Rituál

Človek málokedy dosiahne to, čo chce. A keď sa do toho zapletú démoni, tak sú šance o to mizivejšie. Prvá poviedka tejto autorky na našom serveri.
Filmová história scifi
Ilustračné obrázky k spacenews - Rituál
Ilustračné obrázky k spacenews - Rituál / Zdroj Disclaimer
Na temné údolie padla hmla. Mračná zakrývali slabý jas slnka. Nahota kraja bola poškvrnená krvou. Piskot hanebných slov sa rozliehal celým okolím.
,,Ty štetka!" zakričal zakrvavený muž. Pohodený ako handra sa pomaly zdvihol. Potriasol hlavou a vypľul slušnú dávku krvi. Nedbalým pohybom ruky si utrel zvyšok z úst. Vražedným pohľadom prevŕtaval okolie. Hľadal osobu, ktorá je za jeho bolesť zodpovedná. Jeho hľadanie sprevádzali nechutné zvratky čľapkajúce pod jeho elegantnými topánkami.
,,Ja si ťa nájdem!" zvrieskol tak silno, že ho po dorieknutí zahalil kašeľ. Mal šťastie, že sa neudusil. Vyčerpaný zo života sa pobral smerom do lesa. Nevšímal si ukrutné korene, ktoré sa mu líškali okolo nôh. Tiene ho sprevádzali a miatli. Jeho oči sa rozšírili vnímajúc každý pohyb. Jeho ruky ohmatávali každý výrastok zeme, ktorý mu vošiel do cesty. Zúfalo hľadal nejaký náznak života. Pomaly, ale isto, sa dostával bližšie k miestu, ktoré bolo zahalené rúškom tajomstva.
Keď tam vošiel, pach z umučených mŕtvol ho priam ochromil. Padol na zem zvierajúc v ústach žlč. Odporný puch sa mu neustále tlačil do nozdier. S ťažkým srdcom preglgol, obzerajúc si mŕtvolu pohodenú na okraji obrovitánskeho kameňa. Ležala tam s otvorenými viečkami, nepriamym pohľadom a nedbalo otvorenými ústami. Prezrádzali posledné slová obete. Chlap so slzami v očiach ju nadvihol. Bola to mladá žena. Na ruke sa vynímal zásnubný prsteň, zatiaľ čo dekolt strážil náhrdelník ukrývajúc jej podobizeň no i jej životnej lásky. S červenými prstami ho otvoril. Schovávala sa tam nádherná žena sťa anjel s úsmevom na perách. Na druhej strane bol muž, ktorý držal ruže - niektorý by to nazvali krása lásky.
Chlapík sa zadíval do očí dievky a naposledy jej poslal bozk do nového, dúfajúc krajšieho, života. Položil ju najopatrnejšie ako len vedel a s kamennými nohami sa postavil. Jeho hrudník obsahoval tri zlomené rebrá, nebezpečne blízko pľúc. Jemu to ale nevadilo a smelo si ľahol vedľa svojej carsissima, zovrel jej ruku a čakal. Čakal, dokým nepríde ona...
Po zdrvujúcej hodine sa šustlo v kroví. Muž sa rýchlo dal do pozoru a keď sa zdalo, že sa postava približuje, rýchlo vyskočil na nohy. To však nebolo múdre. Zranenie ho zradilo. Chlapík krátko zakašlal a snažil sa nabrať vzduch.
,,A, vidím, že som nedokončila svoju prácu," ozvala sa osoba, ktorá sa nebezpečne približovala k chlapovi. ,,Ako to, že máš taký hrubý koreň, Teodor?" zasmiala sa a uštipačne sa mu pozrela do očí. ,,Vedel si, že to nedokážeš, vedel si, že si len hlúpy človek!" skríkla až vyplašila všetku zver naokolo.
Teodora zovrelo. Najradšej by tejto krásnej dáme ukázal čo mu sa hovorí zlomený nos. Alebo ruka. No jeho fyzický stav mu neumožňoval ani brániť sa. ,,Beatrice, vieš veľmi dobre, že ju si do toho zaťahovať nemusela!" povedal výhražne no s kľudným hlasom. Jej oči boli ako bodajúci šíp. Príroda napäto sledovala rozhovor týchto osôb. Obraňovala sa v prípade útoku na jej účet. No ako zvedavé dieťa, nemohla od toho odtrhnúť oči.
,,Nemusela? Nemusela! Sama to chcela! Tak dostala čo si zaslúžila," hrozivo sa usmiala ,,a ty to dostaneš tiež." Muž sa zľakol, tušil čo tá šialená ženská chce urobiť. Poslať ho za jeho drahou...
,,Nezabila si ma vtedy, nezabiješ ma ani teraz!" zvierajúc v otrhaných džínsoch dýku, ju ladne hodil po žene. Tá sa však stihla strhnúť do strany. Posledná možnosť, bola premárnená. Beatrice podišla k mužovi, ktorý si držal hruď ako len mohol. Odhrnula mu ruky a zatlačila na polámané rebrá. Teodor vykríkol, zúfale sa snažil lapať po dychu. Jeho ruky ochabli, jeho oči strácali význam. ,,Posledné slová?" spýtala sa ironickým hlasom.
,,Nenávidím ťa, sestra!"
*****
Zlá nočná mora donútila chlapíka otvoriť oči až v polo sede s pocitom úzkosti. Natiahol ruky a privrel viečka. Hrdo si zívol a postavil sa oproti zdrvujúcim lúčom. Okenice šmátrali po kúskoch slnečného svetla, ktoré bezohľadne rozhadzovali v miestnosti. Zamatové závesy viseli napäto neustále čakajúc na vietor. Ten však neprišiel.
V udusenej izbe sa nedalo dýchať. Hnedá farba lemovala štyri steny, ktoré zošúchal zub času. Muž otvoril dvere do neznáma a keďže bol taký unavený, že spal v tom, v čom prišiel, nemusel sa prezliekať.
Dole na neho čakala nádherná mladá žena v luxusných šatách. Dýchala rýchlo a prerušovane čo prezradzovalo, že má veľmi stiahnutý korzet. Na drevený stôl s troma nohami, ktorý zázračne držal, položila hrubý tanier s neidentifikovateľnou tekutinou. Muža naplo pri pohľade na hustú polievku, drzo tváriacu sa, že ho nechce otráviť.
Žena povzdychla: ,,Musíš ju zjesť," povedala a odmietala sa s ním o čomkoľvek baviť. Desivo zobral lyžičku a začalo trápenie.
*****
Silné vetry sa ako keby bili o priazeň stromov. Vznikali fujavice, ktoré stromy prchko odmietali. No listom sa to natoľko zapáčilo, že odišlo od svojich rodín a spúšťalo sa hore-dole, proste tam, kam ich príroda zaviedla.
Muž stojaci uprostred náručí dvoch žien sa pomaly obrátil k jednej a neskôr druhej.
,,Ako dlho ešte?" spýtala sa naliehavo dáma po mužovej pravici. Obaja ju však upokojili. ,,Už len chvíľu, Jane."
Prešli ešte zopár krokov až sa ocitli hlboko v lese. Obklopili ich kamene, poukladané do kruhu lemované vysokým porastom. Vôňa tohto miesta bola zahalená lektvarom beznádeje. Tajomstvo kričalo zo všetkých tmavých zákutí. V minulosti sa tu už niečo stalo... Bolo to cítiť z každého nahého konáru, z každej zamŕzajúcej vločky.
Z oblohy krásne sršal svit mesiaca. No keď ste sa dobre pozreli, zbadali ste, že svieti na obrovitánsky kameň uprostred. Jedného by napadlo, že v minulosti tu prinášali obete Bohom.
,,Vážne to chcete urobiť?" spýtala sa dievka. Jane a muž pokývli hlavou a tým jej dali jasnú odpoveď. ,,Zvládneš to, Beatrice? Keď nie tak," preglgla dievčina. Po rozume jej chodilo veľa vecí, aj dôvod tejto večernej návštevy. A možné následky.
,,Ľahni si tam," pokynula Beatrice a nasmerovala Jane do stredu mesačného svitu. Muž napäto vyčkával dokým mu deva neprikázala kde sa má postaviť. Spolu ako jeden sa nadýchli a synchronizovane vydýchli.
,,Pripravený?" spýtala sa, aj keď dobre vedela, aké odpovede behajú po mysliach jej spoločníkov.
,, Audis a summo simplici, audis a summo simplici!" začala odriekať odsek z knihy, ktorá sa jej nečakane vznietila v dlaniach. Blčala akoby bola poháňaná pekelnými zverstvami. Beatricine oči sa zmenili na plač anjelov, ktorý márne prerušovali opojenie s druhým svetom. Chlapíkovi sa zatočila hlava, nechápal veci ktoré sa diali. No ako poslušný pes opakoval tie isté slová, aj keď foneticky.
Jane skríkla, jej hlas bolo počuť až za hranicami lesa. Tíško pokašliavala až úplne omdlela. Vetrisko sa zvedavo pripájalo k tajomnému rituálu, nežne ohmatalo i ženin dekolt a našlo trofej - náhrdelník.
Beatrice ihneď prestala odriekavať slová. Muž ju nasledoval. Rýchlo utekal k svojej milej, podložil jej hlavu: ,,Jane, Jane, miláčik, si v poriadku?" spýtal sa neisto. Tá však neodpovedala. Teodora zvierali strach a slzy mu ukradli úsmev z pier. Je v poriadku?
Po prerušení zaklínadla zaspal aj nebezpečný oheň. Ako keby sa nič nestalo. Beatrice nezaujato stála ako keby bola odňatá od bremien tohto sveta. Jej ústa obkresľovali jeden neutíchajúci tvar.
,,Jane!" zvrieskol uslzený mladík. Z kapsy vytiahol malinkú vec - zásnubný prsteň. Šikovne jej ho nasadil a pobozkal ju na pery. Zašepkal: ,,Neviem, či povieš áno, láska, ale verím, že..." nemohol dokončiť vetu pri pohľade na bledú dámu. Jej krásne oči sťa anjel ožili, dodali mužovi pokoj a zelenú istotu. Jej prsty sa povystierali, zdvihli a ukázali sa v očiach. Zásnubný prsteň sa ligotal ako diamant, ktorý pohltil svit mesiaca.
No zrazu Beatrice vykríkla, schmatla Teodora a ako tieň sa stratili v lese. Stratení v temnote.
*****
Teodor sa prebral na zemi vykašliavajúc krv. Vykríkol na celé údolie: ,,Ty štetka!"
Beatrice však už dávno bola preč. Čo sme to urobili?! vyčítal si. Hrozivo ho pichlo pri pľúcach. Neveril, že je to veľké zranenie. Spomenul si na plánovanie a začiatok tohto nezmyslu...
Dnes sme sa rozprávali s... Ním. Uvidíme ako to bude pokračovať. Nechápem, prečo chce Jane tak riskovať. Veď, predsa, Beatrice to nemusí zvládnuť... Neveril som, že nás s ním ešte dokáže spojiť. A už určite nie prevteliť sa do Jane! Musím rýchlo rozmýšľať, no dávajú mi tak málo času...
Potriasol hlavou a utekal lesom ako mu to len jeho nohy a zdravotný stav dovoľoval... V mysli sa mu táto prítomnosť zdala ako nostalgia - robil presne to isté, čo už niekedy... Ale kedy a čo? Prečo sa deje niečo také?
Zahliadol ju i kopu ostatných mŕtvol - veď pred chvíľou plakal, že odišla a ona prišla... A teraz... Teraz... Tu už nie je... Znova! Čo sa to deje? Ľahol si vedľa najdrahšej a potíšku jej pošepkal slová: ,,Milujem ťa."
*****
Beatrice vtrhla nečujne ako mraky na oblohu. Vietor hral v Teodorov neprospech, pretože sa o neho zaprel a chcel ho zvaliť z nôh. Muž sa však zhlboka nadychoval aby to zvládol.
,,Prečo sestra, prečo?" nechápavo povedal starší brat.
Beatrice však s výsmechom pristúpila bližšie: ,,Nechápeš to? Tá tu už nie je," tajomne odpovedala.
Teodora zamrazilo. Pomáhalo mu aj ročné obdobie - zima. Príroda utíchla.
,,Ty si... On?" preglgol. Teraz mu to všetko došlo. O čo sa celý čas snažili... A o čo sa snažil on. Pri pohľade na ňu mu zhnil celý obraz a o optimizme nebolo ani reči.
,,Prečo?" hlesol bolestne, ako keby vedel, že sú to jeho posledné slová.
,,Vy ľudia ste tak smiešny. Chcete niečo, no keď to dostanete, vyhodíte to von ako odpadky," nadýchla sa, ,,ja som ale dokonalejší. A mňa, nemá nikto právo vyhadzovať! Prinesiem skazu na tento svet, pretože iba ja môžem vládnuť!" usmiala sa ako keby prežívala niečo úžasné. Bolo to obdivuhodné pozorovať šialenú ženu ako vykrikuje, že je vládcom celého ľudstva. Zasratý démon, odpľul si. Nikdy sme ťa nemali vyvolávať!
Žena pozorujúc Teodorove pery sa zasmiala ,,Prečo ste ma teda vyvolali?!" zvrieskla.
Chlap sa uškrnul, pohol svalmi ako najviac mohol. Veril, že vie zmeniť svoj osud: ,,Aby sme dokázali," zakašlal, no s námahou pokračoval ,,že aj to najväčšie zlo," pristúpil k Démonovi ,,sa dá zničiť!" vrazil do nej striebornú dýku. Žena zavzlykala a preklínala všetko navôkol.
,,Stretneme sa v pekle!" zakričala.
Príroda poslala na pomoc vánok, aby ochladil mladíkove rany. Mesiac rozšíril oči aby videl viac. Listy, ktoré ešte nezamrzli, sa schovali na zemi približujúc sa k prasklinám stromov. Les súcitil s chlapíkom. Ten však omámene padol vedľa svojej milej. Otvorený náhrdelník priblížil k perám, krátko ho pobozkal a modlil sa k Bohom, aby to všetko neskončilo takto. Život za život. Ona bude žiť, on zomrie.
*****
Sladkastá vôňa sa rozliehala celým okolím. Teodor sa prebudil v bielej komnate, no necítil sa stiesnene, práve že voľný ako nikdy. Začul jej hlas - ten krásny anjelsky hlas - bola to Jane, ktorá ho objala chladnými rukami.
,,Nemôžeš tu ostať," povedala zvierajúc pery do úzkej čiaročky. Bola oblečená v jasných šatách, ktoré jej odkrývali lýtka a retiazku z náhrdelníka.
,,Poď so mnou," prosil ju muž.
Pokrútila však hlavou. Slza tiekla po jej hodvábnom líci. ,,Nemôžem."
Tóny z hárf anjelov sa vznášali ako vietor. Osvetľovali túto pochmúrnu situáciu. Mračná, na ktorých stáli, sa rozostúpili aby pohliadli na krásy života. Búrilo ho svedomie, že práve na jeho končinách je toľko utrpenia.
Vášnivo sa pobozkali. Posledný krát si vychutnali opojenie svojich pier, posledný krát si pohliadli do očí a naposledy si dali srdcervúce zbohom.
*****
Teodor sa vrátil, ležiac v nemocnici napojený na milióny prístrojov. Čo bude teraz vo svete robiť sám? Aký má jeho život zmysel? Ako hodená dýka ho prebodli myšlienky - zjavila sa v nich trojzubá žena, ktorá mala zbĺknutú knihu presne tak isto ako Beatrice!
,,Ono to neskončilo?" vzdychol ako keby tá ťarcha ležala na ňom. Neóny ho oslepovali a závesy priškrcovali. Musí to zastaviť. Raz a navždy!

Keroraina Sx

Keroraina Sx

Diskusia

William Cody
Slušné :D. Mám síce radšej jednoduchšie, menej lyrizované opisy a vyjadrenia, ale to bude pohlavím autora . Podľa mmňa si sa tu Tvojou prvotinou veľmi dobre prezentovala. Ešte si to raz prečítam, no bolo to dobré, dalo sa tam všetko pochopiť na šupu, čo sa tu stáva máloktorým autorom :D.
23.03.2013
mercdok
Navrhujem spojit hodnotenie poviedok s povinnostou zdvovodnit samotne bodove hodnotenie, minimlane aspon zverejnit kto ako hodnotil. Niekto dal totiz tejto poviedke hodnotenie 1 /a niekto dalsi to kompenzoval osmickou/, co si urcite nezasluzi, i ked to nie je skvost slovenskej fantastiky. Dal som 5.
24.03.2013
Stano Lacko
Jasne, vsetko bude, len musime postupne. Zatial sme to urobili aspon takto, ze nemoze clovek pisat do diskusie, kym neohodnotil danu poviedku
24.03.2013
Puf
Lyricke opisy v proze mam rada, ak su podarene prinasaju mi na mnohe veci iny pohlad. Tu sa to vacsinou nestriafalo, aspon mne vacsina z nich nepadla dobre. Cudesne slovne spojenia az cele vety. Par prikladov: zahalil ho kasel / ukrutne korene sa liskali okolo noh / otvorenymi vieckami / oci sracali vyznam / vona zahalena lektvarom beznadeje ... Pri "desivo zobral lyzicku" som sa az zasmiala, hovori sa ze ma niekto tuhy korienok resp. koren, ale pri "Ako to, že máš taký hrubý koreň," ma teda napadla uplne ina asociacia, ktoru autor asi nechcel vyvolat. Pripada mi, ze je to cele utopene vo velkej snahe o originalny jazyk. Skoda. A pritom najvacsi kumst je vyjadrit sa jednoducho a trefne, aspon ja si to stale vtlkam do hlavy :)
24.03.2013
Kei
Súhlasim s Puf do poslednej bodky. Bolo by to niekoľkonásobne lepšie bez záplavy nezmyselných prívlastkov a bez prechodníkov.
24.03.2013
William Cody
Dal som 5.(doposiaľ som dal max. 8) Nevadí mi snaha o vlastný štýl prejavu a písania, môže to byť zaujímavé. Aj toto svojím spôsobom bolo. Na mňa síce trochu priveľmi tzv. "farbisté", ale k tomuto príbehu sa to dalo. Ja radšej čítam epickejšie ako lyrickejšie diela. Tie vyššie uvedené zvláštne prirovnania mi až tak nevadili, nekazili mi príbeh. Ten bol však podľa mňa banálny(nenašiel som novú myšlienku). 5 bodov práve pre odvahu a spôsob za ten štýl písania, ktorý v podstate urobil poviedku zaujímavejšou, pritom ma až tak veľmi neunudil a pochopil som príbeh na prvé prečítanie.
25.03.2013
jurinko
Paneboze. Kvetnaty jazyk je jedna vec, nezvladnuty jazyk je druha. Toto je ten druhy pripad. Na zaciatok by bolo treba vyskrtat asi tak tri stvrtiny vsetkych pridavnych mien, potom nahradit vsetky prirovnania nejakymi zmysluplnymi (v ustach sa nic zvierat neda, vona sa nemoze rozliehat, ...). No a napokon by bolo fajn to cele sprehladnit (najprv ho Beatrice zabila, potom tam bola nejaka retrospektiva, a na konci zabil on Beatrice nejakou striebornou dykou? akou, ked vraj po nej nejaku dyku hodil a jeho "posledna moznost bola premarnena"?) a opravit gramatiku, ciarky, preklepy, chybajuce vetne cleny a tak... A stale by bola chyba, ze to vobec nema dej, takze uplne na koniec by si to mala cele vymazat ako nepodarene cvicenie, zamysliet sa a napisat to nanovo, tentoraz s dejom a vysvetlenymi vecami. Ale na zaciatok ti hlavne odporucam vela citat a vsimat si jazyk a tvorbu pribehu. Dal som 2
25.03.2013
William Cody
Možno sa mýlim, ale mám taký pocit, že autor sa snažil tými svojimi "zvláštnymi" prirovnaniami o vyvolávanie asociácií. U mňa mu to vo viacerých prípadoch vyšlo. Snaha navodiť pocit, či predstavu použitím nezaužívaného a možno trochu tzv. "nelogického" slovného spojenia. Táto novinka a jej výsledok na mňa zabral, preto som to videl zaujímavejším." Ukrutné korene, vtrhla nečujne ako mraky na oblohu, či rozliehanie vône " boli pre mňa zrozumiteľné výrazy.
25.03.2013
Kei
Will: Pochopiteľné môžu byť, ale stále sú nesprávne použité. A je ich príliš veľa a nie sú to len prívlastky, kde to škrípe. Samozrejme nie každé jedno prirovnanie či fráza - niektoré boli ok, iné menej, niektoré sú úplne zlé. A ide aj o to, ako korešpondujú s obsahom. Napr. tie ukrutné korene - samo osebe môže byť. Ale nasleduje - líškali sa mu okolo nôh. Okrem toho že je to hlúposť, lebo líškaš sa niekomu a nie okolo niekoho, tak v konečnom dôsledku - aké vlastne sú tie korene? Podľa deja by mali ohrozovať postavu - lenže druhá polovica vety tak nepôsobí, veď ak sa ti niekto líška tak sa nebude tváriť hrozivo. Pre porovnanie: Nevšímal si ukrutné korene, ktoré ako zuby trčali zo zeme a zahryzávali sa mu do nôh. Stále to nie je úplne ok, ale snažila som sa dodržať pôvodnú vetu.
25.03.2013
Keroraina Sx
Fúúha... tak ťažká kritika... a pritom to bol len jednorázový pokus. No, neviem či mám vôbec reagovať - či to vôbec má zmysel... No uznávam, že niektoré opisy - až s podstupným odstupom - sú nezmyselné... No áno, opisy sú niekedy divné, no nie všetky sa nedajú pochopiť. Čo ešte... Nemyslím si, že je to nevydarená práca. A vážne - teraz neurazte sa - ale myslím si, že to má aký-taký zmysel a že niekto nevie čítať "medzi" riadkami, to nie je môj problém. Háčik je len v tom, že by to mohlo - no nemusí mať pokračovanie. A mimochodom, k tom "prevrate" keď ju zabije on, to malo naznačiť, že každý vie svoj osud zmeniť. No nič, len toľko som chcela k tomu povedať... Aspoň trochu obhájiť svoju tzv. česť. Ďakujem však za skritizovanie príbehu, veď, chybami sa človek učí. :)
26.03.2013
William Cody
Urobila by si chybu, keby si sa nechala znechutiť. :D. Opakujem sa, pre mňa to malo niečo do seba. Verím, že málokto dá také prirovnania a metafory ako Ty. Ja viem dať na počkanie plno nápadov a opisov deja, ale nad každým výrazom, ktorý by sa mal podobať Tvojmu by som musel riadne pribrzdiť a posnažiť sa.Ani by som ho asi nedal. Ak z Teba takéto slová plynú ľahko, tak je to vzácne. Známej som včera na káve pár tvojich priovnaní povedal a vybavili sa jej rovnaké asociácie ako mne. A to je umelkyňa :DD. Zhodnotila to jednoducho : hocikto to tak ľahko nedá, niektorí nikdy. :D. Ja také "selanky" síce nemusím, ale oceňujem to z nadhľadu a z odstupu nezávislého posudzovania. Držím palce a nevzdávaj to :D.
26.03.2013
Sirius.SVK
Prišlo mi to zmätené a zvláštna stavba viet v niektorých prípadoch. Ale inak to nebolo zlé.
26.03.2013
stopjak
Nejdem riešiť príbeh, pretože celý dojem mi kazí hrozná štylistika a skladba viet.
Autorka sa snaží o originálny štýl písania a budovanie atmosféry pomocou komplikovaných lyrických obrazov, ale zároveň jej spôsob práce s používaním nevhodných prídavných mien a prívlastkov, svedčí o základnom nezvládnutí jazyka alebo nepochopení významu niektorých slov...napr. "Po zdrvujúcej hodine", už spomínaný "hrubý koreň", "Teodora zovrelo", "Hrdo si zívol", "V udusenej izbe", "Desivo zobral lyžičku", "Hrozivo ho pichlo pri pľúcach"...zhruba viem čo týmito slovnými spojeniami chcela povedať, ale nie sú to správne použité výrazy, ak nie priamo nezmyselné.
Aj ja by som radil hlavne veľa čítať.
26.03.2013
Kei
Keroraina: Nie je ťažké si domyslieť čo si chcela experimentálnymi frázami vyjadriť a aj príbeh ktorý je v pozadí sa dá viac-menej pochopiť. Ja som dala 3 body práve kvôli príbehu. Mám rada mysteriózne príbehy, s démonmi a mágiou, len mi je ľúto, že som si ho nemohla užiť, pretože ma od neho odvádzala forma - bol pochovaný pod prívlastkami. Aj pri písaní platí menej je niekedy viac. Keď som sa chcela sústrediť na to, čo sa deje ľudom v príbehu, tak moja pozornosť bola odvedená k... napríklad dekoltu čo je na stráži. A naopak, kde by sa mi žiadalo zopár prívlastkov neboli žiadne - chlapík sa zadíval do očí dievky - to je také neosobné. Teraz keď viem, že šlo o pokus, je ťažké ešte niečo dodať, pretože pokusy sú od toho, aby išli z extrému do extrému, ale dúfam, že si od teba prečítam aj niečo nepokusné :)
26.03.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.