Daniel a Amanda

Príbeh robota, ktorý cítil niečo, čo pred ním nijaký robot necítil...
Podporte scifi.sk
Ja, zo všetkých tých subjektov, by som neveril, že je to možné. Som len robot, mechanický muž. Ale stalo sa čo sa stalo. A teraz musím zaznamenať svoje myšlienky skôr, než už bude neskoro.
Láska je cit. Cit, ktorý by roboti nemali cítiť. Nie sme vybavení na také emócie. Ale ja som niečo cítil. Ja! Ja!
Asimov spísal tri zákony robotiky, ktoré sa stali základom zákonov robotov. Prvý – robot nesmie zraniť ľudskú bytosť, druhý – robot musí poslúchať príkazy ľudí, tretí – robot musí chrániť svoju existenciu pokiaľ to nie je v rozpore s predchádzajúcimi zákonmi.
Moje meno je Daniel. Som rád, že mám meno. Veľa robotov boli nazvaní len podľa ich výrobného čísla. Ale rodina, do ktorej som bol poverený slúžiť, ma odmietala volať len číslom, a preto mi dali meno. Miloval som ich za to. Tam je to slovo. Láska. Znova. Nikdy som si nepredstavoval, že jediné slovo môže priniesť toľko bolesti a utrpenia...
Všetko to začalo krásne jarné ráno, keď moja pani, sedem ročné dievča Amanda, ma požiadala, aby som ju zobral do parku kŕmiť kačky. Ráno bolo nádherné a ja som bol rád v jej spoločnosti. City, ktoré som cítil k nej, mi ukázali, že môj život za niečo stojí. Keby roboti mohli mať dieťa, vybral by som si práve Amandu.
Park je pokojné miesto. Kačice už vedeli, že im niečo nesieme, a netrpezlivo na nás čakali. Presne ako všetky živé bytosti potrebovali jesť a energiu. Ja nemám takúto potrebu, moja energia vychádza z malého nukleárneho článku uloženého hlboko v mojej hrudi. Niekto by mohol povedať, že je to moje srdce.
Ako sme kŕmili kačky, našu pozornosť zaujala skupina chlapov s elektrickými pištoľami, ktorí strieľali do kačiek. Ich smiech vystrašili Amandu, ktorá sa skryla za mňa. Chlapi si však všimli väčší cieľ ako kačky, a to nás. Obkľúčili nás. Ich vodca namieril na mňa zbraň a prikázal mi ísť do jazera. Amanda sa ma držala a musel som poslúchnuť príkaz. Kráčal som hlbšie a hlbšie. Voda mi nemôže ublížiť, ale bál som sa o Amandu. Dal som si ju na plecia. Nemohol som neposlúchnuť muža. Voda mi udierala do hrude. Amanda bola v zúfalstve a v strachu.
Stál som vo vode a niečo sa vo mne vnútri zmenilo. Neviem povedať, čo to bolo. Slová nedokážu popísať, čo to bolo. Všetko, čo môžem povedať, je, že som vedel, že musím opustiť vodu a zachrániť Amandu pred tým, ako sa dostaneme pod hladinu. Aj keď to znamenalo ísť proti priamym príkazom. Otočil som sa a vykročil som k brehu. Muž neváhal a strelil do mňa. Moje systémy zamrzli a spadol som do vody aj s Amandou. Trvalo päť minút, kým som sa reštartoval a prebral. Bolo to najdlhších päť minút v mojom živote. Amanda sa ma stále držala a moje ťažké telo ju priľahlo, až sa utopila. Moje milované dieťa zomrelo. Keď som sa konečne zotavil, bolo už neskoro. Vyšiel som na breh. Položil ju opatrne do trávy. Muži sa dali na útek. Nemôžem opäť popísať aké pocity mi krúžili hlavou. Rozbehol som sa po strelcovi. Netrvalo dlho a dobehol som ho. Chytil som ho a zovrel do náručia. Objatie to bolo iné, stisol som ruky kým muž nezbledol a udusil sa. Jeho kamaráti ma búchali kameňmi a päsťami, ale nič mi to nerobilo. Nechcel som ho pustiť. Rozbehli sa pre pomoc.
Vyslal som túto správu o ich čine a o tom, čo sa všetko udialo. Vrátil som sa späť do rieky aj s mŕtvym mužom. Ten pocit, ktorý mám, je za nejakým všeobecným vysvetlením a za mojou schopnosťou to niesť.
Sadol som si na dno jazera v tej najhlbšej časti. Moje srdce praskalo. Môj energetický článok sa prehrieval a postupne preťažoval. Explózia nebude extrémna, žiarenie minimálne.
Amanda mi raz povedala o nebi.
Verím, že i roboti sem majú prístup tiež, pretože som vedel, kde je teraz Amanda.

Peter

Peter

Diskusia

Ash
Príliš vykonštruované a príliš melodramatické. A navyše nekonzistentné. Robot na stráženie dieťaťa by musel mať spojenie na záchranku a políciu, ktorej mal protiprávne konanie mužov (už streľba na kačice, ale aj útok na neho) okamžite hlásiť, odoslať obrazový záznam útoku a informovať ich, že sa dopúšťajú porušenia zákona. Ledaže by mal poruchu (čomu môže nasvedčovať jeho presvedčenie o existencii vlastných robotických citov). Potom by to bola nepodarená variácia príbehu "O myšiach a ľuďoch".
14.07.2012
andrej android praznovsky
Ash nemzyslim si ze by to muselo fungovat ako ty popisujes, preco by mal byt online?Spravu nakoniec poslal. Mne sa poviedka pacila, konecne po dlhom case nieco podla mojho gusta. Len t9 utocnici mi pripadali trosku lobotomizovani.za bieleho dna si najst obete, jedine ze by to bol nejaky odlahly park niekde v mexico city>| inak som vsak spokojny davam 8
14.07.2012
Ash
Andrej, súčasťou emocionálnej výbavy (dokonca by som tvrdil, že jej základnou zložkou) je varovanie pred nebezpečenstvom. Opatrovateľský robot nemusí mať emocionálnu výbavu (hoci tento to zjavne o sebe tvrdil), ale nebezpečenstvo musí dokázať rozoznať. Inak nemôže opatrovať dieťa. To nie je otázka "zlých ľudí", ale akéhokoľvek druhu ohrozenia. Preto sa tak často zobrazuje opačný extrém: že nás roboti chcú ochrániť pred nami samými a vezmú nám kvôli bezpečnosti slobodu.
Táto poviedka obsahuje vykonštruovanú situáciu, kde mal byť robot dobrý (ľudský) a ľudia zlí, lenže situácia je pre mňa tak za vlasy pritiahnutá, že mi všetky postavy pripadajú ako imbecili.
14.07.2012
Zlatica Málusová
Ťažko posudzovať a hodnotiť autorovu predstavu o tom, akú podobu scifi či fantasy v jeho tvorbe má mať. Je to na ňom. Aj Asimov mal svoju predstavu, ktorú ale nemožno považovať za záväznú, oni totiž už existujú roboty stvorené pre zabíjanie ľudí. A cit robotom nemožno dať, sú ním obdarovaní výlučne ľudia či iní tvorovia s vyššou inteligenciou. Preto mi poviedka pripomína rozprávku modernej starej mamy malým deťom, kde v pokračovaní, ďalšej časti, zlo nakoniec bude dobrom porazené.
15.07.2012
andrej android praznovsky
Ash, rozumiem ti a mas pravdu, v tomto extremnom pripade vsak vela moznosti nemal , kedze vychadzal z 3 zakonov /ktore ma uz nudia , hlavne po vzhliadnuti nepodatreneho JA ROBOT>|/ nemal velmi na vyber.
Otazka keby sa situacia odohrala inak, nevznikla by tato poviedka.Ktorou hlavnym motivom je patova situacia do ktorej sa robot dostal vdaka 3 zakonom. TAkyto neozbrojeny robot nema vela moznosti ako si pomoct, aj ked funguje ako opatrovatel , vie poskztnut prvu pomoc alebo ju zavolat , mozno by som prave povedal ze zaverecne zahrdusenie zlocinca ,ktore ukazuje schopnost robota sa rozhodnut, napriek zakonom je mylne, lebo porusuje zakladny zakon. Ak ma robot moznost ich obist, tak su zbytocne.Alebo nas spisovatel pred nami tajmstvo a zatajil nam povod tochto robota...Co myslis?
15.07.2012
Ash
Stručne: Robot nemal poslúchnuť rozkaz, aby šiel do vody, lebo tým vystavil dieťa, o ktoré sa staral, nebezpečenstvu. To, že ho autor nechal poslúchnuť rozkaz, naznačuje, že autor mu dal oveľa viac emočných kvalít než analytických. Teda presne naopak, než by sa dalo u kybernetického systému očakávať. Autor z neho spravil citlivého blbca.
Nakoniec robot vyskratoval všetky svoje zábrany a porušil všetky Asimovove zákony. Zrejme mal v autorovom zámere predstavovať obeť systému, stal sa však len obeťou vlastnej hlúposti. Zase prvok netypický pre robota a typický pre človeka. Preto mi tak pripomína Lennieho z "O myšiach a ľuďoch", ktorý takisto spôsobil smrť ženy, lebo jeho rozumová obmedzenosť nezvládla jeho emócie.
15.07.2012
andrej android praznovsky
Moze byt.
15.07.2012
jurinko
Podstatou bolo asi to, ze robot citil lasku, ale bolo to opisane tak stupidne, ze by sa aj Spielberg divil (a to on sa vo filme AI vysvetlovanim "programu lasky" zas az tak nezaoberal). Bolo to nelogicke, zasadene do sveta, ktory sam seba popieral, a "laska" sa nedala odlisit od ineho druhu naklonnosti. Ak uz ma robot citit lasku, tak nech citi lasku, a nie, ze snaha o zachranu zivota svojej panej (plne v sulade s Asimovovym zakonom) je oznacena tymto slovom. Podla mna ten robot necitil lasku, akurat sa snazil dodrzat prvy zakon. Nasledny skrat mu potom asi vymazal zakony, pretoze sa dopustil vrazdy (z pomsty!). Bolo to nelogicke a (ako Ash povedal) melodramaticke, a vo svojej podstate uplne zbytocna variacia na stokrat videne (od Cislo 5 zije, kde mal robot dusu, cez Ja,robot, az po AI), navyse napisana velmi zle (vylozene gramaticke chyby, sklonovanie, a pod.). Dal som 4
16.07.2012
Filip Fox
Ja si myslím že tento príbeh je výnimočný, nepoznám veľa sci-fi príbehou kde by robot dokázal prejaviť citi ako je láska alebo túžba po pomste podľa mňa je toto celkom pekná poviedka a nezáleží mi na detailoch ktoré tam autor nedal
16.07.2012
Mixer Mixsovic (Anonym)
Tato poviedka je asi tak vynimocna ako zuvacka prilepena na predposlednom sedadle autobusu. Tisickrat premlety Asimovov motiv robotickych zakonov, s chybajucou logikou (ano, aj sif-fi poviedka by mala byt zalozena na realnych predpokladoch). A tento zhluk viet popisujuce urcitu udalost, by som ani nenazval poviedkou.
Klise!
16.07.2012
Culter
Súhlasím s Ashom. Druhý zákon robotiky znie: "robot musí poslúchať človeka, okrem prípadov, kedy je to v rozpore s prvým zákonom." Robot ho nelogicky porušil, lebo v poviedke uvádzaš, že situáciu okamžite vyhodnotil ako ohrozenie Amandy a vtedy je prvý zákon nadradený prvému. Navyše vadili mi tam vety ako ´ráno bolo nádherné´ - ako to mohol povedať robot? Aká je definícia nádherného rána? Alebo ´Presne ako všetky živé bytosti potrebovali jesť a energiu.´ Ak už potrebovali jesť, netreba napísať, že potrebovali energiu. To je jasné, že energiu načerpajú z jedla... :)))
22.07.2012
Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
Za dva, lebo to bolo aspoň pravopisne v poriadku.
23.08.2012
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.