však už pripadal ako bzukot muchy...