Panoptikum
Existenčná kríza je niekedy poriadny horor.
Som lenivá. Moja lenivosť je nákazlivá ako epidémia. Postupne zabíja pocity, energiu a myšlienky.
Nechce sa mi premýšľať, rozprávať, ani chodiť. Nechce sa mi vôbec nič. Mám pocit, akoby som odrazu prestala existovať. Sedím na mieste, neschopná akéhokoľvek pohybu. Chcem vstať, napiť sa, alebo niečo zjesť, ale jednoducho to nejde. Potrebujem písať, čítať, niečo robiť, ale neviem ako začať.
Nudím sa. Len tak z dlhej chvíle sa pozerám do zrkadla a nahováram si, že oproti mne niekto sedí, hoci viem, že som to len ja.
Som lenivá, nudím sa a je mi smutno. Nuda a samota sa vo mne pretekajú ako splašené kone. Zármutok ma premenil na horu ľadu, ktorá vo mne zamrzla. O čom je to všetko? O čom je láska a život? Čo príde po nich?
Kam ísť? Mám si len tak sadnúť na lavičku v parku, alebo sa prechádzať pozorujúc zamilované páriky? A čo tak ísť do kaviarne, sedieť tam, kým si ma niekto nevšimne? Možno by som mohla v byte porozbíjať všetky zrkadlá a presťahovať nábytok.
Chcem, aby už bola noc. Počas spánku sa nedá premýšľať.
Mám plnú hlavu nápadov na samovraždu. Môžem vyskočiť z okna, ale na mojom okne sú mreže. Mohla by som sa obesiť na žiarovke. Určite by sa mi to nepodarilo. Strhla by som vedenie a celá bytovka by zostala bez prúdu. Možno by som si mala dôstojne podrezať žily. Najlepšie v kúpeľni. Krv sa bude fantasticky vynímať na bielych kachličkách. Kúpim si zbraň a zastrelím sa. A čo prášky na spanie? Koľko ich treba zjesť? Skonzumujem všetky lieky, ktoré v byte nájdem. Nie! Určite by mi potom prišlo zle. Môj žalúdok je veľmi citlivý. Ako sa zabiť, keď každý spôsob bolí?
Nemôžem sa zbaviť pocitu, že ma niekto sleduje. Pozriem sa z okna. Pod stromom stojí muž. Opiera sa o palicu. Jeho pohľad smeruje do zeme. Možno bezdomovec. Poprosím ho, aby ma tou palicou silno udrel, napadne mi.
O chvíľu sa vonku spustí tma a neznámy vytrvalo stojí na svojom mieste, akoby na niekoho čakal. Jeho pohľad pritom smeruje do môjho okna. Po veľmi dlhom čase sa pohne odkráča. Istotne to bol len môj tieň, ktorý sa ťahal k stromu. Ľahnem si na posteľ. Ani ma nehne stiahnuť žalúzie! Ako by som potom videla von? Zažnem lampu a pozorujem, ako sa svetlo odráža v okne. Náhle vyskočím z postele, oblečiem si kabát a vyjdem von.
Srdce mi rýchlo bije. Cítim, ako mi pot steká medzi lopatky a pritom je noc priam ľadová. Za domom je tma, ticho a pusto. Z neďalekých komínov šľahajú plamene vysoko na oblohu. Oblizujú mraky, akoby ich chceli spáliť. Továreň pripomína žeravú dieru, ktorá chce pohltiť svet. Odvrátim pohľad od pozemského pekla a radšej premýšľam, čo mám mužovi povedať, keď tu zrazu, na tvári ucítim dych.
„Prepáčte. Chcela by som sa s vami porozprávať. Nechcem vám ublížiť,“ - vyrieknem bojazlivo do tmy, ale nik mi neodpovedá.
Presmerujem pohľad na opačnú stranu. Pri smetných košoch zazriem postavu. To bude určite on.
„Bývam tam za tým oknom,“ - poviem, keď sa k nemu priblížim.
„Chcela by som sa s vami porozprávať. Nechcem vám ublížiť.“
Muž nereaguje. Cítim smrad. Chlap páchne ako storočná stoka.
„Prepáčte,“ - pokračujem neisto. „Rada by som vás pozvala na kávu?“ - navrhnem zúfalo.
Káva je asi to posledné, čo bezdomovca zaujíma, ale nič lepšie mi v tej chvíli nenapadlo. Chlap zaryto mlčí a prehrabáva sa medzi odpadkami. Očividne mu prekážam. Ani sa ku mne neotočí, akoby ma nepočul.
„Prepáčte. Počujete ma?! – vyskúšam to ešte raz.
Je to márne. So zvesenou hlavou odkráčam domov.
Otvorím bránu a unavene vyjdem po schodoch. Za dverami môjho bytu počujem cudzie hlasy. Zlodeji! Vpálim dovnútra a vidím, že na posteli sedí muž a žena.
„Je hrozné o všetko prísť. Musela predať byt a teraz je na ulici,“ - žena vyriekne.
„Kto ste?“ – vyšteknem na ňu. – „Čo robíte v mojom byte?“
Pár pokračuje v debate, ani čoby som bola neviditeľná. Kľúč predsa nemôže pasovať do iného zámku a byt navyše vyzerá presne ako môj.
„Ak okamžite neodídete, zavolám políciu,“ - skríknem.
Nič. Zo stola zoberiem mobil.
„Dobrý večer, chcem nahlásiť vlámačku do môjho bytu.“
„Haló?“– ozve sa z mobilu.
„Niekto sa mi vlámal do bytu,“ - zopakujem a nadiktujem adresu.
„Nepočujem vás! Hovorte hlasnejšie.“
„Vlámali sa mi do bytu!“ - zarevem.
Telefón odpovie obsadzovacím tónom.
„Dofrasa!“ Tresnem telefón o stenu. Muž so ženou sa v tom okamihu otočia.
„Vypadnite z môjho bytu!“ – zarevem z plného hrdla.
Neznámi si vymenia spýtavé pohľady, ale po chvíli sa znovu vrátia k rozhovoru.
Vybehnem z bytu a rozzúrene za sebou prasknem dverami. Na schodoch vrazím do bezdomovca z vonku. Svetlo lampy dopadá na zničenú tvár, ktorá mi je povedomá. To predsa nemôžem byť ja!
Ingrid Rudavská
Diskusia
jurinko
Ked neviem. Na horor malo strasidelne, na mystery malo vtahujuce. Bezdomovec je naprv muz, potom zena, jej vedomie sa pohybuje vedla, ale jej samotnej fyzickej schranke to akosi nevadi... Nebolo tam tolko beznadeje, kolko by tam malo byt, aby sa to aspon dotklo citatela, logicke to nebolo vobec (ale to horory nebyvaju, takze to je skor konstatovanie ako vycitka) a cele je to akoby zahalene takym pseudoruskom tajomna, ale nechce sa mi to vobec rozplietat. Ta poviedka na mna posobi uplne bezfarebne. Rozplizlo. Ako sede zele. Co asi nie je uplne to, co si chcela dosiahnut, ze? Dal som 4
08.11.2012
Ked neviem. Na horor malo strasidelne, na mystery malo vtahujuce. Bezdomovec je naprv muz, potom zena, jej vedomie sa pohybuje vedla, ale jej samotnej fyzickej schranke to akosi nevadi... Nebolo tam tolko beznadeje, kolko by tam malo byt, aby sa to aspon dotklo citatela, logicke to nebolo vobec (ale to horory nebyvaju, takze to je skor konstatovanie ako vycitka) a cele je to akoby zahalene takym pseudoruskom tajomna, ale nechce sa mi to vobec rozplietat. Ta poviedka na mna posobi uplne bezfarebne. Rozplizlo. Ako sede zele. Co asi nie je uplne to, co si chcela dosiahnut, ze? Dal som 4
08.11.2012
Ingrid Rudavská
Dik moc. Nie nechcela som docielit "nic". Skor som sa zamerala na pocity existencie, beznadej, i ked ako pises, nie je ju tam citit. Neva, ucim sa, mozno nabuduce. V kazdom pripade, dakujem za body a koment. preto sem zaradujem svoje vytvory, aby som sa dozvedela reakcie, nie aby som bola ospevovana, i ked by to nebolo od veci:-)
08.11.2012
Dik moc. Nie nechcela som docielit "nic". Skor som sa zamerala na pocity existencie, beznadej, i ked ako pises, nie je ju tam citit. Neva, ucim sa, mozno nabuduce. V kazdom pripade, dakujem za body a koment. preto sem zaradujem svoje vytvory, aby som sa dozvedela reakcie, nie aby som bola ospevovana, i ked by to nebolo od veci:-)
08.11.2012
andrej android praznovsky
Nebolo to najhorsie a bolo to zasa nieco z ineho cesta. malo to nieco spolocne s reinkarnaciou?alebo to bola len moja vlastna interpretacia.Alebo to boli pocity bezdomovca a jeho strateneho domovu? Si trochu ako David Lynch, ked si mzsli divak ze to pochopil, najde sa nieco co to vsetko neguje.:))))
Drzim ti palce a tesim sa na dalsie poviedky.POcit zufalstva tam bo citelny,/myslim postavy nie autora:))))/
09.11.2012
Nebolo to najhorsie a bolo to zasa nieco z ineho cesta. malo to nieco spolocne s reinkarnaciou?alebo to bola len moja vlastna interpretacia.Alebo to boli pocity bezdomovca a jeho strateneho domovu? Si trochu ako David Lynch, ked si mzsli divak ze to pochopil, najde sa nieco co to vsetko neguje.:))))
Drzim ti palce a tesim sa na dalsie poviedky.POcit zufalstva tam bo citelny,/myslim postavy nie autora:))))/
09.11.2012
soyka
zúfalá atmosféra vykreslená dokonale. bezútešnosť. šedivá bezmocnosť. niečo tajomné, nepríjemné. ale, a to súhlasím s jurinkom, nelogické. lenže aj tak sa mi dobre čítaš. len by si mala popracovať na myšlienke. ja som to chápala ako bludnú dušu po smrti. asi samovrahyňa, ktorej duša nechce odísť. lenže mi tam nesedela tvár bezdomovca.
09.11.2012
zúfalá atmosféra vykreslená dokonale. bezútešnosť. šedivá bezmocnosť. niečo tajomné, nepríjemné. ale, a to súhlasím s jurinkom, nelogické. lenže aj tak sa mi dobre čítaš. len by si mala popracovať na myšlienke. ja som to chápala ako bludnú dušu po smrti. asi samovrahyňa, ktorej duša nechce odísť. lenže mi tam nesedela tvár bezdomovca.
09.11.2012
Ingrid Rudavská
Da sa to pochopit ako pisala Soyka, ze je bludnou dusou. To, ze bezdomovec ma ine pohlavie, to podla mna po smrti nezohrava vobec ziadnu rolu, skor to predstavuje druhy problem a to ze bola sama a tuzila s niekym byt, myslim tym, ze tuzila po muzskej spolocnosti, ale to uz moc rozoberam.
Ale povodne som myslela, ze ona je tym bezdomovcom. Na pohlavi nezalezi. Netusila to, pochopila to az na konci. Dlho sa s tym zmierila. Jednoduche, podla mna citatelne, neprekomlikovane. Nemam co znegovat. Poznamka, ze som trochu ako Lynch je pre mna nadkompliment. Dakujem! Lynch je moj oblubeny reziser. Rada by som isla tym smerom.
10.11.2012
Da sa to pochopit ako pisala Soyka, ze je bludnou dusou. To, ze bezdomovec ma ine pohlavie, to podla mna po smrti nezohrava vobec ziadnu rolu, skor to predstavuje druhy problem a to ze bola sama a tuzila s niekym byt, myslim tym, ze tuzila po muzskej spolocnosti, ale to uz moc rozoberam.
Ale povodne som myslela, ze ona je tym bezdomovcom. Na pohlavi nezalezi. Netusila to, pochopila to az na konci. Dlho sa s tym zmierila. Jednoduche, podla mna citatelne, neprekomlikovane. Nemam co znegovat. Poznamka, ze som trochu ako Lynch je pre mna nadkompliment. Dakujem! Lynch je moj oblubeny reziser. Rada by som isla tym smerom.
10.11.2012
andrej android praznovsky
Ingrid, pre teba je to jednoduche, ako moze zivy clovek muzskeho rodu chodiaci vnímajúci byť yároveň ženskou dušou v byte ktorá si uvedomuje ze je mrtva? Clovek ma jednu dušu nemoze zit na dvoch miestach.Co je na tom jednnoduche a logicke. keby bol bezdomovec pocas pribehu v agonii na lavicke a nakonci by sa dusa zeny do toho tela vlozila by naznacovalo apon nieco.KDe je spojivo, len to ze ona pochopila ze je ten bezdomovec?Aka je pointa?
Alebo je to metafora? radsej by som povedal na komenty ze je to myslienka , nech si kazdy interpretuje podla seba, ale povedat je to jednoduche a logicke to ma teda prekvapilo.
10.11.2012
Ingrid, pre teba je to jednoduche, ako moze zivy clovek muzskeho rodu chodiaci vnímajúci byť yároveň ženskou dušou v byte ktorá si uvedomuje ze je mrtva? Clovek ma jednu dušu nemoze zit na dvoch miestach.Co je na tom jednnoduche a logicke. keby bol bezdomovec pocas pribehu v agonii na lavicke a nakonci by sa dusa zeny do toho tela vlozila by naznacovalo apon nieco.KDe je spojivo, len to ze ona pochopila ze je ten bezdomovec?Aka je pointa?
Alebo je to metafora? radsej by som povedal na komenty ze je to myslienka , nech si kazdy interpretuje podla seba, ale povedat je to jednoduche a logicke to ma teda prekvapilo.
10.11.2012
Ingrid Rudavská
Ja sa nehram na profiautora, ktorym ani zdaleka nie som. Zena si nakoniec uvedomila, ze je bezdomovec. To je cela pointa. Ak je slaba, nic sa nedeje. Ideme dalej. Budu tu o vela lepsie poviedky. Rada som si precitala komenty, prinutili ma pouvazovat, vidiet pravdu. Aspon snaha bola. Ked moja interpretacia nebola OK, snad nabuduce bude lepsia. Niektore veci mi nedocvakli a to bolo prave to pohlavie. Nevykluckovala som sa z toho, je to mea culpa. Ospravedlnujem sa. Je to zasadna, ale jedina chyby. Logika zlyhala, prevladali emocie. Pravda je von.
10.11.2012
Ja sa nehram na profiautora, ktorym ani zdaleka nie som. Zena si nakoniec uvedomila, ze je bezdomovec. To je cela pointa. Ak je slaba, nic sa nedeje. Ideme dalej. Budu tu o vela lepsie poviedky. Rada som si precitala komenty, prinutili ma pouvazovat, vidiet pravdu. Aspon snaha bola. Ked moja interpretacia nebola OK, snad nabuduce bude lepsia. Niektore veci mi nedocvakli a to bolo prave to pohlavie. Nevykluckovala som sa z toho, je to mea culpa. Ospravedlnujem sa. Je to zasadna, ale jedina chyby. Logika zlyhala, prevladali emocie. Pravda je von.
10.11.2012
andrej android praznovsky
Nehnevaj sa, ja som pisal v dobrom, chcel som to pochopit ako si to zamyslala ty.
11.11.2012
Nehnevaj sa, ja som pisal v dobrom, chcel som to pochopit ako si to zamyslala ty.
11.11.2012
Ingrid Rudavská
Vobec sa nehnevam. Vyznelo to tak? Nie, urcite sa nemam preco hnevat. Som len rada, ak mi clovek pomoze, poukaze na nieco, co som si nevsimla. Fakt sa nehnevam, mozes byt total pokojny. Uprimne!
11.11.2012
Vobec sa nehnevam. Vyznelo to tak? Nie, urcite sa nemam preco hnevat. Som len rada, ak mi clovek pomoze, poukaze na nieco, co som si nevsimla. Fakt sa nehnevam, mozes byt total pokojny. Uprimne!
11.11.2012