Sila hviezd - 1. Ako sa to všetko začalo.
Rozprávanie otca pri plápolajúcom ohni nemusí byť vždy výmysel. Akteb má desať a veľmi rada počúva o tom, ako vznikla jej rasa. To, že ona bude mať vplyv na jej budúcnosť, ešte vôbec netuší.
Začítajte sa teda, ako sa to vlastne začalo.
„Oci povedz mi prosím tú o aktengoch a sirteloch, vieš tú ako dopadli meteority,“ prosilo desaťročné dievča vráskavého muža vo flanelovej košeli sediaceho pri krbe, v ktorom plápolal oheň.
Muž sa zamyslel, rukou si prešiel po svojej roky pestovanej brade, potiahol z fajky.
Napokon sa na svoju dcéru milo usmial a začal rozprávať.
„Písal sa rok 3225. Na planéte Zem sa nedialo nič zvláštne. Konečne sa roztopil aj posledný ľadovec na severnom póle, hladina svetového oceánu sa ustálila.
Ľudia boli vyčerpaní vojnami. Konečne po strašných bojoch, v ktorých padla polovica, už aj tak malého počtu obyvateľstva našej planéty, si vychutnávali mier a pokoj. Ani len netušili, že za pár dní sa ich život radikálne zmení.“
Na pohovku k nim si prisadla žena s rozpustenými hnedými vlasmi po plecia, v zelenom vlnenom svetri a nohaviciach rovnako hnedej farby akej bola košeľa muža po jej pravici. V ruke zvierala knihu.
Oveľa radšej, ako čítanie, počúvala rozprávanie svojho muža. Zadívala sa na štíhle dievča sediace pri mužových kolenách, ako visí na každom otcovom slove a jej srdce naplnilo šťastie a láska.
„Ľudia prichádzali domov z práce, vychutnali si večeru, ktorú im pripravili ich domáce roboty. Ľahli si do dokonale prispôsobivého kresla. Na stene oproti nim sa vytvoril obraz, o ktorom ani netušili, že ho chceli vidieť.
Človek si v tej dobe úplne vychutnával všetky vymoženosti vedy,“ opisoval muž veci, ktoré poznal len z rozprávania svojich starých rodičov.
„Napriek technike, všetkým počítačovým programom a objavom za posledné tisícročie, ktoré neohrozili ani vojny, nik netušil, že k zemi sa blížia dva kamene, ktoré toto všetko zničia.“
„Oci, čo boli tie počítače?“
„Také prístroje, ktoré pomáhali ľuďom v práci, doma a tak,“ odvetil muž najlepšie ako vedel. Ani on netušil, ako tie prístroje fungovali.
„Aha, a teraz tak ľuďom pomáha sila aktengov?“
„Áno mala by.“
„Pokračuj prosím,“ nabádala dcéra otca, ktorý si zamyslene poťahoval z fajky.
„Druhý február 3225. Vtedy dopadli na Zem dva meteority. Ani jeden z piatich miliónov ľudí, žijúcich na tom kúsku zeme, čo zostala po roztopení ľadovcov na tento dátum nikdy nezabudol. Nastala tma,“ zdramatizoval otec, aj keď si nebol istý či tá tma nastala. Ale dosiahol čo chcel, jeho dcéra zatajila dych a čakala na pokračovanie príbehu.
„Zem sa triasla. Domy padali. Ľudia v panike nevedeli či sa do nich skryť, či od nich bežať. Žiaden prístroj napojený na elektrinu, plyn, naftu, či nové pohonné hmoty 33.ho storočia sa nepohol, nezapol ani nezasvietil. Nič. Ani jeden,“ vidiac zdvihnuté obočie svojej ženy, vedel, že už prestrelil. Radšej sa vrátil k faktom.
„Mnoho ľudí vtedy zahynulo v troskách domov, či pri zasiahnutí žiarením, ktoré vyšlo z tých dvoch meteoritov.
Dopad dvoch kameňov z kozmu však nemal len ničivý účinok. Zrazu začal miznúť všetok smog, ktorý sa za celé tisícročia hromadil v atmosfére. Pôda nasiaknutá ničivými látkami vyrobenými ľudskou rukou, sa vyčistila. Dážď po celé storočia kyslý, zrazu taký číri, krištáľový, len napiť sa z neho.
Po pár mesiacoch boli ľudia ešte stále vyplašení, no už pokojnejší. Začali hľadať rôzne alternatívy, ako prežiť. Vracali sa k životu, ktorý poznali len z kníh a obrazoviek. Vedeli, že kedysi v sedemnástom či osemnástom storočí boli podmienky na život podobné.
Po upokojení sa, niekedy v decembri, istá žena porodila šestorčatá. Troch chlapcov a tri dievčatá. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby na pravom ramene nemali znamenia, podobné tetovaniam. Každý iné.“
„To boli prví aktengovia, že?“ skočila mu do reči dcéra, jej zelené oči len tak zasvietili pri zmienke o prvých aktengoch.
„Áno Akteb, to boli prví aktengovia. No nik vtedy nevedel, že sú iní ako ostatní ľudia. Odlišovali sa len tými znameniami.
Adam mal na ramene malý krížik. Karin mesiac. Tom slnko. Ema planétku s prstencom. Nikolas hviezdu, päťcípu. Gerda kruh.
Ľudstvo v nich dostalo náhradu za všetko, čo pri páde dvoch kameňov zaniklo. Ich sila vedela pohnúť rôznymi vecami, vedela rozsvietiť isté predmety, veci v pohybe zastaviť, zmeniť jednu vec na inú, vedeli sa dorozumievať bez toho aby prehovorili. Podľa týchto šesť detí sa dnes nazývajú dnešní Aktengovia, potomkovia ľudí po páde meteoritov.
A vraví sa, že náš kráľ Ardetek je potomkom Adama, ktorý sa narodil ako prvý,“ žmurkol na Akteb.
„Ale to si už prehnal Aniratak. Nik nevie, kto je predkom kráľov,“ poznamenala žena sediaca vedľa svojho muža.
„Ale to nevadí mami. Ocko prosím pokračuj. Ako vznikli sirtelovia?“ prosíkala dcéra otca.
„Oveľa menej ľudí vie, že po šestorčatách sa narodilo rodičom aj siedme dieťa. Chlapec bez znamenia. Rodičia si ho všímali čím ďalej tým menej. Všetok čas museli darovať šestorčatám. Netušili ako ustriehnuť ich silu, ktorú ešte nevedeli využívať s rozumom. Niekedy sa ich až báli.
Po čase zistili, že im môže sila pomôcť. A ich pozornosť sa nesústreďovala len na zistenie čoho všetkého sú ich deti schopné.
Bránili ich pred svetom, ktorý ich chcel skúmať.
Malému Sirtelovi, ako nazvali siedme dieťa, venovali menej času, menej pochvál, menej lásky. Pretĺkal sa životom sám.“
„Chudáčik,“ poznamenala Akteb.
Jej otec sa pousmial a pokračoval ďalej.
„V Sirtelovi sa začala hromadiť nenávisť. Nenávisť k súrodencom, ktorí ho obrali o lásku rodičov. Celých dvadsať rokov sa ukladala do jeho srdca zlosť, hnev a nevraživosť k aktengom.
V deň jeho pätnástich narodenín nenávisť vystrekla na povrch, ako magma zo sopečného krátera. Nik si na jeho narodeniny nespomenul. Škaredo sa pohádal so svojou rodinou. S otcom a matkou. Súrodencom nevenoval ani pohľad a ušiel z domu.
Celé roky sa túlal svetom, sužovaný nenávisťou k aktengom. Spoznal mnoho ľudí s podobnými pocitmi, zistil, že nie je sám.
Na celom svete sa začali rodiť aktengovia. Mnohí ľudia sa ich báli, nevedeli čo od nich možno čakať. A od strachu, Akteb, je len krôčik k nenávisti
Spolu s hnevom, ktorý pociťoval ku všetkým ľuďom s nadľudskou, teraz už aktengskou, silou, vybudoval hnutie. Ich cieľom bolo zničiť všetkých aktengov. Zbaviť svet pliagy, ktorú sem priniesli meteority.“
Muž hľadel na svoju dcéru.
Tá so zatajeným dychom počúvala, aj keď tento príbeh počula už mnoho krát, vždy ju vedel nadchnúť. Vždy ľutovala najskôr Sirtela a potom sa pridala na stranu aktengov. Asi preto, že aj ona sama bola aktengom a cítila, ako sirtelovia nenávidia ich rasu.
„Sirtelovia prepadali dediny, vraždili deti so znamením na pravom ramene, prepadali cestujúcich na cestách.
Aktengovia sa začali skrývať. Aj napriek tomuto úsiliu sirtelov, stále žilo na svete mnoho aktengov. Stávali sa silnejšími ako sirtelovia, ich sila rástla s ich vekom a múdrosťou. Na rozdiel od sirtelov boli pokojnej a láskavej povahy. Nestáli o vojny. Silu používali len v obrane. Pomáhali ľuďom pri ich živote. Silou spríjemňovali život nielen sebe, ale aj svojím priateľom ľuďom.
Mnoho ľudí sa preto pridalo na ich stranu. Budovali pevnosti, tajné chodby, stratégie obrany územia pred sirtelmi.“ Muž sa nadýchol.
„Časom hnutie sirtelov oslablo, ale aj napriek tomu sa vždy našla hŕstka jedincov, ktorej životným poslaním bolo vyvraždenie aktengov.
Aktengovia si postavili pevnosti, jedna z nich je aj neďaleký Ašad. V pevnostiach si zvolili vodcov, teraz už kráľov, ktorí stáli na čele armády aktengov a ľudí, chrániacich mesto pred sirtelmi.
Sirtel, zostarol, nemal už toľko sily ako zamladi. Jeho žena mu porodila dvoch synov. Na svojej smreľnej posteli staršieho vymenoval za svojho nástupcu. Jeho potomkovia živia myšlienku nenávisti k aktengom už celé storočia.“ Muž stíchol. Jeho žena s knihou v ruke hľadela na plamene poskakujúce v kozube.
„Sirtelovia musia zomrieť!“ povedala do ticha Akteb.
„Nemyslím, aj oni sú len ľudia. Majú právo na život. A nie všetci potulní sirtelovia zdieľajú podobný názor, ako mŕtvy zakladateľ tohto hnutia,“ muž si potiahol s fajky. Nikdy nechcel aby jeho dcéra mala podobný krvilačný názor ako väčšina aktengov.
„Zlo plodí len zlo,“ zdvihol ruku s fajkou aby dodal vete väčší význam. „To si zapamätaj, Akteb!“
Akteb prikývla. Jej otec bol múdry človek. Veľmi si vážila jeho názor. Možno aj v tomto mal pravdu. Celý večer nad tým premýšľala.
Ráno ako sa prebudila, však vo víre hier a zábavy na večerný rozhovor až príliš rýchlo zabudla.
Aliyz
Diskusia
Aldeberan
keby zijem v tom svete, tak som tiez sirtel :) pekne napisane, dufam, ze budu aj pokracovania, inak budem nespokojny. Na "poviedke" mi najviac vadilo, ze zle pouzivas, resp. nepouzivas ciarky. Napr. oslovenia treba oddelovat ciarkami (Áno, dcérka. Prosím, oci.) Viem, ze to moze zniet ako prkotina, ale cloveka, ktory je na to zvyknuty to az neuveritelne rusi a vytrhava z textu. Tiez mi trochu nesedel rok, v ktorom sa to odohravalo (3300+), ale to su len cisla, aj keby to bol rok bazillion tak to je jedno. A samozrejme ten podton o tom, ako sme my ludia netolerantny a nicime prirodu - trosku naivne a trosku otravne, ale drzane v rozumnych medziach a nie prislis explicitne, tááákze sa necitim previnilo. Davam zatial 6 kvôli tomu, ze to je len uvod.
02.09.2010
keby zijem v tom svete, tak som tiez sirtel :) pekne napisane, dufam, ze budu aj pokracovania, inak budem nespokojny. Na "poviedke" mi najviac vadilo, ze zle pouzivas, resp. nepouzivas ciarky. Napr. oslovenia treba oddelovat ciarkami (Áno, dcérka. Prosím, oci.) Viem, ze to moze zniet ako prkotina, ale cloveka, ktory je na to zvyknuty to az neuveritelne rusi a vytrhava z textu. Tiez mi trochu nesedel rok, v ktorom sa to odohravalo (3300+), ale to su len cisla, aj keby to bol rok bazillion tak to je jedno. A samozrejme ten podton o tom, ako sme my ludia netolerantny a nicime prirodu - trosku naivne a trosku otravne, ale drzane v rozumnych medziach a nie prislis explicitne, tááákze sa necitim previnilo. Davam zatial 6 kvôli tomu, ze to je len uvod.
02.09.2010
jurinko
Uvod? Dve znepriatelene skupiny, ktore vedu davne boje? Originalne.. :-/ Takychto pribehov je strasne vela, lisia sa len tym, ako pokracuju, co sa komu stane a ako to dopadne. Podla uvodu to vyzera zatial uplne nehodnotitelne. Moze z toho vzist novy Romeo a Julia, kedy sa Akteb zamiluje do Sirtela, alebo z toho moze byt dalsi Warcraft, kde pride Horda Sirtelov a na mierumilovnych Aktengov uvali pliagu dlhotrvajucej vojny. Trocha som nepochopil, preco zanikla vsetka technika, pretoze aj keby im Aktengovia nahradzali vsetky mozne stroje, ludia by neprestali byt zvedavi a casom by si aj ti bez sily Aktengov dokazali pomoct - strojmi. Nuz a na zaver este taka malickost: Ked v Sirtelovi 20 rokov rastla nenavist, je trocha podivne a rusive, ze vytryskla na jeho 15(!) narodeniny. No nic, uvod sa neda hodnotit, lebo nic nepovie. Ale celkovy pocit je pomerne v pohode. Keby som hodnotil, tak 5
02.09.2010
Uvod? Dve znepriatelene skupiny, ktore vedu davne boje? Originalne.. :-/ Takychto pribehov je strasne vela, lisia sa len tym, ako pokracuju, co sa komu stane a ako to dopadne. Podla uvodu to vyzera zatial uplne nehodnotitelne. Moze z toho vzist novy Romeo a Julia, kedy sa Akteb zamiluje do Sirtela, alebo z toho moze byt dalsi Warcraft, kde pride Horda Sirtelov a na mierumilovnych Aktengov uvali pliagu dlhotrvajucej vojny. Trocha som nepochopil, preco zanikla vsetka technika, pretoze aj keby im Aktengovia nahradzali vsetky mozne stroje, ludia by neprestali byt zvedavi a casom by si aj ti bez sily Aktengov dokazali pomoct - strojmi. Nuz a na zaver este taka malickost: Ked v Sirtelovi 20 rokov rastla nenavist, je trocha podivne a rusive, ze vytryskla na jeho 15(!) narodeniny. No nic, uvod sa neda hodnotit, lebo nic nepovie. Ale celkovy pocit je pomerne v pohode. Keby som hodnotil, tak 5
02.09.2010
Aldeberan
jurinko: dopadli meteroidy a poslali ludi do stredoveku. v podstate old-schoop postapo ako zo sixties pulpov :)
02.09.2010
jurinko: dopadli meteroidy a poslali ludi do stredoveku. v podstate old-schoop postapo ako zo sixties pulpov :)
02.09.2010
Simcsa
Pekné plynulé rozprávanie. Dobre sa to čítalo, ale predsa to je len úvod. Pokračovanie by nebolo od veci. Ako už bolo predtým spomenuté, niekoľko čiarok chýbalo a pár ich zase bolo navyše. Slovo mnohokrát sa píše spolu a zdá sa mi, že tam chýbala aj nejaká tá bodka. Inak pravopis celkom v poriadku. A ako napísal jurinko: dvadsať rokov sa v Sirtelovi hromadila nenávisť a vyústila na jeho pätnáste narodeniny? Mohlo by to sedieť iba keby v budúcnosti ľudia žili dlhšie ako teraz a oslavovali narodeniny iba raz za pár rokov, ale to sa mi nezdá veľmi pravdepodobné. A myslím, že sa ľadovce roztopia skôr ako v 33. storočí. :) Len tak ďalej a dúfam, že tu bude od teba čoskoro ďalší príspevok. Dávam 7
02.09.2010
Pekné plynulé rozprávanie. Dobre sa to čítalo, ale predsa to je len úvod. Pokračovanie by nebolo od veci. Ako už bolo predtým spomenuté, niekoľko čiarok chýbalo a pár ich zase bolo navyše. Slovo mnohokrát sa píše spolu a zdá sa mi, že tam chýbala aj nejaká tá bodka. Inak pravopis celkom v poriadku. A ako napísal jurinko: dvadsať rokov sa v Sirtelovi hromadila nenávisť a vyústila na jeho pätnáste narodeniny? Mohlo by to sedieť iba keby v budúcnosti ľudia žili dlhšie ako teraz a oslavovali narodeniny iba raz za pár rokov, ale to sa mi nezdá veľmi pravdepodobné. A myslím, že sa ľadovce roztopia skôr ako v 33. storočí. :) Len tak ďalej a dúfam, že tu bude od teba čoskoro ďalší príspevok. Dávam 7
02.09.2010
Zlatica Málusová
Prispejem aj ja svojím pohľadom na prečítané... Úvod nenaznačuje dramatickejšie pokračovanie, nie že by nemohlo byť, ale autorka má inú krvnú skupinu, rozprávkarskú. Všetko sa totiž zatiaľ nesie v akoby popisnom štýle, som zvedavá, kedy nastane zmena a ako bude podaná. K istým nedostatkom, ktoré boli spomenuté mojimi váženými kolegami, musím pridať ďalší, ktorý je pre charakter vývoja deja podstatný. Narazila som totiž na rozpor, uvediem : ".. Na rozdiel od sirtelov boli pokojnej a láskavej povahy.." ale ďalej sa dozviem, že : ".. Nikdy nechcel aby jeho dcéra mala podobný krvilačný názor ako väčšina aktengov..." Akí teda aktengovia sú?!
02.09.2010
Prispejem aj ja svojím pohľadom na prečítané... Úvod nenaznačuje dramatickejšie pokračovanie, nie že by nemohlo byť, ale autorka má inú krvnú skupinu, rozprávkarskú. Všetko sa totiž zatiaľ nesie v akoby popisnom štýle, som zvedavá, kedy nastane zmena a ako bude podaná. K istým nedostatkom, ktoré boli spomenuté mojimi váženými kolegami, musím pridať ďalší, ktorý je pre charakter vývoja deja podstatný. Narazila som totiž na rozpor, uvediem : ".. Na rozdiel od sirtelov boli pokojnej a láskavej povahy.." ale ďalej sa dozviem, že : ".. Nikdy nechcel aby jeho dcéra mala podobný krvilačný názor ako väčšina aktengov..." Akí teda aktengovia sú?!
02.09.2010