Diaľnica pripomínala nekonečný tunel. Holé stromy po jej bokoch pokrývala niekoľkocentimetrová vrstva snehu. Vrcholy hôr v diaľke splývali so šedou oblohou. Snehová kaša sa lepila na predné sklo auta a zanechávala na ňom nepriehľadný povlak, cez ktorý sa Petra pozerala na svet ako cez clonu

Jej oči nedokázali čeliť monotónnemu pohľadu. Cítila, že čochvíľa zaspí, preto stlmila kúrenie a pridala hlasitosť na rádiu. Na krátku chvíľu ju to prebralo. Ak sa jej počas cesty nič nestane, k bratovi by mala doraziť za šesť hodín. Sneh padá len chvíľu, takže by nemal skomplikovať premávku. Spomenula si, ako s bratom v jej malom byte strávili minuloročné Vianoce. Teraz bol rad na nej, aby ho navštívila. Rovnako ako ona, býval sám. Obaja boli pracovne vyťažení, ale každé Vianoce boli spolu.

Myšlienky sa jej po chvíli začali zlievať jedna do druhej, lebo jazda ju privádzala do akéhosi hypnotického spánku. Aspoň na chvíľu potrebovala zatvoriť oči a oddýchnuť si. Povedala si, že hneď na prvom odpočívadle zastaví.

Ani po hodinovej jazde však žiadne odpočívadlo nenašla. V jednej chvíli sa mykla na to, ako okolo nej prefrčalo auto. Za ním sa ťahal dlhý oblak snehu a v ušiach jej doznieval zvuk motora. O chvíľu jej oči opäť vnímali iba sivú hmlu tmavej oblohy a svetlého snehu.

Opäť ju bralo na spánok, keď zrazu zbadala odbočku. Touto cestou išla už niekoľkokrát, ale ešte nikdy si ju nevšimla. Na tabuli prečítala: „Glen“ a odbočila.

Cesta sa zvažovala. Po oboch stranách sa črtali stromy, ktoré postupne tvorili väčšie zhluky, až sa v diaľke spojili v celistvý tmavý pás. Chcela niekde zaparkovať a pospať si, lebo sotva držala oči otvorené. Prešla niekoľko kilometrov. Stromy sa začali vnárať do čiernej oblohy. Za moment sa viditeľnosť stratila úplne a Petra vnímala iba reflektormi osvetlenú cestu a v spätnom zrkadle bezodnú tmu. Nakoniec ju premohla únava a ona zavrela oči. Zrazu ucítila náraz. Automaticky šliapla na brzdu. Pneumatiky zaškrípali. Volant intuitívne strhla do protismeru. Hodilo ju to dopredu, až čelom takmer narazila na predné sklo, a hneď na to dozadu. Auto zastalo a ona zalapala po dychu. Vnútri sa šíril zápach spálenej gumy. Keď sa spamätala, vyšla von a obišla vozidlo. Predok bol preliačený a pravý reflektor nesvietil. Ťažko si povzdychla. Vyklonila sa spoza auta. Zdalo sa jej, že na ceste leží nejaké zviera. Musela byť v mikrospánku, keď ho predtým nevidela. Opatrne k nemu podišla. Malý jeleň ležal v kaluži krvi. Telo bolo nehybné. Poobzerala sa okolo seba, a až vtedy jej došlo, že je sama.

Vrátila sa do auta, aby zavolala políciu, ale mobil bol hluchý. Odhodila ho na vedľajšie sedadlo a skúsila naštartovať. Auto nenaskočilo. Zopakovala to ešte niekoľkokrát, ale jej snaha bola zakaždým márna. Tresla rukou do volanta a zahrešila.

Keď sa po niekoľkých minútach upokojila, prinútila sa jasne uvažovať. Snáď brata napadne zavolať políciu, keď bude dlhšie meškať, upokojovala sa. Čudovala by sa však, keby ju tu policajti našli. Aká je pravdepodobnosť, že tadiaľto niekedy niekto pôjde? Mala by sa vrátiť na diaľnicu a zastaviť nejaké auto. Koľko kilometrov mohla prejsť? Päť, desať? Takisto to mohlo byť aj dvadsať. V tej chvíli to nevedela odhadnúť. Kým tam príde, premrzne, ale inú možnosť nemala. Niekoľko minút ešte zostala v aute, aby sa zohriala, potom zo sedadla zdvihla mobil, keby vonku naskočil signál, a vystúpila.

Zabuchla dvere a zrak jej okamžite dopadol na zrazené zviera, nad ktorým stál dvojmetrový jeleň. Zviera, akoby vycítilo jej pohľad, a otočilo k nej hlavu. Predpokladala, že keď sa pohne, vyplaší ho, ale namiesto toho vykročilo proti nej. Jej oči sa stretli s pohľadom plným nenávisti. Ručanie jeleňa preťalo ticho ako siréna. Cúvla. Jeleň sa rozbehol. Rýchlo naskočila do auta a zabuchla za sebou dvere. Srdce jej išlo vyskočiť z hrude. V návale strachu sa z nej vydral výkrik.

Po niekoľkých minútach sa pozrela do spätného zrkadla, potom za seba. Jeleň sa vrátil k mŕtvemu telu, ale hlavu mal stále otočenú k nej. Takto to ďalej nepôjde. Budem musieť počkať, kým odíde. Potom budem pokračovať v ceste.

Jeleň sa dlhý čas nepohol z miesta. Keď ju prešla trpezlivosť, skúsila naštartovať, aj keď tým riskovala, že zviera iba vyprovokuje. Po piatich neúspešných pokusoch to vzdala. Triasla ju zimnica, prsty na nohách a rukách jej skrehli, postupne v nich strácala cit. Vedela, že sa musí hýbať, lebo inak zmrzne. Pozrela sa vedľa seba, potom na zadné sedadlo, ale nikde nevidela nič, čím by sa prikryla.

Napriek strachu a zime sa rozhodla vyjsť. Jeleň okamžite spozornel. Chcela prebehnúť okolo mŕtvoly, ale po pár krokoch stál jeleň priamo pred ňou. Rozbehla sa naspäť. Sotva za sebou stačila zabuchnúť dvere, jeleň narazil do auta. Nepochybovala o tom, že keby ju dostal, nabral by ju na parohy. Prednými nohami vyliezol na kapotu a v zúrivosti rozhýbal celé auto. Vložila si hlavu do dlaní a z bezmocnosti sa rozplakala. Zaraz sa rozhostilo ticho, v ktorom počula, ako jej vlastná krv udiera do spánkov. Otočila hlavu doprava a pohľadom narazila na papuľu jeleňa nacapenú na skle.

Dlhú chvíľu vôbec nevnímala, čo sa deje. Keď sa prebrala, uvedomila si, že sa jej prsty premenili na úlomky ľadu. Bodavá bolesť jej telo rezala ako nože. Prinútila sa pohnúť rukou. Počula, ako jej v nej puklo. Každý pohyb bol náročný a pomalý. Trvalo jej dlho, kým sa rozhýbala. Odrazu si spomenula, čo sa stalo, a s hrôzou sa pozrela do spätného zrkadla. Jeleň bol preč. Asi sa stratil v lese.

Ľadové ostrie sa jej zarezalo pod kožu, hneď ako vyšla von. Na šmykľavej ceste stratila rovnováhu a spadla, ale strach ju no prinútil vstať. Pozrela sa pred seba a všimla si, že na zemi neleží jeleň, ale malé dieťa so šatami presiaknutými krvou a otvorenými očami. Potlačila výkrik. Pozrela sa tam ešte raz. Namiesto dievčatka na zemi videla brata. Nakoniec rozoznala mŕtveho jeleňa. Z diaľky k nej doľahlo trúbenie. Zrazu sa do nej oprel silný vietor, rozhodnutý zraziť ju k zemi.

Keď sa prebrala z mikrospánku, všimla si tabuľu s odbočkou „Glen.“ V tej chvíli bolo jej vozidlo už na ľavej polovici vozovky a ani hlasné trúbenie auta, ktoré ju vo veľkej rýchlosti predbiehalo, havárii nezabránilo.