Dežo je môj starý kamarát, poznáme sa roky. Kedysi dávno sme po prvý raz proti sebe zasadli na jednom šachovom turnaji, náš zápas vtedy skončil remízou, ale zblížil nás, lebo sme zistili, že šach je vášeň nás oboch. Ďalšie roky nášho priateľstva nám na seba prezradili, že aj naše názory i myslenie sú si v mnohom podobné, v nejednom prípade totožné.. napríklad že červené víno je zdraviu osožné.

Včera sme si zašli do istej reštaurácie, chodievame si tam zahrať partičku šachu a vypiť sedmičku červeného. A tak hráme, hráme, a práve keď situácia na šachovnici začala byť veľmi zaujímavá, Dežo mi položil otázku.

" .. starký, čo povieš.. existujú ufo, alebo nie ? "

Vrhol som na neho podozrievavý pohľad.

".. Dežko.. mňa ty takýmito fintami nepomýliš.." precedil som cez zuby v domnení, že sa pokúša odviesť moju sústredenú pozornosť, lebo ďalším ťahom som mu chcel ohroziť dámu, čo som aj urobil, ".. garde.." zahlásil som.

Hra gradovala, mozgy nám pracovali na plné obrátky, div že sa nám z hláv nezačalo dymiť. Dežo objednal ďalšiu sedmičku červeného, ale tou sme nakoniec zapili remízu.

Bola už pokročilá noc a tma, že by sa dala krájať, keď sme sa pobrali domov. A vtedy sa Dežo vrátil k tej svojej otázke.

" .. tak čo povieš.. existujú ufo, alebo nie ? Už sa nemusíš báť, že ťa chcem pomýliť.."

" Nuž.. nad tým som ešte nerozmýšľal.. " začal som opatrne, ".. pravda, kadečo som o ufo počul.. čítal.., ale predstavujú nejaký problém ?.. mám sa zamyslieť ? "

Dežo sa zasmial a po chvíli pokračoval žoviálnym tónom.

" .. vieš, starký.., ja si myslím, že ufo existujú celkom určite, a ak by som sa mal vyjadriť k mimozemským civilizáciám, resp. k ítí, mimozemšťanom, s ktorými akosi, a neviem prečo len s nimi, ufo spájame, vyslovím iba predpoklad, že ítí existujú, veď prečo nie?! Ale pri otázke, či sú na zemi, medzi nami, opäť vyslovím iba svoj názor, nie. A ani tí, o ktorých si myslíme, že lietajú na tanieroch či podobných strojoch, ítí nie sú. Vysvetlím.. a začnem od Adama, respektíve od biblie. Stvorenie človeka.. Ak odložím bokom náboženskú dogmu, je vznik človeka ako produktu génového inžinierstva možný. Ako ? Nejako. Ale určite nie za jeden jediný, podľa biblie šiesty deň a z.. čoho, to biblia neuvádza. No som presvedčený, že súčasní vedci by snáď už teraz vedeli čosi podobné dokázať, ale nesmú.. Takže nášho praotca stvoril niekto náboženskou demagógiou nezaťažený. Ostáva však otázka, kto stvoril jeho. Aj tu sa budem iba domnievať, lebo je to obdoba problému okolo vesmíru, kto ho stvoril a z čoho. A pretože to ešte nie je overiteľne dokázané, nebudem sa ani trápiť otázkou, kto je tým stvoriteľom človeka, ale pripustím, že človek nie je plodom evolúcie. Je, hypoteticky, teda plodom práce akejsi vysokej inteligencie. A že vo vesmíre za desať miliárd rokov jeho trvania taká vysoká inteligencia mohla vzniknúť pripúšťam bez mučenia, áno, skôr by ma prekvapilo, keby nie. A to aj na našej zemi, a iks krát. Stojím teda pred dilemou, či pripustím prílet mimozemskej vysoko inteligentnej civilizácie, alebo pripustím možnosť jej vzniku a pôsobenia na tejto planéte. A tu by mohlo riešeniu záhady napomôcť objasnenie ufo, ale asi nie. Karty tu totiž miešajú, aspoň z môjho pohľadu, vzdialenosti vo vesmíre a rýchlosť na ich prekonávanie, ktoré cestovanie vesmírom ľudskej posádke stopli. Nie je tajomstvom, že pobyt vo vesmíre aj na krátky čas ľudský organizmus ťažko znáša, aj to iba s pomocou fígľov, ako sú umelé potraviny, vitamíny, aby produkty metabolizmu nespôsobili intoxikáciu organizmu. A keď kozmonaut po dlhšom pobyte vo vesmíre pristane na zemi, bez pomoci z kozmoplánu sám nevystúpi, absencia gravitácie na palube komzmoplánu je toho príčinou. Aj na techniku má dlhodobý pobyt v kozmickom priestore dopad. Bolo totiž veľkým prekvapením, keď po prevážení boli zistené veľké rozdiely v hmotnosti, čo znamená, že v kozme sa hmotnosť, alebo ak chceš váha stráca. A určite aj u človeka, nehovoriac o vplyve napr. stavu bez tiaže, rôzneho kozmického žiarenia a iných kozmických vplyvov na ľudský organizmus. Preto sú vzdialenosti ku planetárnym sústavám s teoreticky možným životom, predstavujúce minimálne desiatky svetelných rokov, pre človeka prakticky neprekonateľné. Tak si teda myslím, že ak nám tu niečo poletuje, je to pozemského pôvodu a nepoletuje to nepretržite.."

V tomto mieste Dežo prerušil svoj svojím spôsobom myšlienkovo zaujímavý monolog.

".. starký, mne akosi v krku vyschlo.. neskočíme si ešte na chviľku tuto do baru..? Dáme si dáke červené.. aj si ešte podebatujeme.." obrátil sa na mňa viac konštatovaním ako otázkou.

Obrátil som hlavu a ozaj, stáli sme pred osvieteným vstupom do baru.

" .. nuž, ak ťa doma nevyhrešia, nedbám.." pripustil som, ".. ale iba jednu sedmičku.., jasné ? "

Prikývol a tak sme pár minút nato sedeli v pohodlných kreslách a popíjali červené. A Dežo sa pustil do ďalších úvah.

".. mne v súvislosti s rýchlosťou prišlo na um tvrdenie, že rýchlosť svetla je maximálna a konečná. Som však rodený skeptik a preto o tomto tvrdení pochybujem, síce opak neviem dokázať, ale ani zástancovia tej konečnej rýchlosti svoje tvrdenie dokázať nevedia. Myšlienka ešte vyššej rýchlosti je však lákavá, veď posúď. Napríklad bojové lietadlo letí rýchlosťou 2000 kilometrov za hodinu a má vo výzbroji raketu, ktorej rýchlosť je, dajme tomu pre uľahčenie rátania, 8000 kilometrov za hodinu. Táto rýchlosť je však iba relatívna a to vo vzťahu voči lietadlu, po odpálení z lietadla totiž raketa letí rýchlosťou 10 000 kilometrov za hodinu, ktorú človek ľahko potvrdí zmeraním. Matematicky sa to dá pomenovať ako súčet vektorov. Bolo by teda možné teoreticky predpokladať, že by svetelný papršlek vyslaný z kozmickej lode, letiacej rýchlosťou svetla, v smere jej letu mal súčtovú rýchlosť rovnú dvojnásobku rýchlosti svetla. Ozaj ? Vraj nie, ale potvrdenie či vyvrátenie toho či onoho tvrdenia spadá do sféry teórií a hypotéz. Stačí mi to však k tomu, aby som k teórii relativity vyslovil prvú pochybnosť. Ďalší príklad. Proti sebe idú autá, každé rýchlosťou napríklad 150 kilometrov za hodinu a narazia do seba. Odborníci tvrdia a odvolávajú sa na teóriu relativity, že každé z áut zažije náraz, ako keby narazilo do nejakej stojacej prekážky rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu. Okej, opäť súčet vektorov, ale čo v takomto prípade ? Dva zdroje svetla proti sebe vyšlú svetelné lúče v koncentrovanej forme, teda laserové lúče. O laserovom lúči vieme a je to overené, že podľa potreby dokáže napríklad preraziť hrubý pancier, alebo rozrezať diamant, čiže správa sa už inak ako obyčajné svetlo, aj keď je tvorený tými istými časticami, fotónmi. A tie lúče do seba narazia. Čo myslíš, aká je sila nárazu ? Máme predstavu o sile účinku? Dalo by sa predpokladať, že sa rovná súčtu jednotlivých síl, teda ako keby na stojacu prekážku narazil laserový lúč o rýchlosti rovnej dvojnásobku svetelnej? Ak by som to pripustil, relatívne k účinku možno teoreticky predpokladať, že rýchlosť svetla nie je konečná. A to mi opäť stačí k tomu, aby som k teórii relativity vyslovil svoju druhú pochybnosť.. "

" Počkaj, Dežo, ale hovorili sme o ufo.." preušil som ho v zanietenom vysvetľovaní a dolial mu prázdny pohár, ".. toto čo mi teraz hovoríš ako s ufo súvisí ? "

Dežo prevrátil oči.

" .. keby si ma neprerušil, už by si to počul.. Dobre teda, poďme naspäť k téme, čiže ako je to s ufo a s mimozemskými civilizáciami.. Už som tu kadečo pospomínal, takže keď som ešte niečo pridal a potom to zosumarizoval, dospel som k tomuto.. počúvaj.. Žiadne observatórium s najmodernejšími teleskopmi, vrátane Hubblovho, nenatrafilo na vizuálny prejav činnosti nijakej mimozemskej civilizácie, a to isté platí aj o obrovských a fantasticky citlivých odpočúvacích zariadeniach. Kde nič, tu nič, tak preboha, kto či čo to tu poletuje ?! V posledných rokoch akoby sa s nimi, teda s ufo pretrhlo vrece, skoro všetci ich videli, iba ja nie, mnohí boli údajne mimozemšťanmi unesení, iba ja nie, viacerí tvrdia, že s nimi komunikovali, ale neprezradili v akom jazyku, a vyhlasujú sa za ich hovorcov a oznamujú nám ich posolstvá, ale samotným mimozemšťanom sa akosi k nadviazaniu priameho kontaktu nechce. Nie je ti to podozrivé? Mne určite áno. Tak rád by som chcel aspoň jednoho takého mimozemšťana vidieť, podebatovať si s ním o nás ľuďoch, našej kultúre a o kadečom inom, čo by ich vedomostne obohatilo. Ale oni nie, radšej zomrú blbí.. Alebo neexistujú. No ako hovorí jedno naše príslovie.. bez vetra sa ani lístok nepohne. Takže poletovať okolo zemegule možno poletuje, ibaže ufom to ostane iba dovtedy, kým sa vedcom nepodarí spoznať nám ešte nepoznané, alebo kým isté krajiny nepriznajú superutajené pokusy s najnovšou vojenskou technikou, alebo kým sa niektorým potmehúdom nepríde na ich niekedy neobyčajne šikovné manipulácie a podfuky.. A tak sa mierne okľukou vraciam k tej časti, v ktorej pripúšťam, že možno kedysi v dávnoveku nás terajších stvorila nejaká mimozemská civilizácia, ktorá sa k nám nevráti, lebo už možno dávno buď zanikla, veď nič netrvá večne, alebo vďaka času a rozpínaniu sa vesmíru sa vytvorili neprekonateľné vzdialenosti, alebo sme výtvorom niektorej z tých iks na tejto planéte zrodených vyšších inteligencií, ktorých mnohé katastrofy preživší potomkovia možno ešte medzi nami žijú a sú už rovnako blbí ako my, alebo asimilovali s najvyspelejšou novozrodenou civilizáciou, alebo..."

Dežo gestom naznačil koniec svojich úvah a zameral svoju pozornosť na pohár s červeným..

Ako hovorí klasik.. fantázii sa medze nekladú, čo by som nahradil výstižnejším.. fantázia nepozná hranice. A preto je tak úžasná.

" Dežo, si borec.." pochválil som ho pri lúčení a nevdojak zodvihol pohľad k temnej nočnej oblohe.

Práve včas, aby som spozoroval jasný žiariaci bod, letiaci úžasnou rýchlosťou, ktorý sa mi po pár sekundách stratil za nízkym obzorom..