Je po všetkom

Ako to môže dopadnúť..
Filmová história scifi
Posledné hodiny v Španielsku! Obnažené telá žien vystavené na obdiv každému, kto má oči. Bruchatí muži sediaci pri pive, pri jedle, pri nič-nerobení... Teplota vzduchu nastavená na ideálnu hodnotu. Ešte posledné zábery: Môj batoh sám na morskej pláži, vlnky sa s ním lúčia, a ja s nimi. Ešte som si vravel: Možno vidím more naposledy.
Televízor náhle zhasol, video sa vyplo. Vonku prestal hučať agregát. Do dverí vpálil Aston.
"Ty hajzel!"
Dal mi do zubov a dokopal ma. Mali byť všetci na love, neviem, kde sa tu zobral.
"Ty čumíš na tie hovadiny, a Maris je zranený!"
Zobral ten najlepší vlnený kabát a deku.
"Čo sa mu stalo?"
"Nestaraj sa! Keď sa vrátim, budeš postavený pred súd. A zoženieš liter nafty!"
Astona mám rád. Vie v tom chodiť. To on vybavil, že tu môžeme byť. V celej Európe je už len niekoľko kmeňov, ktoré sú slobodné. Ostatní pracujú na poliach.
Aston síce nevie po čínsky, ale dohovorí sa s nimi, lebo vie, za kým ísť. Aj Číňania nás potrebujú. Sme severná hliadka, ďalej už sú len križiaci.
Aston zmizol v metelici, ja som znovu osamel. Išiel som pre drevo do vedľajšej budovy, oheň nesmie vyhasnúť. Chvíľu som sa tam zdržal a keď som sa vrátil, pri dverách do domu stál ten Nemec. Bol podvýživený a otrhaný.
"Was willst du", pýtam sa ho.
Chcel sa pridať k nám. Všetci z jeho kmeňa zomreli. Nemal ani zbraň. Prešiel veľkú vzdialenosť, spočiatku mal bicykel, ale keď sa znovu vrátila zima, musel ísť pešo. Je zázrak, že vôbec prežil.
"Raus!"
Vyhnal som ho preč.
Keď sa vrátili z lovu, bola veľká sláva. Zabili koňa. To preto bol Maris zranený - dostal kopytom, lebo sa postavil z nesprávnej strany. Chvíľu sa bude jesť aj niečo iné, než psov. Tie beštie sa hnusia každému. Tak sa premnožili, že sa nedá ísť von bez zbrane. A nie je isté, kto je lovec, a kto obeť. V meste zožrali už všetko, aj potkanov. Ostali sme len my.
Vtedy, keď sa to stalo, boli psi jediné zvieratá, ktoré prosperovali. Nikto ani netušil, čo sa deje. Zrazu nešli telefóny. Nešiel rozhlas, televízia, nič. Vyzeralo to nevinne - ako kolaps elektronickej sústavy. Avšak len do chvíle, než sa zatemnila obloha. Potom bola niekoľko dní tma. Veľmi sa ochladilo. Veľa ľudí zamrzlo. Tí, čo prežili, boli na tom ešte horšie - zomierali pomaly a v mukách. Keď sa opäť oteplilo... nuž pochovávali sme. Takto nejako vyzeral mor v stredoveku. Ibaže nás ostalo menej. Oveľa menej...
Všade boli psi, mačky a potkany. Neskôr už len psi. Z chaosu sa začal vynárať poriadok. Ale aký! Začali procesie s krížami. Hľadal sa Ježiš. Modlenie nemalo konca. Kto sa nemodlil, bol podozrivý z nejasného zločinu. Keď Ježiš neprichádzal, nadobúdal zločin konkrétnu podobu. Ľudia zošaleli a v zúfalstve hľadali akúkoľvek obeť, ktorou by napravili beh udalostí. Keď nemohli nájsť Ježiša, hľadali diabla. Chceli sa očistiť, aby sa zachránili.
Trvalo to neznámo dlho, čas nebolo čím merať. Potom prišli Číňania, a s nimi Aston. Vyhnali križiakov na sever, ja som sa pridal k Astonovi a jeho ľuďom. Museli sme otročiť - ako belosi sme mali svoj osud spečatený. Ktovie, čo by s nami spravili, keby neprišla tá zima. Väčšina Európy zamrzla, Číňania vraveli, že sa prerušil Golfský prúd. Oni žijú v Afrike.
Koňa sme rozporcovali tak, že sa každému ušlo. Po hostine sa k nám prihovoril Aston.
"Číňania od nás chcú, aby sme im nahlasovali Američanov a Židov. Tak sa majte na pozore."
"Ako poznáme Američanov?" spýtal sa niekto.
"Podľa tej ich blbej reči."
"A ako poznáme Židov?"
Aston sa zamyslel. "To skutočne neviem. Sú bieli ako my... Možno podľa toho, že hovoria po nemecky."
Na záver sa spýtal: "Videl niekto z vás také indivíduum?"
Ostal som ticho.
Potom som prišiel na rad ja.
"Máme tu ešte jeden súd. Tento tu," ukázal na mňa, "bez môjho dovolenia spustil agregát. Za trest musí zohnať desať litrov nafty."
To ma celkom zlomilo. Liter by som vyžobronil od Číňanov. Ale tých desať musím niekde ukradnúť. Po slávnosti som šiel za Astonom.
"Ty sa opovažuješ prosiť?! Už si zabudol, že som ťa zachránil pred križiakmi? Chceli ťa upáliť... to si nevedel?"
Nevedel som to.
"Hovorili, že si diabol."
Nohy sa mi roztriasli. Prišla na mňa slabosť.
"Nie som..." sotva som zo seba vypravil.
V Astonových očiach sa blysol náznak súcitu. Zobral tie disky, na ktorých bolo nahraté moje Španielsko. Hodil ich na zamastený stôl.
"To sa už nikdy nevráti!"
Chytil ma za bradu a pritiahol si ma k svojej opičej hlave.
"Chápeš to? Už nikdy...!!! Je po všetkom."
Jednou rukou podobral DVD-prehrávač a tresol ho o stenu.

gor-gor

gor-gor

Diskusia

B.T. Niromwell
Ako zabiť poviedku jednou vetou - použi v nej slovo podobrať. Ale inak krásne napísané, fakt, a aj primerane dlhé na to, že to nemalo dej, veľmi pekná črta. Ešte tá veta: Chvíľu sa bude jesť aj niečo iné, než psov. bola divná, ale inak si tie vety nasekal veľmi dobre.)
09.06.2012
Lenona
Osobné vyjadrenia hrdinu, tie, ktoré sa týkali priamo jeho, boli pekné. Také skutočné. Sledovanie starého DVD-čka aj za cenu trestu, je ľudské a pochopiteľné.
Opis sveta a pomerov po katastrofe je príliš polopatistický a rýchly, na tak krátky text, pričom s prebiehajúcim dejom nesúvisí. Nevystupujú tam psi ani číňania, a tak je vysvetľovanie toho, prečo sa hrdina teší z konského mäsa a bojí číňanov, zbytočné. Akoby mala byť poviedka oveĺa dlhšie a toto bol len útržok, do ktorého si chcel zhrnuť celok, aby čitateľ o nič neprišiel. Nie je dôležité, kto sa po katastrofe kde usadil a aké územie ovládol, či bolo teplo alebo zima.
09.06.2012
Lenona
Mohol si sa zamerať viac na prítomnosť a hrdinu, a cez neho ukázať, ako to tam chodí. Napríklad - cez súd s previnilcom by si pomerne jednoducho vysvetlil, že číňania ovládajú priestor okolo nich, ak by ho k nim poslali "žobrať", či odpracovať si ju. Cestou by utekal pred svorkou štekajúcich psov...
Osobnejšie a menej popisnejšie, je zaujímavejšie. Núti to človeka premýšĺať a viac fantazírovať, byť zvedavejším, než len prijímať fakty.
09.06.2012
soyka
Niektoré vetné konštrukcie vŕzgali, ale tá predstava, že Číňania obsadia svet sa mi páči. Určite prežijú. A psi sú pre nich pochúťka, takže nevyhynú. Vôbec nie je dôležité, čo sa naozaj stalo, príbeh strhol a zrejme by každý chcel vedieť, či tú naftu zoženie. Pekný začiatok.
09.06.2012
Peter (Anonym)
Mám rád postapo. Aj by som si nejaké prečítal. Bohužiaľ toto je veľmi krátke. Ale mohla by byť z toho solídna poviedka. Treba popracovať, určite to stojí za to.
10.06.2012
jurinko
Mne naopak slovo "podobral" velmi sedelo, presne to urobis, ked schytis DVDplayer zospodu, a smaris ho o stenu. Inac suhlasim so vsetkym vyssie, je to fajn, ale kratke, zaoberas sa zbytocnostami, ktore by ma ale teraz uz zaujimali, a preto by si mal zapracovat na "skutocnej" verzii tejto poviedky (v zmysle "tak, aby mala zmysel sama osebe, bola hutna a kvalitna"). Dal som 6
11.06.2012
gor-gor
Áno, je to tak, text je z dvoch častí: príbeh+žurnál. Pôvodne som ho napísal pre isté diskusné fórum, to preto je nesúrodý. Dá sa to aj inak, ale... Asi sme boli odchovaní na klasickej poviedke, a kde, prosím vás, v dnešnej televíznej produkcii o 20h. máte klasický príbeh? Už aj dokumenty na satelitných kanáloch sú tvorené jednosekundovými sekvenciami - ako v blázinci! Prax literatúry /ktorú supluje televízna tvorba/ je na hony vzdialená klasickému príbehu. Preto hľadám nové formy, aby som sa prispôsobil ľahostajnému divákovi-čitateľovi. Ale vďaka za kritiku, i za uznanie.
15.06.2012
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.