Blížila sa polnoc. Lesom sa niesol tichý šepot. Vinej sa predieral lesom tak rýchlo a ticho, ako to vedia len elfovia. Ponáhľal sa. Mal už len pár minút. Zrýchlil tempo, pričom sa potkol o korene starého a spráchniveného stromu. Zanadával a aspoň v duchu sa mu ospravedlnil, ako kázali staré tradície elfov.

Hoci les zbožňoval, teraz sa mu zdalo, že sa nikdy neskončí. Bolo to ako v zlom sne, keď človek uteká, ale nemôže sa pohnúť. Je to ako keby stál na mieste. Ešte aj les tak vyzeral. Bol tmavý a strašidelný, a to hoci bol spln. Cez husté koruny stromov nepresvitalo žiadne svetlo. A hoci Vinej vedel, že už je skoro tam, striasol sa. Našťastie už stromy začínali rednúť a po chvíli sa ocitol na čistinke.

Rozhliadol sa po nebeskej klenbe rozprestierajúcej sa kam len oko dovidelo. Po oblohe s tichým zahúkaním preletela sova. Bola na nočnom love a v pazúroch držala myš. Jej šedé pierka sa vo svetle mesiaca leskli ako striebro. Zahliadol ju síce len na okamih, ale dodala mu odvahu. Ešte sa rýchlo pozrel na hviezdy zosielajúc k nim tichú modlitbičku, dúfajúc, že všetko dobre dopadne a otočil sa.

Bola polnoc a čierno-čiernu tmu presvetľovali len plápolajúce plamene obrovskej vatry v strede čistinky a svetlo mesiaca. Bolo to tajné miesto elfov. Miesto, kde sa stretávala a radila Rada Lesa spolu s veľkým Dévom, kráľom všetkých elfov stromov. Rada Lesa mala podľa okolností deväť, jedenásť alebo trinásť členov. Nepárny počet zaručoval jednoznačné rozhodnutia pri situácii, keď bolo treba hlasovať. Teraz ich mala jedenásť. Déva v podstate ani nemal moc rozhodovať, mohol len ovplyvňovať názory Rady Lesa, ale napriek tomu mal veľký vplyv.

Vinej sa náhle zachvel, ale nie od zimy. To on zvolal túto dôležitú schôdzu a poradu zároveň. Rada Lesa sa nezišla už skoro dvadsať rokov. Keď Vinej vošiel na čistinku, elfovia si prestali šepkať, pozreli sa na neho a jeden sa ozval: „Meškáš!“ Vinej neodpovedal. Vedel, že mešká, ale to teraz vôbec nebolo dôležité. Pozrel sa do tváre každému členovi Rady a nakoniec aj samému Dévovi a povedal: „Vrátil sa. Legenda sa naplnila!“