Momentový kľúč
Keby ste mali možnosť zmeniť akýkoľvek moment, prijali by ste ju?
Dievča sedelo na lavičke a netrpezlivo podupkávalo nohou. Park okolo neho bol plný baviacich sa ľudí, ktorí sem prišli užiť si nádherný letný deň. Mamičky sa hrali s deťmi, chalani hrali futbal a dievčatá posedávali na lavičkách, potichu sa rozprávali a popritom sledovali chlapcov. Ona sem však neprišla kvôli ničomu podobnému, mala tu stretnutie. A osoba, s ktorou sa mala stretnúť, meškala. A to už dobrú hodinu!
Typické, pomyslela si. Ten nikdy nepríde načas. Dokonca ani vtedy, keď čas schôdzky určí on. A vždy, keď na to zviedla reč, odbil ju tým trápnym citátom z Pána prsteňov. Čarodejník nikdy nechodí neskoro, ani veľmi skoro, prichádza vtedy, keď to uzná za vhodné, počula v hlave jeho hlas. No miesto toho, aby sa zodvihla a odišla, len zmenila nohu, ktorou podupkávala. Koniec koncov, čakala na svojho starého otca, možno jedinú rodinu, ktorá jej zostala. A keď je vaším dedkom najznámejší čarodejník sveta, ktorý vystupoval snáď v každom väčšom meste a na večierkoch a oslavách prezidentov, filmových hviezd a najbohatších ľudí sveta, sa dá aj hodinové meškanie odpustiť.
Zvlášť v prípade, keď vám zavolá uprostred noci a požiada vás, aby ste sa s ním stretli, že je to veľmi dôležité. A tak tu sedela a ľutovala, že si so sebou nevzala knihu na skrátenie dlhej chvíle. Po pol hodine už začala lavička byť nepohodlná, tak vstala, že sa trocha prejde. No len čo prešla dva metre, ozval sa jej za chrbtom dobre známy hlas.
„Ideš niekam?“ ozvalo sa spoza nej. Neznášala, keď jej to robil. Otočila sa späť k lavičke, z ktorej pred pár sekundami vstala, a tam sedel. Asi šesťdesiatročný muž, v sivom obleku, ktorý ladil s farbou jeho vlasov. Vyzeral, akoby tam sedel už večnosť, hoci ešte pred pár sekundami tam nebol.
„Neznášam, keď mi to robíš,“ nahnevane povedala miesto pozdravu a sadla si vedľa neho. No on vedel, že to len hrá, na to svoju vnučku poznal až príliš dobre.
„Ale no tak, predsa nebudeš starému, unavenému čarodejovi vyčítať malé triky,“ povedal akoby urazene. No ona dobre vedela, že to hrá rovnako ako ona svoj hnev. Dlhšie už to nevydržala a začala sa smiať.
„Rada ťa vidím, dedko. A na to, že si starý a unavený čarodej, sa akosi priveľa ľudí snaží ukradnúť tajomstvá tvojich trikov,“ nadhodila, no on sa iba zasmial.
„A čo ty, aj ty chceš vedieť, ako fungujú moje kúzla?“ spýtal sa podozrievavo, no jeho oči sa pri tom usmievali.
„Ja nie,“ odpovedala sebavedome a dodala: „Ja už to všetko viem.“ Znova sa obaja zasmiali spomínajúc, ako jej už od malička ukazoval, ako sa čaruje, a učil ju všetky svoje triky, až na jeden, na to, ako nepozorovane zmiznúť alebo sa z ničoho nič objaviť. To bolo jediné, čo ju ešte nenaučil. „Preto si ma dnes zavolal? Chceš ma naučiť, ako zmiznúť?“ s nádejou v hlase sa spýtala. Hoci už ovládala všetky jeho triky a podaktoré dokonca vylepšila, nikdy ich nikomu neukazovala, akokoľvek to znelo divne, nemala potrebu sa ,nimi chváliť. Občas si myslela že je kvôli tomu jej starý otec smutný. Vždy si totiž myslela, že ju učí kvôli tomu, aby sa stala jeho nástupkyňou. Keď sa ho na to spýtala, vždy ju ubezpečoval, že je len na nej, čo sa rozhodne v živote robiť. A to, že bude ovládať pár trikov navyše, sa vždy hodí.
„Nie, preto nie,“ odpovedal. „Ide o niečo omnoho dôležitejšie, chcem ťa naučiť moje najväčšie a najneuveriteľnejšie kúzlo.“
Dievčina v mysli prešla zoznam všetkého, čo ju kedy naučil a čo ho kedy videla ukazovať na predstaveniach. No nenapadlo jej nič, čo by ešte nevedela. A nič, čo by sa dalo nazvať najväčším a najneuveriteľnejším kúzlom. Teda, okrem toho zmiznutia. Inak boli všetky jeho „kúzla“ len veľmi dobre spracované triky. Podobné predvádzala väčšina kúzelníkov vo svojich show po celom svete. Aj keď, na tých jeho bolo niečo zvláštne, niečo, čo nevedela presne popísať. A rovnaký pocit mali aj všetci ľudia, čo zhliadli jeho predstavenia. V jedných novinách to raz nazvali závanom skutočnej mágie. No to bol len taký slovný obrat, mágia predsa neexistuje, to vie každý.
„A to má byť ktoré?“ zvedavo sa opýtala. Starý otec sa tajomne pousmial a povedal:
„Vidíš toho chlapca s loptou?“ Ukázal, ktorým smerom sa ma dívať, a tam ho uvidela. Obyčajný chalan, mohol mať osemnásť, sa hral s loptou. Vykopával ju do vzduchu, v snahe čo najdlhšie ju v ňom udržať bez toho, aby sa dotkla zeme. Chvíľu ho pozorovala, striedal nohy, občas loptu odrazil aj hlavou.
„A čo s ním?“ spýtala sa napokon.
„Za chvíľu mu lopta spadne, trafí kočík a ten vrazí do lampy,“ odpovedal. Chcela niečo namietnuť, no skôr, ako stihla otvoriť ústa, sa to stalo. Presne ako jej popísal, chalan zle trafil loptu, tá mu spadla a narazila do malého kočíka. Ten sa dal do pohybu, no asi po metri zľahka ťukol do stĺpa pouličného osvetlenia a zastavil sa. Ani nie meter od cesty, po ktorej práve prechádzalo auto. Celé to mohlo skončiť katastrofou, keby mamička nevybrala dieťa z kočíka len sekundu predtým, ako sa dal do pohybu a keby ten vošiel pod auto. No nestalo sa tak.
„Dobrý odhad, ako si to urobil??“ pozrela na dedka.
„Videl som to,“ zaznela jednoduchá odpoveď.
„Takže teraz si aj jasnovidec?“ naoko si ho doberala.
„Niečo také,“ pritakal.
„Tak prečo si tomu teda nezabránil, ak si to videl skôr, ako sa to stalo? Síce sa nič vážne nestalo, ale mohlo sa.“
„Ale ja som tomu zabránil,“ vyhlásil, „pôvodne sa to malo stať inak. Dieťa malo zostať v kočíku a ten nemal naraziť do lampy, ale mal skončiť pod kolesami auta.“
Toto vyhlásenie ju zaskočilo. Odhliadnuc od toho že ak by sa stalo to, čo povedal, bolo by to strašné. No tvrdiť, že zmenil nejakú udalosť ešte predtým, ako sa stala, bolo bláznivé.
„A smiem vedieť, ako si to urobil? Pretože celý čas sedíš pri mne,“ nedôverčivo sa spýtala.
On siahol do vnútorného vrecka saka a niečo odtiaľ vytiahol. Keď roztvoril ruku, v ktorej to držal, uvidela...
„Kľúč???“ neveriacky vyhŕkla. „To je obyčajný kľúč,“ dodala.
„To nie je obyčajný kľúč,“ protirečil jej, „to je Momentový kľúč.“
Toto vyhlásenie zrejme nevyvolalo očakávanú reakciu. Dievča len nechápavo hľadelo raz na kľúč, raz na starého otca. Po chvíľke trápneho ticha položilo otázku:
„A čo akože robí?“
Dedko si povzdychol a začal vysvetľovať:
„Každá udalosť, či už dobrá alebo zlá, má niekde začiatok, nejaký spúšťač, tú príslovečnú poslednú kvapku, mávnutie motýlích krídel, ktoré vyvolá tornádo, alebo kamienok, čo spustí obrovskú lavínu. Jednoducho povedané, všetko sa začne v určitom momente. Jedna krátka chvíľka môže zmeniť osudy tisícov. A práve tú chvíľu ti kľúč umožní rozpoznať a zmeniť ju. Tak ako mne pred chvíľou; ja som spôsobil, že tá matka mala nutkanie vziať svoje dieťa z kočíka. To ja som mierne pootočil jeho kolieska, aby smeroval na lampu a nie do cesty, len pre istotu. Jedno postrčenie môže zmeniť svet.“
„Takže ma chceš naučiť používať kľúč, chápem to správne?“ opatrne sa spýtala. A snažila sa spracovať, čo sa dozvedela. Jednoducho to nemohla byť pravda, a to, čo sa stalo s tým kočíkom, bol len šťastný tip. Nič také ako skutočná mágia predsa neexistuje.
„Áno, je načase, aby ho prevzal niekto iný, ja som ho mal už dosť dlho,“ potvrdil jej domnienku.
Dievča pozrelo na svojho starého otca a všimlo si niečo, čo predtým nikdy nevidelo. Únavu – ale nie takú, aká prichádza s vekom, toto bolo niečo iné. Vtedy pochopila, natiahla ruku a on jej do nej vložil kľúč. Podvedome rukou trhla, akoby očakávala, že ju popáli. No on tam len ležal, starý strieborný kľúč, rovnaký ako všetky ostatné. No ona vedela, že i výnimočný, že ukrýva silu, ktorú možno nikdy nepochopí.
„Zovri ho v dlani,“ začula akoby z veľkej diaľky svojho dedka.
Keď tak urobila, pocítila príval sily, svet naokolo akoby sa spomalil. Rozhliadla sa a uvidela to, každú možnosť, každý smer, ktorým sa mohol svet uberať. A ona to mohla všetko meniť. To ju vyľakalo tak, že pustila kľúč z ruky. Ten hlasno zacengal, keď dopadol na dlažbu k jej nohám. Ani si to neuvedomila, až keď sa niekto dotkol jej ruky. Starý otec jej znova podával Momentový kľúč. Teraz už vedome odtiahla ruky v strachu pred mocou, ktorú prezentoval.
„Ja... ja neviem, či to zvládnem, taká obrovský sila, tá zodpovednosť,“ vyjachtala.
Pohladil ju po vlasoch, ako keď bola malé dievčatko a bála sa tmy, a povedal: „Nikto, ani kľúč samotný, ťa nemôže donútiť ho použiť. Je to len a len na tebe, ako sa rozhodneš. Môžeš ho nosiť celé roky a nepoužiť ho, alebo ho môžeš užívať neustále.“
„Ale ako ho môžem nepoužiť, keby som s ním mohla vykonať toľko dobra?“ Táto otázka vyčarila starému mužovi na tvári úsmev.
„Tak táto otázka ma len utvrdila v tom, že ho nechávam tej správnej osobe. Tento moment, chvíľa, kedy sa kľúč predáva novému vlastníkovi, to je jediný moment, ktorý nedokáže ovplyvniť. Táto konkrétna chvíľa je možno jedinou skutočnou v celom vesmíre. A všetko ostatné je len súhrnom možností, ktoré sa dajú pomocou Momentového kľúča zmeniť. No teraz je len a len na tebe, čo urobíš. Ako sa rozhodneš.“
Pozrela mu do očí a keď videla, že v nich bude pre ňu vždy skrývať úsmev bez ohľadu na to, ako sa rozhodne, vedela, čo urobí, po druhýkrát prevzala kľuč. No tentoraz nie so strachom, ale s očakávaním veľkých vecí. A tak si Momentový kľúč našiel nového majteľa. Nového Pána, pardon. novú Pani osudu.
Sirius.SVK
Diskusia
B.T. Niromwell
Jéj, poviedka :) Gramaticky ani štylisticky skoro nič nekazí odjem, tak sa možeme baviť o poviedke. V prvom rade: je deň, ale potom príde tá poznámka o noci, čo vyzerá, akoby bola noc, zmiatlo ma to. Potom tvrdíš, že ona svoj hnev len predstiera, ale ved prvé dva odstavce sú o tom, aká je podráždená, že musí čakať. Inak ma pobavil citát z pána prsteňov, to ma vlastne donútilo to dočítať na prvýkrát. Ku koncu to bolo tiež pekne napísané, ale myslím, že si mala málo priestoru na budovania napätia a miestami to vyznelo paterticky, ale toť môj osobný názor. Hej, a ešte ku koncu ma zarazilo slovo prezentovať – v angličtine to má význam, aký si tomu slovu dala, v slovenčine však nie. Odporúčam stránku slex.sk
21.11.2012
Jéj, poviedka :) Gramaticky ani štylisticky skoro nič nekazí odjem, tak sa možeme baviť o poviedke. V prvom rade: je deň, ale potom príde tá poznámka o noci, čo vyzerá, akoby bola noc, zmiatlo ma to. Potom tvrdíš, že ona svoj hnev len predstiera, ale ved prvé dva odstavce sú o tom, aká je podráždená, že musí čakať. Inak ma pobavil citát z pána prsteňov, to ma vlastne donútilo to dočítať na prvýkrát. Ku koncu to bolo tiež pekne napísané, ale myslím, že si mala málo priestoru na budovania napätia a miestami to vyznelo paterticky, ale toť môj osobný názor. Hej, a ešte ku koncu ma zarazilo slovo prezentovať – v angličtine to má význam, aký si tomu slovu dala, v slovenčine však nie. Odporúčam stránku slex.sk
21.11.2012
Ash
Celkom pekná iniciačná poviedka. Moje výhrady sú skôr filozofického charakteru. Začína to v druhom odseku - podsúva mätúce informácie. Odvolávka na Pána prsteňov navodzuje dojem, že hrdinkin dedko je niekto ako Gandalf, teda že nie je človek. Ak by som bol purista, tak by som navrhoval slovo "čarodejník" nahradiť slovom "kúzelník", pretože sa na označenie dedovho povolania hodí oveľa lepšie. Vlastníctvo magického predmetu, ktorý jediný dokáže vytvoriť "skutočné kúzlo", ešte z človeka nerobí čarodejníka.
21.11.2012
Celkom pekná iniciačná poviedka. Moje výhrady sú skôr filozofického charakteru. Začína to v druhom odseku - podsúva mätúce informácie. Odvolávka na Pána prsteňov navodzuje dojem, že hrdinkin dedko je niekto ako Gandalf, teda že nie je človek. Ak by som bol purista, tak by som navrhoval slovo "čarodejník" nahradiť slovom "kúzelník", pretože sa na označenie dedovho povolania hodí oveľa lepšie. Vlastníctvo magického predmetu, ktorý jediný dokáže vytvoriť "skutočné kúzlo", ešte z človeka nerobí čarodejníka.
21.11.2012
Ash
Druhý problém je v poviedke len nadškrtnutý ponáškou na Spidermana - s veľkou silou prichádza veľká zodpovednosť. No to podstatné nie je povedané: cena, ktorú za to treba zaplatiť. Dá sa moment, ktorý zmení tisíce osudov, ovplyvniť tak, aby všetky tie osudy zmenil k lepšiemu? Dá sa nájsť bezpečné východisko pre všetkých? Nie je treba pre záchranu jedného občas obetovať niekoho iného?
21.11.2012
Druhý problém je v poviedke len nadškrtnutý ponáškou na Spidermana - s veľkou silou prichádza veľká zodpovednosť. No to podstatné nie je povedané: cena, ktorú za to treba zaplatiť. Dá sa moment, ktorý zmení tisíce osudov, ovplyvniť tak, aby všetky tie osudy zmenil k lepšiemu? Dá sa nájsť bezpečné východisko pre všetkých? Nie je treba pre záchranu jedného občas obetovať niekoho iného?
21.11.2012
Cohut
Pekná jednohubka :) Len ma zaráža - nemohol hrdinke jej dedko, ktorý dokáže vidieť budúcnosť povedať aby prišla na schôdzku o hodinu neskôr?
21.11.2012
Pekná jednohubka :) Len ma zaráža - nemohol hrdinke jej dedko, ktorý dokáže vidieť budúcnosť povedať aby prišla na schôdzku o hodinu neskôr?
21.11.2012
jurinko
Ako prva stranka do knihy celkom dobre (pozor na opakovanie slova No na zaciatku vety). Ale ako samostatna poviedka to naozaj otvara prilis siroke spektrum otazok, pricom nedava nijake odpovede. Trosku neuspokojive. Ak to pokracuje, tak to sem posli, pretoze toto je v podstate prolog (ako mnohe ine na tejto stranke) a kym nevieme, ci sa z malej nestane priserna svina, ktora utopi svet v utrpeni, alebo dobrosrdecna babicka, pouzivajuca kluc na skutocne konanie dobra, tak o nej vlastne nevieme nic. Chalanovi v poviedke usla lopta, baba v poviedke dostala zazracny kluc. Az na to, ze ten chalan by mal byt epizodna postavicka a ta baba by mala byt hlavna postava. V zasade sa to neda hodnotit, kym nevieme, ako sa to vyvinie, je to iba uvodna situacia. Ale zaujimava, ak to nepokracuje, tak to napis, lebo mna by celkom zaujimalo, ako sa to vyvinie :-)
21.11.2012
Ako prva stranka do knihy celkom dobre (pozor na opakovanie slova No na zaciatku vety). Ale ako samostatna poviedka to naozaj otvara prilis siroke spektrum otazok, pricom nedava nijake odpovede. Trosku neuspokojive. Ak to pokracuje, tak to sem posli, pretoze toto je v podstate prolog (ako mnohe ine na tejto stranke) a kym nevieme, ci sa z malej nestane priserna svina, ktora utopi svet v utrpeni, alebo dobrosrdecna babicka, pouzivajuca kluc na skutocne konanie dobra, tak o nej vlastne nevieme nic. Chalanovi v poviedke usla lopta, baba v poviedke dostala zazracny kluc. Az na to, ze ten chalan by mal byt epizodna postavicka a ta baba by mala byt hlavna postava. V zasade sa to neda hodnotit, kym nevieme, ako sa to vyvinie, je to iba uvodna situacia. Ale zaujimava, ak to nepokracuje, tak to napis, lebo mna by celkom zaujimalo, ako sa to vyvinie :-)
21.11.2012
Matej
cele je to fajn. aj ked trochu obycajny zaciatok.
no urcite by som zmenil posledne dve vety: Nového Pána, pardon. novú Pani osudu.
sa mi tam vobec nehodi
21.11.2012
cele je to fajn. aj ked trochu obycajny zaciatok.
no urcite by som zmenil posledne dve vety: Nového Pána, pardon. novú Pani osudu.
sa mi tam vobec nehodi
21.11.2012
Sirius.SVK
Vďaka za pripomienky.
B.T. Niromwell čo sa týka toho dňa a noci, to bolo myslené tak že jej zavolal v noci aby si dohodol stretnutie na druhý deň. Zrejme som to mal trocha inak napísať.
jurinko pokračovať to nebude bola to čisto jednorázová záležitosť.
24.11.2012
Vďaka za pripomienky.
B.T. Niromwell čo sa týka toho dňa a noci, to bolo myslené tak že jej zavolal v noci aby si dohodol stretnutie na druhý deň. Zrejme som to mal trocha inak napísať.
jurinko pokračovať to nebude bola to čisto jednorázová záležitosť.
24.11.2012