No! No! No!
S červeným chlapom sa nesranduje.
„Toto nebude fungovať.“
„Bude.“
„Je to somarina.“
„Nie je.“ Vysoký blondiak v ošúchaných montérkach a čiernej bunde si pripálil cigaretu a labužnícky si potiahol. „Privolať Santu, Mikuláša, či ktoréhokoľvek iného zo všetkých tých chlapov v červenom, čo sa o nich básni po celom svete, je v posledné štyri týždne pred Vianocami brnkačka. Len musíš vedieť správne požiadať a on príde.“
Podsaditý kumpán, celý v čiernom, s čiernou pletenou čiapkou narazenou až na uši si podráždene odohnal od nosa dym, ustúpil o dva kroky a poriadne si uhol lacnej borovičky rovno z fľašky.
„A to ti ktorá múdra osoba toto nakukala?“
„Čo ťa do toho?“
„To bude pekný vták , kto ťa takto ofajčil. Priznaj sa!“
„Povedala mi to mama.“
„Mama.“ Okruhliak vyprskol a otočil sa chrbtom. Pritom si nenápadne znovu uhol.
„Len sa rehoc. Ale ja mám plán. Privoláme dákeho Mikolaja a prinútime ho, aby nám dal tak,“ zapremýšľal s očami upretými do stropu pivnice akoby tam mal napísaný plán výdavkov na budúcich dvadsať rokov, „ milión a zabalíme to tu. Budeme sa vyvaľovať niekde na Havajských ostrovoch a nebudeme musieť viac ani prstom pohnúť.“
„Však nevieš ani slovo po havajsky...
„Keď budem vedieť po dolárovsky, všetci mi budú rozumieť. Čuš a čakaj.“
„Pre mňa, za mňa.“
Dlhý sa nadýchol, zavrel oči, zalistoval v pamäti, tej útlej knižke so stránkami tuhými ako leporelo a začal odriekať: „Predstav si ujka s veľkým bruchom a dlhú bielu bradu, predstav si vrece plné odmien, Vianočnú parádu. A potom povedz: Klap a dva a tri. Klap a bum a drum.
Zaklopanie, ktoré sa v tej istej chvíli rozľahlo v suteréne paneláka bolo hlasné a nebojácne. Vzápätí sa dvere otvorili a dovnútra vošiel chlapík v temne červenom priliehavom obleku s hladko oholenou tvárou a vlasmi sčesanými pekne dozadu.
„Volali ste ma?“
„Nie. Volali sme toho tlstého a bradatého.“ Neveriacky zo sebe vytlačil tučko.
„Tak potom som tu správne,“ potvrdil červený krásavecl. „Viete, časy sa menia, treba sa stravovať zdravo a vyzerať dobre, inak vás už dnes nikto neberie vážne.
Dlháň uznanlivo prikývol, priblížil sa na dosah a požiadal: „Chceme tak milión dolárov a aby si nás odniesol niekam ďaleko. Máš predsa vonku sane?“
„To mám. Aj s čertom a anjelom.“
„Tak ideme, nie?“ Obaja kumpáni sa hneď chystali na odchod, ale červený sa nejako nemal k činu.
„Najprv sa musím pozrieť, či ste minulý rok nehnevali.“
Blonďák sa zaošíval: „Nekašli sa. Tak veľa zase nechceme.“
„Pravidlá sú pravidlá.
To už došli nervy tomu tlstejšiemu. „Keď Ti tou pištoľou vystrelím mozog, potom uvidíš čo sú pravidlá!“
„Pravidlo číslo jedna – Nevyhrážaj sa čarovnej osobe.“ Pištoľ za dve stovky, ťažko získaná od pouličného priekupníka sa v tom momente premenila na hračkárska samopal. „A sadnúť!“
Neznáma sila oboch nešťastníkov prirazila na lavicu pod oknom.
„Za minulý týždeň ste navštívili dve banky a benzínku. Odniesli ste si však iba málo a zašili ste sa tu aby ste vymysleli, čo ďalej. No! No! No!“ Keď hrozí chlapík so vzhľadom Iron-mana, nevyzerá to hrozivo, skôr šarmante. Ale to, že sa zdrazu tí dvaja nemohli ani hnúť hrôzostrašné bolo. „Našťastie ste pritom nikomu neublížili, takže nad vami nezlomím palicu.“
Pach zhnitých zemiakov nasledoval príval, ktorý sa tým dvom zosypal rovno na nohy. Za chrbtom im čosi zašrotovalo a keď sa lepšie prizreli, zistili, že sa už môžu rovno oprieť o kopu čierneho uhlia.
„To nie je možné.“
„Ale je. Čo myslíte, ako každoročne roznesiem v jediný večer toľko darčekov a navštívim toľko miest? Moja sila neposlúcha zákony fyziky. Vládnem miestam aj času, hmote aj energii. Počúvajte!“ Za oknami sa rozjačala siréna.
„Policajti.“
„No doritil.“
„Za chvíľu Vás tu nájdu. A ja sľubujem, že ak budete dobrí, pošlem vám pod stromček do basy aspoň po tabuľke čokolády.“
Monika Kandriková
Čo ma nezabije nech rýchlo utečie! :D :D
Diskusia
Culter
Keď si spomenula Mikolaja, pýtam sa sám seba: čo tu robí minister školstva... (učiteľský syndróm :) ) Kľudne si mohla v závere to ich:´To nie je možné.´ nechať bez odpovede a ušetriť odstavec. My, čitatelia, samozrejme vieme, ako presne Dedo Mráz, Sant, či Ježiško roznesie za jednu noc toľko darčekov... :) Pobavilo.
07.12.2014
Keď si spomenula Mikolaja, pýtam sa sám seba: čo tu robí minister školstva... (učiteľský syndróm :) ) Kľudne si mohla v závere to ich:´To nie je možné.´ nechať bez odpovede a ušetriť odstavec. My, čitatelia, samozrejme vieme, ako presne Dedo Mráz, Sant, či Ježiško roznesie za jednu noc toľko darčekov... :) Pobavilo.
07.12.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Milé, úprimné, jednoduché. Variácia na tému "dobro zvíťazí" :-) Páčilo, až na pár čiarok, za 8 :-)
07.12.2014
Milé, úprimné, jednoduché. Variácia na tému "dobro zvíťazí" :-) Páčilo, až na pár čiarok, za 8 :-)
07.12.2014
Kr4b
Tento textík sa naozaj na nič nehrá, je pútavý, zábavný a dobre napísaný a pritom nechce od čitateľa viac ako trošku jeho pozornosti :D 9
07.12.2014
Tento textík sa naozaj na nič nehrá, je pútavý, zábavný a dobre napísaný a pritom nechce od čitateľa viac ako trošku jeho pozornosti :D 9
07.12.2014
Šaňo aka Babcom
Škoda tých pár už spomenutých čiarok a jedného skloňovania, inak veľmi pekný text, ktorý plynie zázračne krásne. Veľmi sa mi to páčilo! A nápad je tiež fajn. Osobne som predpokladal, že v ten moment, keď sa tam zjavil, tak to nebol Mikuláš, ale sám Lucifer. :D To by tiež dobre fungovalo. :D Ten koniec na m§a podobne ako na Cultera pôsobil rozpačito. Eventuálne by som dokonca požadoval aspoň nejakú vetu na koniec, ktorá by tu mašličku na poviedke uviazala. Niečo v štýle "Zvrtol sa na podpätku, vykráčal von, dvere sa za ním magicky zavreli samé. Vytreštenému zraku oboch lumpov sekundovali tóny vzďaľujúcich sa rolničiek." Alebo tak nejak, aby to nekončilo priamo v akcii.
07.12.2014
Škoda tých pár už spomenutých čiarok a jedného skloňovania, inak veľmi pekný text, ktorý plynie zázračne krásne. Veľmi sa mi to páčilo! A nápad je tiež fajn. Osobne som predpokladal, že v ten moment, keď sa tam zjavil, tak to nebol Mikuláš, ale sám Lucifer. :D To by tiež dobre fungovalo. :D Ten koniec na m§a podobne ako na Cultera pôsobil rozpačito. Eventuálne by som dokonca požadoval aspoň nejakú vetu na koniec, ktorá by tu mašličku na poviedke uviazala. Niečo v štýle "Zvrtol sa na podpätku, vykráčal von, dvere sa za ním magicky zavreli samé. Vytreštenému zraku oboch lumpov sekundovali tóny vzďaľujúcich sa rolničiek." Alebo tak nejak, aby to nekončilo priamo v akcii.
07.12.2014
Monika Kandriková
Ďakujem za výbornú zábavu, scifi.sk. A vám, milí komentátori za komentíky. :D A donabudúce.
10.12.2014
Ďakujem za výbornú zábavu, scifi.sk. A vám, milí komentátori za komentíky. :D A donabudúce.
10.12.2014