Sielnický v tomto okamihu precitol a vykukol spoza svojich ramien so zopätými dlaňami. Pred zrakom sa mu vyjavila scéna, kde opreté o stenu na posteli sedelo mŕtvolne bledé mladé dievča a škerilo sa v škodoradostnom úškľabku. Pred ňou sedel muž vo vzpriamenej polohe a uhrančivo sa díval na bezmocnú starú ženu, ktorá stála so spustenými rukami a v neprirodzenej polohe skoro akoby visela na lanách ako akási bábka. Prikyvovala a perami jemne pohybovala pri opakovaní slov, ktoré muž vyriekal. Kňaz odhalil, čo sa deje. Ako s pevnou istotou sa zmocňuje akási temnota tej bezmocnej starej ženy. Tak toto je pravá tvár čarodejníka?