Miesto v Afrike, kde civilizácia ešte stále neprenikla: 8. 10. 2020.

Starý Bajo sa strhol na zarevanie leva. Aj napriek tomu, že mu bolo veľmi teplo, ustráchane prihodil do ohňa hrubý konár. Plamene ohňa začali okamžite oblizovať vysušené drevo. Horúčava a sucho trvajú už dlho. Poobzeral sa okolo seba. Dom ktorý vlastnil, postavený zo suchého dreva a slamy, stál na kraji osady, pri skupinke stromov. Starí osadníci využili stromy ako prirodzenú bariéru slúžiacu hlavne na to, aby si horkom unavení obyvatelia osady dopriali oddychu v tieni vysokých stromov. Domčeky so slamenými strechami sa túlili k ostrovčeku stromov v buši ako kuriatka k sliepke. Bajo, napriek tomu, že nevidel vo svojom okolí žiaden podozrivý pohyb, chytil do ruky starú kópiu s vyštrbeným hrotom. Tento mesiac už lev-ľudojed zabil dvoch bojovníkov. Najskôr sa ho vybral zabiť mladý Hoko. Pred tým však už stihol zabiť dve staršie deti a jednu ženu. Stal sa postrachom osady. Mladý Hoko sa chcel ukázať pred svojimi rovesníkmi, ako aj ostatnými ľuďmi z osady, ale hlavne pred mladými dievčatami. Chcel predviesť svoju silu a odišiel zabiť ľudojeda, bez toho, aby sa poradil so staršími, nie to aby si pýtal povolenie od náčelníka. Po dvoch dňoch vyslal náčelník za ním skupinu štyroch bojovníkov. Mali pomôcť Hokovi zabiť ľudojeda, pokiaľ ho náhodou Hoko medzitým nevypátral a nezabil sám. Bojovníci však našli už iba Hokovu okyptenú mŕtvolu. Cestou späť si na bojovníkov počíhal. Role boli vymenené. Z lovcov sa stala štvaná zver a z leva sa stal lovec. Znenazdajky sa lev vynoril pred bojovníkmi. Napriek tomu, že všetci štyria bojovníci boli skúsenými lovcami, keď sa zrazu vynoril necelý meter od nich obávaný lev-ľudojed nečudo, že od strachu skoro onemeli. To, čo nasledovalo sa zbehlo veľmi rýchlo. Lev chňapol prvému po stehne, pričom mu z neho vytrhol kus mäsa. Hneď na to skočil druhému na hruď a zvalil ho na zem. Druhí dvaja bojovníci sa spamätali z prekvapenia a ten, ktorý bol bližšie k levovi mu chcel vraziť kópiu do srdca. Nebol však dostatočne rýchly a presný. Hrot spôsobil levovi iba malé poranenie. Čin odvážneho bojovníka nadovšetko popudil leva. Keďže to bol nadmieru veľký lev, skočil na bojovníka, chmatol ho za hrdlo a odniesol ho ako gumenú bábiku do kríkov. Posledný zdravý bojovník si už netrúfol ľudojeda prenasledovať. Ošetril ranených bojovníkov a pomohol im dostať sa do osady.

Všetci ľudia v osade boli vystrašení. Nevedeli, čo si majú počať.

Starý Bajo sa započúval. Zvuk, ktorý počul z diaľky, sa stále viac a viac zväčšoval až zrazu zbadal pôvodcu zvuku. Bol to veľký stroj s otáčajúcou sa vrtuľou nad sebou. Niesol zavesené na lane akési čudo. Bajo už počul o lietajúcom stroji s vrtuľou, ale nikdy ho ešte nevidel. Teraz s otvorenými ústami hľadel na stroj nesúci čudný náklad. Náklad vyzeral ako obrovský hladký kameň celý pretiahnutý v smere odzadu dopredu. Zadok bol sploštený do špicata.

Ako stroj aj so svojim nákladom zaveseným pod ním visel na jednom mieste a v rovnakej výške vo vzduchu zrazu sa ozval svištivý zvuk.

Bajo sa ustráchane poobzeral a keď zbadal na oblohe pôvodcu svišťavého zvuku, od ľaku sa hodil na zem. Zamrmlal "Ó duchovia už je naozaj koniec všetkého?" To čo sa objavilo na oblohe bolo niečo neskutočne obrovské. Tvarom sa to podobalo na kameň visiaci pod lietajúcim strojom. Bolo to však oveľa oveľa väčšie. Bajo mal pocit, že to neuveriteľne veľké čudo padá rovno na neho.

Bajo napriek obrovskému strachu, ktorý ho zachvátil, z ležiacej polohy jedným očkom sledoval, čo sa deje na oblohe. To, čo sa udialo, prebehlo veľmi rýchlo. Čudo vydávajúce v dôsledku svojej vysokej rýchlosti svištivý zvuk preletelo v tesnej blízkosti stroja visiaceho vo vzduchu. Vysunutým ramenom zachytilo náklad visiaci pod strojom. Stroj uvolnil lano, na ktorom visel náklad. Obrovské čudo aj s ukradnutým kameňom ‒ nákladom sa stratilo v diaľke. Ostal po ňom len svištivý zvuk, ktorého intenzita rýchlo klesala, až zvuk úplne zanikol. Potom pomaly rozvážne odletel aj lietajúci stroj s vrtuľou nad sebou. Bajo nevedel, či to čo videl, sa mu iba zdalo, alebo to bola naozaj pravda.

Mesiac: piatok 4. 12. 2020.

Marek Runo sedel pohodlne rozvalený v novom kresle z poslednej dodávky a sledoval proces nakladania rudy do pristaveného kontajnera. Práve dotelefonoval s manželkou a keďže bol piatok, tešil sa na ukončenie svojho mesačného pobytu v práci. Nasledoval 3 - mesačný zostup dolu na Zem. Spolu s 3 mesačnou cestou na mesiac to bude 7 mesiacov, po ktorých sa znova uvidí so svojou ženou a deťmi. Príjemne naladený pozrel na blikajúci nápis "full" na obrazovke počítača, signalizujúci, že nákladný priestor výťahu - kontajner je plný vyťaženej rudy. V tom istom okamžiku sa ozval Danov hlas z reproduktora "Marek idem za tebou do veže". Dano ako mechanik v novej skupine 7 pracovníkov, ktorí sa dostavili v obytnej kabíne výťahu zo Zeme na mesačnú základňu len pred hodinou si chcel prevziať zariadenie slúžiace na nakladanie mesačnej horniny, ako aj zariadenia dohľadu nad mesačným výťahom. Do Danovho príchodu Marek diaľkovo uzavrel kontajner - posledný, ktorý Marek vo svojom jednomesačnom pôsobení na základni na Mesiaci posiela na Zem. "No musím sa s tebou rozlúčiť." Povedal si v duchu a pohladkal klávesnicu ovládacieho počítača ‒ takzvaného velína. Tento mu bol verným spoločníkom počas mesačnej šichty. Pracoval 12 hodín 7 dní v týždni s povinnými prestávkami. Samozrejme, práca väčšinou pozostávala v dohliadaní na zariadenie, ktoré bolo automatické a zároveň kontrolované zo Zeme. Občas bolo treba urobiť len určitú korekciu v systéme, alebo pri poruche zabezpečiť opravu. Z okna nakladacej budovy mal výhľad na hrubé lano, ktoré sa strácalo vo vesmíre. Po lane v dlhých, ale pravidelných intervaloch prichádzali kontajnery. V okolí budovy, v ktorej sa nachádzalo koleso výťahu sa nachádzali ďalšie budovy. Všetky mali podobný tvar, ktorého výsledný dizajn vytvorili inžinieri po množstve analýz so simuláciami príletu náhodného meteoritu. Malý meteorit mal byť odhodený ďalej, do vyhradenej zóny, väčší meteorit mal byť automaticky detekovaný už vo väčšej vzdialenosti, pričom jeho smer mal byť vychýlený od základne mimo gravitačné pole mesiaca. Ohrozeniu meteoritmi sa prikladal veľký význam. Do bezpečnostného systému na ochranu základne ako aj lana a kontajnerov výťahu pred dopadajúcimi meteoritmi sa investovali nemalé finančné čiastky. Samozrejme, bolo to potrebné, keďže celý projekt vesmírnej základne na mesiaci aj s výťahom bol veľmi drahý. Systém už musel viackrát zasahovať a likvidovať dopadajúce meteority.

Panoráma Mesačného povrchu, ktorú mohol sledovať bezprostredne z malého okienka vo svojej pracovni, bola pre Mareka stále úchvatná. Pre niekoho sa mesačný povrch môže zdať bezútešný a ponurý. Kruté prostredie Mesiaca môže na niekoho vplývať negatívne. Marek, od malička zaťažený na astronómiu, bol Mesiacom unesený z toho dôvodu, že možnosť pracovať na Mesiaci v čase jeho detstva bola utópiou.

Po formálnom pozdrave - podaní si rúk s Danom, ktorý ho prišiel nahradiť, a vybavení potrebnej administratívnej práce sa Marek odobral do ubytovacej jednotky, kde si zobral pripravený vak so svojimi vecami a odobral sa aj s ostatnými pracovníkmi, ktorým sa práve končila služba, do priestoru nad kontajnerom, slúžiacemu na prevoz ľudí. "Magdička sa už nevie dočkať až ťa uvidí, čo?" spýtal sa ho Jose Lopes, vedúci ťažby a mesačnej základne. "No veď ešte ma 3 mesiace neuvidí!" Počas odpovede a nasledujúcej nezáväznej debaty Marek sledoval zatvárajúce sa automatické dvere. S vedúcim Jose Lopesom, ako aj s ostatnými 5 spolupracovníkmi si boli veľmi blízki. To, že všetci zdieľali rovnaký osud ich zbližovalo - všetci boli spolu zavretí jeden mesiac v relatívne malých priestoroch základne na Mesiaci, fyzicky odlúčení od ostatného sveta. Predtým boli sami zavretí tri mesiace v obytných priestoroch výťahu a takú istú dobu strávia cestou na Zem. Fyzické odlúčenie neznamenalo, že by neboli v kontakte s riadiacim centrom na Zemi, ako aj so svojimi blízkymi pomocou videotelefónov.

Kabína s kontajnerom sa začala pohybovať po lane smerom k Zemi. Všetci mohli cítiť preťaženie vzniknuté zrýchľovaním lana. Čoskoro prestane pôsobiť aj gravitácia mesiaca a cestujúci sa budú vznášať po dlhé obdobie v beztiažovom stave, alebo pri práci sa budú musieť fixovať na stoličky. Marek bol aj napriek tomu, že tu začal pracovať pred 3 rokmi, po každý krát ako cestoval z mesiaca, alebo na mesiac unesený pohľadom na otvorený vesmír, ktorý mohol pohodlne sledovať zo svojej kabínky vo výťahu spoločne s ostatnými cestujúcimi, ktorí buď práve sledovali TV, pracovali na počítačoch, alebo relaxovali vo fitnes kabínke s náradím určeným na cvičenie aj v beztiažovom stave.

"No chvíľu mi bude trvať, než si zvyknem na tieto stiesnené podmienky, keďže nám sem naviac strčili aj týchto dvoch novinárskych čmuchalov." Povedal Peter Volkov a kývol smerom k Michaelovi a Eve Baldwinovým.

"No našťastie sa počítalo aj s eventualitou, že sa cesty zúčastnia aj neprofesionáli alebo turisti." Odvetil Marek a vykročil smerom k Baldwinovým.

"Hallo novinársky párik. Môžeme sa tešiť, že máte dostatok informácií na reportáž a nám už dáte pokoj?" S úsmevom prehodil Marek.

"No keď sme už pri tom, mohol by si nám povedať, aký je tvoj subjektívny pohľad na celý projekt a príčiny jeho vzniku?" Povedal Michael a vyťahoval si poznámkový blok z vrecka nohavíc.

"No viete, predtým ako som sem nastúpil, pracoval som v rámci realizačného týmu na projekte "Prepojenie Zeme s Mesiacom", takže som bol dopodrobna oboznámený so základnou ideou ako aj s celým projektom. Podľa môjho názoru sa jednalo o jeden z najgrandióznejších projektov v dejinách ľudstva trvajúci bezmála desať rokov. Všetko sa začalo jednoduchou otázkou "Zemeguľa je ovinutá drôtmi ako pavučinou, prečo teda jedna z pavučín nesiaha až po niektoré vesmírne teleso?" Tak by sa dali po počiatočnej obrovskej investícii súvisiacej s nainštalovaním celého prepojovacieho mechanizmu a vyriešením problémov s prepojom výrazne zredukovať náklady na cesty do vesmíru!

No a keďže najbližším vesmírnym telesom Zeme je Mesiac, samozrejme najmenej nákladným riešením bolo prepojenie Zeme s Mesiacom. Mesiac sa pohybuje po orbite Zeme po eliptickej dráhe a vzdialenosť medzi nimi sa mení od cca 360 000 po 407 000 kilometrov, čo je pri najmenšej vzdialenosti medzi Mesiacom a Zemou cca 9 krát obvod Zeme!

Na póle Mesiaca sa ukotvila základňa aj s otáčacím kolesom s elektromotorom, podobnom kolesu používanom na lyžiarskych vlekoch. Na prevádzku elektromotora bolo potrebné vybudovať malú nukleárnu elektráreň. Cez koleso základne sa prevlieklo hrubé oceľové lano, z ktorého sa vytvorilo oko. Na druhý koniec obrovského oka, ktoré viselo nad Zemou, sa zavesila kladka umiestnená vnútri základne, na ktorej základňa aj visela a zároveň bola lanom ťahaná v horizontálnej rovine nad Zemou.

Koleso v rovnakých časových intervaloch spomaľovalo a následne zrýchľovalo vo vertikálnom smere vždy, keď sa na lano podobne ako je to pri lyžiarskych vlekoch zachytávali kabínky výťahu s kontajnermi.

Rýchlosť základne letiacej nad zemou je v horizontálnom smere cca 1300 km/ hod. Zároveň sa základňa pohybuje aj vo vertikálnom smere, a to buď hore alebo dole, čo závisí od toho, v akej fáze sa práve mesiac nachádza rýchlosťou po väčšine času asi 200 km/hod. Samozrejme, keď základňa dosiahne najnižší bod nad povrchom Zeme, dosiahne nulovú rýchlosť vo zvislom smere a následne dochádza k zrýchľovaniu v smere od povrchu Zeme. Z hľadiska naloženia kontajnera na letiacu základňu je výhodné naloženie v mieste, v ktorom základňa dosiahne výšku čo najbližšie k Zemi, nielen vzhľadom na nulovú vertikálnu rýchlosť, keď vo zvislom smere vlastne základňa zavisne vo vzduchu, ale aj vzhľadom na náklady spojené s vynesením nákladu do čo najnižšej výšky. Túto polohu bolo možné presne určiť, ak sa vzali do úvahy faktory ovplyvňujúce predĺženie lana pri jeho maximálnom zaťažení nákladom, ktorý pozostáva hlavne z kontajnerov, samotnej tiaži lana, ako aj tiaže samotnej základne. Pri určitej dĺžkovej rezerve sa preto najbližšia vzdialenosť letiacej základne oproti povrchu Zeme určila na minimálne 500 m.

Kontajner, ktorý je potom treba dostať na základňu letiacu nad zemou a následne výťahom na mesiac, sa musí vyzdvihnúť vrtuľníkom na úroveň 500 m. Rameno základne zachytí lano, na ktorom visí kontajner z vrtuľníka. Keď sa lano uvolní a pružné rameno základne ho uchopí cez očko, je možné kontajner vytiahnuť na plošinu základne, odkiaľ už putuje výťahom na mesiac.

Prevoz ľudí na základňu sa, samozrejme, musí riešiť iným spôsobom. Lietadlo typu Concorde dosiahne rýchlosť základne a pristane na nej. Jedná sa o fiktívne pristátie, kedy je nutné lietadlo ukotviť a vtiahnuť do vnútra základne, pretože bez toho by sa lietadlo správalo, akoby stále letelo. Sily pôsobiace na krídla lietadla by pôsobili ďalej a lietadlo by malo stále tendenciu letieť. Štart lietadla z plošiny je preto jednoduchý, stačí dosiahnuť ťahom motorov o niečo vyššiu rýchlosť ako má základňa a pozorovateľom na základni sa zdá akoby sa lietadlo vznášalo do vzduchu priam slimačou rýchlosťou. Tu je možné si v praxi overiť fungovanie a správanie sa dvoch nezávislých systémov z Einsteinovej teórie relativity.

Spúšťanie kontajnerov väčšinou s mesačnou horninou sa uskutočňuje spustením kontajnera na padáku na zem nad vybraným miestom.

Cesta na mesiac týmto spôsobom trvá pri cca 200 km/hod rýchlosti asi 100 dní. V tom sú už zahrnuté aj prestávky potrebné na odpájanie a pripájanie jednotlivých kontajnerov na lano a z lana. Pre kontajnery s nákladom horniny z mesiaca na zem, prípadne s náhradnými dielmi putujúcimi z mesiaca na zem alebo naspäť, to je, samozrejme, jedno. Pre ľudí však takáto cesta je relatívne dlhá. Aby sa cesta spríjemnila, vybudovali sa veľkopriestorové kabíny, ktoré sa s kabínkami lanoviek nedajú vôbec porovnať. Nachádza sa v nich všetko potrebné pre luxusnú cestu vrátane komunikačného centra, aby sa cestujúci mohli napojiť so svojimi počítačmi na počítačovú sieť a využiť dlhú cestu na prácu. Dopyt po takýchto cestách je obrovský a ľudia sú ochotní zaplatiť pomerne veľa za to, aby mohli vidieť mesiac na vlastné oči. Napriek uvedenému je však cena takejto cesty iba nepatrným zlomkom toho, čo bolo treba zaplatiť za jedného kozmonauta letiaceho na Mesiac v raketopláne. Hlavný význam spojenia zeme s mesiacom spočíva však v tom, že je možná neustála výmena materiálu medzi Mesiacom a Zemou, čím sa aj cesty do vesmíru stali nepomerne lacnejšími. Mesiac sa stal tykadlom Zeme, tykadlom, ktorým Zem ohmatáva vesmír. Informácie získava priamo z kozmu. Výťah je bránou do vesmíru. Slúži ako centrálne letisko pre odlietanie a prilietanie vesmírnych lodí. Časti lodí sa dopravujú výťahom na Mesiac, tu sa skladajú. Čím dlhšie sa výťah používa, investícia vložená na jeho vybudovanie sa rozkladá na stále dlhšie obdobie. Cena letov do vesmíru sa tak znižuje doslova každý deň. Príde deň, keď bude cena letov do vesmíru taká lacná, že sa budú posielať na Mesiac deti na poznávacie výlety. Bude to možné aj preto, že možné riziká, ktoré hrozili pasažierom kozmických lodí, sa pri výťahu zmenšili na skutočne minimálnu mieru. Pokiaľ zostane neporušený kryt výťahu, je dostatok tepla, kyslíka a obživy, cestujúci v ňom sú dopravení na Zem alebo Mesiac v bezpečí. Odpadá životu nebezpečná závislosť na nespočetnom množstve technických zariadení súvisiacich s pohonom a letom lode. Okrem toho pri vesmírnych lodiach musel byť pasažier v excelentnej fyzickej kondícii vzhľadom na veľké preťaženia vznikajúce pri štartoch a pristátiach lode. Pri výťahu stačí byť v priemernom zdravotnom stave, keďže k takémuto extrémnemu preťaženiu tu nedochádza. Na Zemi sú výťahy štatisticky najbezpečnejším dopravným prostriedkom. Veľká časť tejto vlastnosti sa preniesla aj na vesmírny výťah.

Nemožno opomenúť význam environmentálneho hľadiska celého projektu, keď sa na cesty do vesmíru môže vynakladať iba minimálne množstvo paliva a splodiny pohonu ostávajú mimo atmosféry Zeme, teda na Mesiaci.

Základňa má sploštený aerodynamický tvar, aby vstlačné sily pôsobiace na základňu čiastočne kompenzovali gravitačné sily a tak odľahčovali Mesiac, čím sa dopredu myslelo na to, aby sa z dlhodobého hľadiska nenarušilo vyrovnanie síl vo vzťahu Mesiac -Zem. Možno teda povedať, že základňa čiastočne aj letí ako lietadlo." Povedal Marek. A zahľadel sa zádumčivo von oknom. "Každopádne väčšinu z tohto predsa už dávno vieš. Takže prepáč, že som sa tak rozohnil a urobil som Ti opätovne prednášku, v ktorej som sa ohľadne hlavných faktov zasa opakoval."

"Keď si sa aj v niečom opakoval, nevadí. Hovorí sa, že opakovanie je matkou múdrosti. Takže vďaka za obsiahlu informáciu, my sa ideme ubytovať." Poďakoval Michael a pobral sa s Evou preč zo vstupnej kabínky.

Marek sa prebral zo zadumania s pohľadom upretým na voľný vesmír. Všetci už dávno odišli zo vstupnej kabínky a pobrali sa odložiť si veci do svojich kabíniek. Mareka nechali čumieť von oknom. Marek prešiel cez oddychovú kabínu s kafetériou a čajovňou do chodby, z ktorej sa dostal do kabínky, ktorá mu bola pridelená. Kabínka mala 2,5 x 1,5 metra. Do nej sa musela vtesnať sklápacia posteľ, dve skladacie sedačky, sklápací stolík, počítač pripevnený k stene, rádio a televízor. Marek si vyložil veci do skriniek, zapol televízor a ľahol si na posteľ. V hlave mal ešte veľmi živú spomienku na meteor, ktorý mal letieť minulý týždeň v tesnej blízkosti lana s kontajnermi. Bol monitorovaný už dlhšie pomocou radarov. Z hľadiska bezpečnosti bolo lepšie ho vo väčšej diaľke vychýliť pomocou projektilu s hmotnosťou cca 100 kg. Projektil pozostával z takzvaných saní naplnenými mesačnou horninou. Sane boli pomocou magnetického urýchľovača podobného magnetom používaným v magnetických vlakoch vyhodené z gravitačného poľa mesiaca a nasmerované na presný bod na meteorite, na ktorom doňho narazili. Po stretnutí s meteorom sa kinetická energia saní využila na vychýlenie z jeho pôvodnej dráhy, takže preletel v bezpečnej vzdialenosti od lana.

Obytná kabína kontajnera: piatok 4. 1. 2021.

Marek ešte stále cítil následky času stráveného konzumáciou alkoholických nápojov vypitých na oslavu Vianoc a nového roka. Počas Vianoc došlo k nevysvetliteľnej poruche na hnacom zariadení kolesa umiestneného na povrchu mesiaca a koleso sa zrazu prestalo točiť. Personál základne na Mesiaci sa snažil najskôr diaľkovo a potom aj manuálne zistiť príčinu poruchy, po 4 hodinách sa však funkčnosť hnacieho motora kolesa samovoľne obnovila. Marek aj s ostatnými cestujúcimi cítili, ako sa výťah zastavil a nepohnute zastal na 4 hodiny v priestore. Stále sa ešte celkom nespamätal z mrazivého pocitu, ktorý mu ostal po tomto zážitku.

Bolo ráno a Marek stál v kúpeľni a holil sa žiletkou. Nevedel si zvyknúť na holenie elektrickým strojčekom, a preto stále zostával verný starodávnemu holeniu žiletkou. Vtom sa zľakol zvučnému hlasu pochádzajúceho z ampliónu a porezal sa na tvári. Zahrešil a sústredil sa na hlas z ampliónu: "Všetkým cestujúcim: prosím zhromaždite sa okamžite v jedálni v dôsledku dôležitej udalosti."

Marek sa umyl a ponáhľal sa do jedálne. Cestou sa stretol s Annou, ktorá na Mesiaci pracovala ako obsluhujúci personál pre vydávanie stravy a upratovanie priestorov na Mesiaci. Tú istú povinnosť si plnila aj v priestoroch obrovského výťahu. "Nevieš čo sa deje?" spýtal sa Marek. "Pozerala som do noci televíziu, dávali zaujímavý akčný film. Doteraz som vyspávala, keď ma zrazu zobudil hlas v amplióne. Preto aj idem tak neskoro, lebo som sa musela aspoň opláchnuť." odpovedala Anna. Vošli spolu do jedálne.

V jedálni bolo zhromaždených 9 z celkového počtu 10 cestujúcich. Obytná časť výťahu bola konštruovaná na prevoz 10 pasažierov. Na oceľovom lane výťahu bolo väčšinou navešaných 10 rovnakých kontajnerov aj s obytnými časťami. Vždy keď došiel kontajner na základňu letiacu nad Zemou zároveň došiel aj kontajner na základňu na Mesiaci. Vtedy sa rýchlosť lana postupne spomaľovala až sa zastavila. Asi 2 minúty trvalo, kým synchrónne na Mesiaci a aj na základni nad Zemou zvesili väčšinou v prípade Zeme plné kontajnery a zavesili miesto nich kontajnery prázdne s naplnenou obytnou časťou. To bolo v prípade, keď išla na základňu na Mesiaci nová pracovná zmena alebo turisti. Poprípade mohla náplň kontajnera tvoriť niektorá súčasť rozširujúcej sa základne na mesiaci alebo časť nového kozmického korábu. V prípade základne na Mesiaci sa zavesil na lano kontajner naplnený väčšinou vyťaženou horninou bohatou na vzácne kovy, alebo súčiastky určené na reparovanie.

"No konečne, už sme čakali iba na vás" povedal Jose Lopes, ktorý bol vedúcim základne a ťažby na Mesiaci, a takisto plnil funkciu vedúceho aj v priestoroch výťahu. "Ako na nás, veď ešte tu nevidím Ernyho" Povedal Marek, ktorý hľadal kolegovu tvár medzi prítomnými a nenašiel ju. Do asi 1 hodiny ráno hral s Ernestom a Michaelom karty. "Budete ho musieť ísť obliať studenou vodou, lebo dnes ráno, keď sme ho opúšťali v jeho izbe javil stopy vysokého stupňa spoločenskej únavy." povedal žartovne Marek.

"Radšej si sadni" povedal Jose a ukázal na miesto oproti Petrovi. "Ernest je mŕtvy!" povedal Jose. Všetci ľudia pousádzaní v jedálni začali rozčúlene mrmlať, rečniť a vypytovať sa jeden cez druhého. "Našla ho dnes ráno upratovačka, ktorá mu šla upratať. Keďže ceduľku zavesenú na kľučke s nápisom NERUŠIŤ mal otočenú tentoraz na stranu PROSÍM UPRATAŤ, upratovačka išla poupratovať a našla ho tam. Ešte stále je vystresovaná. Nohy mal pritiahnuté magnetickými topánkami k zemi. Hlavu a časť tela od hlavy do výšky pŕs vôbec nemal. Hlavu aj s časťou pŕs mal totiž úplne odstránené. Okolo neho sa vznášalo more krvi. Anna je z toho doteraz psychicky na dne."

"To nie je možné." Povedal Marek. "Kto mu to vykonal?"

"So Stefanom sme prezreli Ernestovu kabínu. Našli sme na zemi a po stenách krvavé stopy, ktoré tam zrejme zostali po nohách nejakého zvieraťa. Viedli k rúre v stene, ktorá slúži na zber odpadkov do centrálneho koša na odpadky." povedal Jano.

"Krvavé stopy zvieraťa?" Nechápavo krútil hlavou Michael, ktorý spolu so svojou manželkou Evou mali za úlohu byť s personálom stanice celý mesiac, čo bola celá doba ich pracovnej periódy na mesiaci. Potrebovali nazbierať informácie o práci na Mesiaci, podmienkach na existenciu pre pracovníkov základne, ako aj pre turistov prichádzajúcich na Mesiac. Eva mala na starosti textovú časť reportáže, Michael mal naviac okrem zbierania informácií aj fotografovanie. Spolu pracovali pre časopis Globe. "Tu predsa žiadne zviera nemôže byť. Na základni nad Zemou ani na základni na Mesiaci som žiadne zviera nevidel. Teda okrem Teda. Môjho morčaťa, ktoré som si zobral so sebou. Na moje veľké prosíkanie mi nakoniec po vyše týždňa trvajúcom presviedčaní šéf kontrolného dovolil zobrať Teda na Mesiac. Toho však mám v našej kabínke."

"Neviem ako vy, ale ja sa idem pozrieť." Povedal Marek a vybral sa spolu s viacerými do Ernestovej kabíny.

"Zbytočne tam idete, mŕtvola je už odprataná" Povedal Jose Lopes. "Už sme ju dali do vreca a do mrazničky."

Marek nedbajúc na Joseho reči sa spolu s Michaelom, Petrom a Stefanom vybral do Ernestovej kabínky. Z kabínky bola odprataná mŕtvola aj s prevažnou väčšinou krvi, ktorú povysávali špeciálnym vysávačom. Na zemi a stenách však zostali opisované stopy vedúce k zaklápacím dvierkam na rúre na odpadky vedúcej do nižších častí výťahu. Marek si kľakol a podrobne študoval odtlačky nôh. "Má to asi 4 krát 7 centimetrov, toto tu sú podobné vankúšiky ako má na labách pes, a preboha, tieto bodky sú asi 4 centimetre od konca každého zo šiestich vankúšikov. To znamená, že musí mať také dlhé pazúry. To je hrozné. Nechcel by som sa tej krvilačnej šelme dostať do pazúrov." Povedal Marek. Peter stál pri odklopenom otvore na odpadky a študoval ho. Otvor mal rozmer 50 krát 50 centimetrov na bezproblémové odhadzovanie odpadkov aj väčších rozmerov. "Vnútri je to zakrvavené" povedal Peter. "Musel sa tadeto dostať. To znamená, že čo sa šírky, alebo hrúbky tela toho netvora týka, nemôže byť príliš objemný."

"Ďakujem pekne. Keď vie narobiť s človekom takéto veci, že ho do pol tela zožerie, mohol by byť veľkosti Michaelovho morčaťa, aj tak by som sa s ním nechcel stretnúť." pridupľoval Marek.

Obytná kabína kontajnera: Nedeľa 6. 1. 2021.

"Anka, prines prosím ťa ešte dve pivá" zakričal Marek. Napriek tomu, že v bare boli všetky nápoje ako aj rôzne keksy a napolitánky možné dostať iba cez mincový automat, Anka, keď sa práve nachádzala v bare, rada obslúžila prítomných, lebo vedela, že jej vždy nechajú nejaké sprepitné. Pri jej príjme, ktorý bol asi 1/3 z výšky Marekovho platu vždy uvítala možnosť privyrobenia si každej mince.

"A si na ťahu" Vyzývavo povedal Michael po tom, ako potiahol vežou a zvrátil situáciu na šachovnici vo svoj prospech. "Napriek Stefanovým snahám vyšetriť Ernyho smrť sme sa toho veľa nedozvedeli. Ľudia sú vystrašení, hlavne baby. Ja sám neviem, čo si mám o tom myslieť."

"Chudák Ernesto, kto by si bol pomyslel, že skončí v tlame nejakej mimozemskej potvory alebo už čoho. Je to na neuverenie. Netušil som, že nakoniec sa dožijem toho, čo som videl v kine aj v skutočnosti." Povedal Marek a potiahol pešiakom.

"čože? V akom kine? čo si videl?" prebral sa zo zamyslenia nad šachovnicou Michael.

"No nemyslím teraz nič konkrétneho. Ale však stále možno občas vidieť v kinách alebo v telke nejakú vymyslenú potvoru. Pamätáš sa napríklad na film Votrelec? Ten tvor tam sa stal normálne kultovou osobnosťou, teda zvieraťom, či tvorom." Povedal Marek.

"Áno. Votrelec! Tento film sa hodnotí ako prelomový v tom období. Ukázal ľudom, čo sa môže stať, ak sa pohľad ľudí obráti do vesmíru miesto toho, aby sa záujem ľudstva sústredil na problémy, ktoré trápia národy. Chudobu, hlad, choroby. Prečo nevenovať prostriedky na výskum a vývoj v takých oblastiach, ktoré by posunuli dopredu ľudstvo ako také, či už materiálne alebo mentálne. Marek, predstav si, že tie obrovské peniaze, ktoré sa každoročne použijú na zbrojenie a výskum vesmíru by sa použili na zlepšenie životnej úrovne ľudí, na vzdelanie. Takisto by sa mohli rozvíjať dávno zabudnuté schopnosti ľudí, ktoré ovládali starovekí mnísi. Teda znovu sa naučiť využívať mentálnu energiu na uzdravovanie ľudí a na predlžovanie života." Rozohnil sa Michael.

Marek sa prekvapene na Michaela pozrel. "To je pravda, ale napríklad aj výskum vesmíru prispieva k zvyšovaniu vedomostnej úrovne ľudstva. Či sa mýlim?"

"Každopádne tie peniaze by sa dali využiť účelnejšie." Odpovedal Michael a zároveň potiahol zbrojnošom na šachovnici, čím prinútil Mareka, aby sa vážne zamyslel nad situáciou, ktorá sa na šachovnici začala preklápať v jeho neprospech. Po chvíli potiahol s povzdychom pešiakom.

"Nechcel by som takto dopadnúť" povedal Michael.

"No situácia nie je najlepšia, ale možno sa z toho nejako dostanem." Vydýchol Marek.

"Teraz som vôbec nemyslel na to, že ideš prehrať túto partiu, ale na chudáka Ernyho."

"Ako je ale možné, že sa tá potvora dostala sem - do priestorov výťahu?" spýtal sa Marek. "Predsa obytné priestory výťahu sú spojené v prípade státia na Mesiaci nepriedušne priamo s priestormi základne."

"Čiže tá potvora bola zrejme aj v obytných priestoroch základne. Odtiaľ sa potom musela dostať sem." Povedal Michael.

"Odkiaľ sa však zobrala, pokiaľ viem na mesiaci žiadne živočíchy nežijú" povedal Marek.

"Možno má pôvod v tom, čoho spálené zvyšky sme našli minulý mesiac v sektore 4 B na Mesiaci." Povedal Michael.

"Ako to, že prístroje nezaregistrovali prílet a ani haváriu žiadneho telesa na povrchu Mesiaca?" Spýtal sa Marek a vyhodil Michaelovho koňa.

"A ako to, že doteraz na Zemi nezaregistrovali prílet žiadneho telesa, hoci ako vieme už boli taktiež zistené na Zemi stopy po mimozemských telesách. Z havarovaného mimozemského taniera pracovníci NASA už v v 60-tych rokoch vytiahli mŕtve telo mimozemšťanov." Odpovedal protiotázkou Michael.

"Stále som bol presvedčený, že takéto veci to sú iba výmysly vás ‒ perohryzov novinárskych. Nemôžem si proste zvyknúť na myšlienku, že takéto niečo je vôbec možné. Nieto ešte, že ja sám som účastníkom takejto hrôzostrašnosti. Určite sa teraz zobudím vo svojej teplej postieľke. Keď sa zobudím, vydýchnem si od úľavy a budem si musieť ísť dať na oslavu toho, že je to iba nepríjemný sen, nejaký drink." Povedal Marek a začal sa štípať do pleca a brucha.

"Prestaň? sa klamať?. Je to naozaj pravda, a to veľmi nepríjemná pravda. Najviac nepríjemná pravda je to, pravda, pre Ernestina. Chcel všetko skúsiť, nie len na Zemi ale aj na Mesiaci. Bol tu ako jeden z pracovníkov, ktorí zastupovali Taliansko. Pochádzal z Benátok. Býval v starej štvrti, v jednom z domov, ktorého kraje omýva voda. Dotiahol to skutočne ďaleko a tešil sa ako každý z nás veľkej úcte a náležitému spoločenskému postaveniu."

Michael sa pousmial, potiahol figúrkou a dodal "Mimochodom, dávam Ti šach!"

Marek najedovane položil kráľa "Nemá to zmysel. Už sa z toho nedostanem. O.K., prehral som. Zajtra ti to vrátim."

"No nebuď naštvaný, som proste lepší. To je všetko."

"Dobre. Nechajme to."

Michael si odpil z piva "Povedz mi, odkiaľ to vlastne pochádzaš? Zo Slovenie?"

"Vy Američania ste riadni šovinisti. Okrem svojich štátov a výrobkov, ktoré v nich vyrábate, vás nezaujíma nič iné. Nie som zo Slovenie, ale zo Slovenska! S l o v e n s k o. Keď tam prídeš, krásy našej krajiny ťa tak očaria, že určite napíšeš taký článok do toho vášho plátku, že ťa tvoj šéf okamžite povýši."

"Keď mi to osud dovolí, prídem, neboj sa. Všetko záleží od vôle našej mimozemskej spolucestujúcej príšerky. Keď sa rozhodne, že sa jej na obed nehodím a gurmánsky ohrdne mojou vôňou, tak som na Slovensku hneď, ako dostanem honorár, za článok v Globe.

Obytná kabína kontajnera: Streda 9. 1. 2021.

"Po dobrej večeri a zistení, čo je vo svete nového, si dáme Turka s nejakým štamperlíčkom. Čo ty na to?" Spýtal sa Marek cez slúchadlo telefónu Michaela.

"Jasnačka, ale na dnes som si naplánoval aj krátke intervue s vaším šéfinom Jose Lopesom. Počas pobytu na základni ma stále odbíjal s tým, že vraj momentálne nemá čas a že času bude viacej vo výťahu. A dnes pred obedom som sa s ním dohodol na šiestu hodinu večer, že mi konečne zodpovie zopár mojich zvedavých otázok. Takže, keď ti nevadí, že sa ho tam budem chvíľu vypytovať... "

"Aspoň? sa o tom starom mrmlošovi dozviem aj ja niečo osobného, možno ti povie aj také veci, o ktorých ešte neviem." Povedal Marek.

Marek vypol televízor. Obliekol si bielu košeľu, nohavice a sako čiernej farby a modročiernu kravatu. Zvykol si prezliekať sa do obleku, keď mal náladu hlavne na večerné posedenia v bare. Vyšiel z izby a po úzkom schodisku sa dostal o poschodie vyššie do baru.

Po celodennej práci vždy dobre padne podebatovať si o všeličom možnom a dať si k tomu nejaký drink na uvoľnenie. Dnes sa Marek tešil na kávičku s becherovkou a potom si plánoval dať nejaké to pivko ‒ dve. Podarilo sa mu práve ukončiť jednu časť z úlohy, ktorú mal stanovenú doriešiť počas trojmesačnej cesty z Mesiaca na Zem. Jednalo sa o dotvorenie nového softwarového modulu, určeného pre novú stanicu na mesiaci. Postavenie novej stanice bolo síce stále v nedohľadne (veď načo aj, keď stanica ktorá sa využívala momentálne, spĺňala podľa Mareka všetky kritériá, kladené na vysoko modernú stanicu), napriek tomu sa však už robili prípravy na postavenie novej, oveľa modernejšej. Nemal predstavu načo bude softwarový modul, ktorý vyvíjal. Dostal zadanie parametrov a výstupných hodnôt a on mal zabezpečiť, aby čierna skrinka, ktorou prejdú vstupné vektory, zabezpečila, aby na výstupoch boli určené hodnoty.

Každý z pracovníkov stanice na Mesiaci, okrem Anny starajúcu sa o čistotu výťahu a stravovanie, musel mať nielen kvalifikáciu na vykonávanie úloh na mesiaci, ale aj na prácu, ktorú musel robiť počas obdobia stráveného v kabíne výťahu. Jednalo sa predsa o tri mesiace strávené na ceste výťahom na Mesiac a tri na cestu na Zem. Marekovi bolo jasné, že spoločnosť PROLUNA, nebude živiť počas šiestich mesiacov 7 ľudí len tak, keď môžu vytvoriť počas tohto 6 mesačného obdobia produkt, ktorý by vyprodukovali aj na Zemi. Bolo to aj psychologicky odôvodniteľné. Vzhľadom na to, že cesta trvala tak dlho, tým, že každý pracovný deň mali stanovené všetci pracovníci úlohy, ktoré museli byť splnené, nemali čas na nudu, z ktorej by mohli vznikať rôzne spoločenské neduhy v rámci tohto malého spoločenstva.

Keď Marek vošiel do baru, zbadal sedieť pri stole, za ktorým si zvykol sedávať s Michaelom, okrem Michaela aj Joseho Lopesa zabraných do rozhovoru.

"Nazdar hoši" pozdravil Marek. Obidvaja sediaci mu kývli na pozdrav, pričom Jose pokračoval v načatej reči. "...potom som pokračoval na univerzite v Madride."

"Akými zamestnaniami ste prešli?" Spýtal sa Michael.

"Začal som pracovať v medzinárodnej firme Nettronic a robil som tam v podstate všetko čo sa odo mňa chcelo. Teda, čo sa týkalo riešenia projektov pre zákazníkov. Robil som tam tri roky. Následne som odišiel a nastúpil do spoločnosti PROLUNA, kde som sa staral o kompletizáciu čiastkových projektov do celkov a riešil s autormi prípadné zmeny a doplnky."

"Čože?"

"No pri takom veľkom projekte, na ktorom sa podieľa viacero ľudí je potreba skĺbiť jednotlivé predstavy projektantov. Dať si vysvetliť projektantmi, čo vlastne mysleli pod určitým návrhom a tak."

"Vy ste teda mali na starosti komplexný projekt tohoto systému aj so základňami na Mesiaci a na Zemi?"

"To nie. Sám by som na to nestačil. Boli sme viacerí - tím zodpovedných za to, aby nakoniec ‒ poviem príklad, keď konštruujete písací stôl a jeden projektant vám projektuje samotný stôl a druhý zásuvky, vy, čo ste zodpovední za konečné riešenie zistíte, že zásuvky sú širšie ako samotný stôl. No tak toto, aby sa nestalo pri projekte Mesiac."

"Odvtedy pracujete v tejto spoločnosti?"

"Áno. Samozrejme, som menil pozície, na ktorých som pracoval. Po úspešnom zavŕšení celého projektu som zakotvil tu ‒ ako vedúci ťažby."

"Napĺňa vás tá práca? Je asi aj dobre platená, že?"

"Napĺňa ‒ nenapĺňa. No viete, keď som do PROLUNY prišiel pracovať, bol som vo vytržení týmto úchvatným projektom. Dokonca som zo začiatku v noci nemohol ani dobre spávať, čo som bol taký rozrušený. Už odmalička som sa zaujímal o astronómiu. Ako chlapec na otázku, čím chcem byť, som vždy odpovedal, že kozmonautom. Už ako študent som však videl, že toto zostane len mojím snom, keďže vojakom som sa nechcel stať a inak sa pilotom raketoplánov stať ani nedalo. Preto, keď som videl inzerát vtedy neznámej spoločnosti, ktorá prezentovala, že chce postaviť výťah, ktorým sa bude dať v pohode dostať na Mesiac a späť veľmi pohodlne a veľmi bezpečne, tak sa mi rozbúchalo srdce, že keby som bol starší, asi dostanem infarkt. No proste, za každú cenu som tam chcel pracovať, aj keby som mal robiť zadarmo!"

"A čo sa týka peňazí? Dostávate asi pekný balík ako výplatu, že?"

"Do tohto projektu sa investovalo toľko peňazí a, keď to tak môžem nazvať, tak tento výrobný prostriedok momentálne vyrába toľko peňazí denne, že už sú všetky investície do neho dávno zaplatené. A áno, zamestnanci majú nadpriemerné platy, isteže. No a teraz ma už prosím ospravedlňte musím ísť za povinnosťami." Povedal s úsmevom na tvári Jose.

Keď Jose odišiel Michael povedal. "Na stanici som sa zameriaval hlavne na dokumentovanie terénu, priestorov a práce. Teraz sa chcem dozvedieť aj niečo viacej ohľadne pozadia tohto grandiózneho projektu, ako aj súkromných záležitostí pracovníkov."

"A kde je Eva?" spýtal sa Marek.

"Asi stále diskutuje videotelefónom s naším šéfom." Odpovedal Michael.

Marek si obľúbil Michaela, a preto s ním trávil veľa času. Novinárovi to, samozrejme vyhovovalo, lebo sa dozvedel bez akýchkoľvek problémov všetky informácie, ktoré ho v súvislosti s článkom zaujímali. Pritom tieto informácie nemusel ťahať oficiálne, ale ich získaval takpovediac kamarátskou cestou. Bolo to výhodné pre obidvoch. Marek bol rád že v odlúčení našiel v novinárovi spriaznenú dušu s množstvom spoločných záujmov a názorov.

Obytná kabína kontajnera: Nedeľa 13. 1. 2021.

"Je to fajn, ležať si takto vo vírivej vani a relaxovať. Bublinky príjemne masírujú celé telo. Nedeľa je dobrý deň človek si trošku zacvičí s činkami ak chce a potom si len voľká a bahní sa vo vani." S blaženým úsmevom na tvári povedal Marek.

"Veru, po ťažkej práci je to dobrá vec." reagoval Michael.

"Čože? Asi som zle rozumel. Čo si myslel pod tou Ťažkou prácou?"

"Získavam informácie. Ak získam také, ktoré sú ukryté niekde v hlbinách mozgu a ja ‒ pán novinár, ich dokážem odtiaľ vytiahnuť, tak to je ťažká práca, ty ignorant:"

"Dobre, dobre. A čo si vytiahol z tých hlbín?" Spýtal sa Marek ležiac s privretými viečkami vo vani. "Možno sa aj mne podarí dozvedieť sa niektoré zaujímavé informácie." Dodal.

"Takže zhruba čo si pamätám, čo sa mi podarilo vytiahnuť z tvojich kolegov a kolegýň. Tak začnem od začiatku. Spoločnosť, ktorá projekt Mesiac rozbehla, je nadnárodná spoločnosť, ktorej hlavnými akcionármi sú viaceré štáty. Proporcionálne k investíciám boli rozdelené aj akcie medzi jednotlivé štáty. Takisto boli vyhradené aj pracovné miesta ‒ internacionálne. Systém rozdelenia tu však bol trocha iný. Bralo sa do úvahy hlavne to, ktoré štáty sa intelektuálne najviac na projekte podieľali a druhé hľadisko boli podiely akcií. Okrem toho, bolo ponúknuté po pár miest aj štátom, ktoré nemali financie na zakúpenie akcií a, samozrejme, mali o miesta záujem. Jedná sa totiž o strategickú firmu, cez ktorú sa dajú forsírovať rôzne kozmické projekty. Oproti sumám, ktoré sa museli vynaložiť na vesmírne projekty s použitím rakiet a raketoplánov, sú to však smiešne náklady. Okrem toho, po zaplatení čím ďalej menšieho poplatku je tu možnosť pre obyčajných ľudí, aby sa pozreli na vesmír vlastnými očami.

Teraz, čo sa týka momentálneho osadenstva tohto výťahu: Mary Blacková je z Manchestra. Tabuľkovo patrí k miestam, ktoré boli vyhradené pre Anglickú časť pracovníkov, pracujúcich v rámci internacionálneho rozdelenia miest v spoločnosti PROLUNA. Konkrétne patrí do tej vyššej skupiny. Je chirurgičkou. Robí tu však prácu hlavne všeobecnej lekárky. Ďalej Anne Depardierová robí všetky pomocné práce vrátane upratovania priestorov, obsluhy v bare a podobne. Patrí k skupine Francúzov. Nebohý Ernesto Rigaldini patril zase k Talianom. Chudák, bol strojným inžinierom. Býval veľmi aktívny a ctižiadostivý. Bol ako väčšina Talianov ‒ snedý a fešný, preto mal aj úspech u žien. Dozvedel som sa že mal pomer s Mary. Stefan Neuman je takisto ako bol Ernesto strojár. Patrí do skupiny Nemcov. Je to typický Nemec. Je pedant a veľmi presný až puntičkársky vo všetkom, čo robí. Ako veľká časť Nemcov je však chladný a málo komunikatívny. Elektroinžinier Peter Volkov je Rus. Je dosť náladový, ale pritom, čo sa mi o ňom podarilo zistiť, je to veľký odborník a špecialista na problematiku súvisiacu s elektro zariadeniami. No a ako sám najlepšie vieš, takéto pracovné skupiny ako je tá vaša sa navzájom striedajú, pričom na pracovných pozíciách sa nachádzajú ľudia prichádzajúci z rôznych štátov. Väčšinou sa na lane výťahu nachádza 6 pracovných skupín. Tri, ktoré prichádzajú v mesačných intervaloch, takisto tri, ktoré odchádzajú."

Zrazu sa z ampliónu ozval kolísavý zvuk sirény, do ktorého ženský hlas oznamoval "Výstraha ‒ hrozí bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia životov osôb nachádzajúcich sa v kabíne výťahu. Urýchlene si oblečte skafandre."

Marek a Michael rýchlo vyskočili z vane, otvorili skriňu s nápisom skafandre a začali si ich obliekať. Siréna spolu so ženským hlasom ohlasujúcim výstrahu zrazu prestala. Miesto toho sa z ampliónu ozvalo:

"Prepáčte, nehrozí bezprostredné ohrozenie životov. Došlo k omylu. Všetci sa prosím dostavte do jedálne."

Marek povedal "Zrejme sa musíme zasa vyzliecť. Nie?"

Obidvaja sa začali vyzliekať.

Len čo obidvaja vošli do jedálne, na tvárach väčšiny ostatných spolucestujúcich videli paniku a strach. Anne ticho plakala.

"Čo sa stalo?" spýtal sa Michael.

"Jose Lopes je mŕtvy." povedala vystrašeným hlasom Mary.

"To nie je možné." reagoval Michael.

"Nielen, že to je možné, ale je obžraný, ako by ho obžierali divé zvieratá." Dodal Peter. "Ostali len zvyšky rúk a nôh".

Obytná kabína kontajnera: Piatok 18. 1. 2021.

"Ešte dvoch bažantov si prosím!" zavolal Michael na obsluhujúcu Annu Depardierovú. "To slovanské, či vlastne slovenské, pivo je skutočne neskutočne pitné." skonštatoval Michael po riadnom dúšku piva. "Ale aby sme sa ešte raz vrátili k nášmu prípadu. Vravíš, že keď ste na Zem poslali fotografie oboch tiel nebohých, ako aj obrázkov z ich pitvy, ktorú vykonávala Mary, tak na základe analýzy zistili, že obe telá boli rozdriapané niečím podobným ako je medvedia laba. Chýbajúce tkanivo bolo zrejme zožraté."

"Nechápem, prečo sa Jose nezamkol vo svojej kabíne, keď po Ernyho smrti sám nariadil, aby ľudia nezostávali sami v nezamknutej miestnosti, lebo je to nebezpečné. Dopadol presne tak ako Erny, len je ešte viacej obžraný." Povedal Marek, ktorý spolu s Michaelom popíjal v bare pivo.

Marek sa klepol po koženom puzdre na opasku a povedal. "Vidíš všetci zamestnanci musia nosiť tieto malé vzduchové pištole s uspávacou šípkou v hlavni. Normálne pištole sa nachádzajú vo výťahu tiež, ale nesmú sa používať, aby náhodou nedošlo pri výstrele k poškodeniu ochranného plášťa kabínky. Vzduchovky nemôžu poškodiť ani kabínku, ani nemôžu nikomu vážnejšie uškodiť, iba ak by strela vletela do oka. Každý sa máme mať na pozore. Ak by sme niečo podozrivé zbadali, máme hneď strieľať. Po Ernyho smrti im to dolu na Zemi zrejme ešte celkom nedošlo. Považovali síce Ernyho smrť za vraždu s podivnými okolnosťami, teraz však začali rozmýšľať, čo sa to deje. Povedal by som, že sú priam ohúrení možnosťou, že sa v kabíne výťahu môže skutočne nachádzať nejaká mimozemská zubatá príšera. Ozaj, ty ešte nemáš pištolku? Povedz Petrovi. Práve sem ide."

"Môžem si k vám prisadnúť?" spýtal sa Peter. "Čo pijete? Bažant? Ešte tri pivá tejto značky si prosím!" Zakričal na Annu po prikývnutí Michaela a Mareka na znak súhlasu. "Diskutujete stále o tom, o čom sa rozpráva pomaly celý týždeň?"

"Práve preberáme aké opatrenia sa idú robiť na Zemi ohľadne našej vraždiacej príšery." Okomentoval doterajší rozhovor Marek.

"Veď podľa posledných správ zo Zeme nás ani nepustia z priestorov výťahu, podávajú nám sem kvantum kamerových systémov, ktoré budeme musieť porozkladať po priestoroch výťahu a budú nás sledovať, že koho si potvora vyberie za ďalšiu obeť. Chcem povedať, dokiaľ nevyhladne. Zrejme nemá čo žrať a ľudské mäsko jej veľmi chutí, sviňuche." Povedal Peter.

"Toto, čo sa tu deje, je mediálna bomba. Som neprestajne v spojení so šéfredaktorom. Situácii, v akej som sa ocitol, som vždy chcel byť účastný. Poslal som aj niektoré zábery priamo do redakcie." Povedal Michael.

"To sú celí novinári. Mediálna bomba. Ale keď ťa tá potvora zožerie, už nenapíšeš ani riadok, čo?" Povedal rozčúlene Peter.

"Neber to tak Peter, veď on si robí len svoju robotu, na ktorú sem bol ustanovený a za ktorú je platený." krotil ho Marek.

"Okej, ale pozrite. Baby sú také zľaknuté, teda hlavne Anna, že má normálne hysáky." Povedal Peter.

"Tu sú tie pivká." povedala Anna strnulým hlasom a položila na stôl nápoje.

"Anny, nemám ísť k tebe spať, aby si sa nebála?" spýtal sa Marek.

"Ja sa tiež dobrovoľne hlásim." povedal Peter a takisto sa prihlásil aj Michael.

"To nie je zlý nápad." povedala Anna už živším hlasom a odišla priniesť nápoje k druhému stolu.

"Poviem vám, že takáto mimozemská príšera vie teda riadne pomiešať psychiku ľudí." povedal Peter.

"Ako vieš, že je to mimozemské?" spýtal sa Michael.

"Tak mi láskavo povedz, čo iného by sa zmestilo do vetracej šachty rozmerov 50 x 50 centimetrov, pritom to má laby veľkosti medveďa a usporiadanie pazúrov je podľa výsledkov analýz, ktoré urobili na zemi atypické a zároveň aj počet prstov je 6! Videli ste už niekde na zemi zviera, ktoré by malo 6 prstov a pazúrov? Mne osobne vychádza, že táto potvora musí mať úzke telo a veľké pazúrovité laby, ktorých počet sa však nedá zistiť, lebo od vetracej šachty po telo bola zem posiata takýmito stopami. Vo vetracej šachte som na vlastné oči videl krvavú stopu, ktorá tam asi vznikla po ťahaní zvyšku potravy ‒ teda Ernestovho a Joseho mäsa. V oboch prípadoch som našiel v šachte aj kúštičky mäsa. To teda musela byť riadna razancia, ktorá dokázala takto dokmásať a dodriapať ľudské mäso, že ešte aj po ceste odpadávali kúsky." povedal Peter.

Obytná kabína kontajnera: Sobota 19. 1. 2021.

Mareka zobudilo búchanie na dvere.

"Tešil som sa, že si konečne v sobotu pospím, preto som včera popíjal do jednej hodiny ráno a tu ho máš, zasa niekto buntoší. To snáď nie je ani možné." rozmýšľal včerajším pivom zahmleným mozgom Marek. Pozrel na hodiny "7 hodín 12 minút ‒ no pekne."

"Otvor už konečne, zase sa niečo deje." Ozval sa spoza dverí Michaelov hlas.

Marek vstal z postele, chytil sa za hlavu, tackavo sa doterigal k dverám, odomkol a otvoril ich.

"Obliekaj sa! Máme ďalšiu mŕtvolu. Tentoraz ženu!" Vyrazil zo seba Michael a keď sa naňho Marek nechápavo pozrel, dodal: "Ľudia, ktorí nemajú otrundžené hlavy, počuli asi pred 15 minútami výkrik. Nato vybehli z kajút. Prvý došiel do kuchyne Peter, a predstav si čo našiel. Anna ležala kúsok od mrazáku, v chrbte mala zapichnutú šípku z pištole, ktorú povinne nosí každý z nás. Keď sa ju však Peter snažil odniesť na posteľ, kým sa preberie, lebo však v špičkách šípiek sa nachádza uspávacia látka, ktorá uspí človeka tak asi na 10 minút, bez toho, aby mu ublížila, Anna sa vraj už vôbec neprebrala, pretože už bola mŕtva. Nedalo sa jej už nijako pomôcť. Hrozné. To vtedy tam už boli viacerí ľudia."

To už obidvaja priatelia vchádzali cez úzku chodbičku do kuchyne, v ktorej už stáli zvyšní štyria ľudia z osadenstva výťahu. Rus Peter práve pozeral do mrazničky a hovoril. "Pred smrťou musela Anne stáť pri mrazničke, lebo sú stále otvorené dvierka. Čo to tu je?" Vytiahol veľké priesvitné igelitové vrecko. Výrazne sa odlišovalo od ostatného obsahu mrazničky, ktorý tvorili úhľadné vrecká s nálepkami označujúcimi obsah balíčkov.

"Bože môj, veď to je Joseho tričko." zakričal Stefan s pohľadom upretým na spodnú časť vrecka, cez ktorý presvital farebný vzor, aký nosieval Jose Lopes na jednom zo svojich tričiek.

"Nechajme to vonku, nech sa to rozmrazí a budeme sa môcť pozrieť, čo to tam vlastne je." povedal Marek.

"Prosím vás Mary, zoberte to vrecko a choďte zistiť do labáku čo sa tam nachádza." Povedal Peter Volkov, ktorý bol určený momentálne šéfmi na Zemi vedúcim výťahu. Pozerajúc za odchádzajúcou chirurgičkou zakričal. "Zistite prosím príčinu smrti Anny. Veď šípky v pištoliach sú predsa uspávacie, tak ako vlastne mohla zomrieť.?"

Otočil sa k ostatným so slovami: "Sám začnem s vyšetrovaním vraždy Anny Depardierovej. Buďte prosím všetci prichystaní na výsluch. Budem si vás postupne volať ku mne do pracovne. Teraz však idem oboznámiť s novými skutočnosťami manažérov na zemi."

Marek nevedel, čo by mal robiť, preto zavolal Michaela do športovej kabínky, kde si rozložili pingpongový stôl a začali hrať. Počas hry si najskôr jedného a potom druhého predvolal Peter Volkov do svojej kabínky, kde si zapísal ich výpovede.

Na prichystanie obeda určil Volkov, keďže kuchárka, servírka a upratovačka v jednej osobe bola mŕtva, Nemca Stefana Neumana. Po obede si z kávomatu zobrali Michael s Evou a Marekom kávu a sadli si k stolu. Peter išiel zase do riadiacej kabínky, aby tam diskutoval s riadiacou vežou na zemi. Mary a Stefan si zobrali nápoje so sebou a porozchádzali sa do kabínok.

"Takže teraz už vieme, že jeden z nás šiestich je tá beštia, ktorá sa hrá na mimozemšťana a čo zavraždila našich troch kolegov." Povedal Michael.

"Po tom, čo nám Mary oznámila, že v tom vrecku boli pozostatky Ernyho a Joseho odrezané nožom a boli to tie pozostatky, o ktorých sme si mysleli, že boli zožraté nejakým mimozemským votrelcom, je úplne jasné, že celé to bolo iba dômyselne vymyslené predstavenie, aby sme si mysleli, že v priestoroch kabínky sa nachádza mimozemský tvor. Pritom sa však jedná o zemskú beštiu oblečenú do ľudskej kože." povedala Eva.

"Doteraz sme mali strach z niečoho neznámeho mimozemského, odteraz sa budeme báť niekoho pozemského a veľmi beštiálneho. Neváhal zabiť ani ženu - chuderku Anne." povedal Michael.

"Je jasné, že Anne našla v mrazáku zvyšok tiel Ernyho a Joseho. Tieto časti mali byť akože zožraté, a preto sa už nemali nikde vyskytovať. Vrah ich musel niekde ukryť tak, aby sa z nich nešíril mŕtvolný zápach. Dal ich preto zrejme do mrazničky. Pre nedostatok času ich však asi nemohol ukryť hlbšie pod zmrznuté balíčky. Konkrétne v druhom prípade, pri Josem, keď zrejme chcel, aby akože z mŕtvoly Joseho bolo jasné, že zviera jej obžralo veľký kus tela. Musel mať nachystanú nejakú protézu, ktorou robil stopy na zemi a v okolí vetracej šachty. Zrejme si neuvedomil, že také množstvo mäsa, nebude také jednoduché skryť. Preto, keď Anna hľadala vhodný kus mäsa na obed pri prehadzovaní balíčkov natrafila na Joseho pozostatky. Zrejme v šoku z celej sily skríkla. Vrah sa tam pravdepodobne ponevieral, dobehol, strelil jej do chrbta otrávenú šípku a zrejme chcel odstrániť niekde mäso z mŕtvol, aby sa nedošlo na to, že sa nejedná o mimozemskú potvoru. Musel začuť ako sa sem približujú ľudia a preto sa niekde skryl, alebo sa vrátil do svojej kabínky. Potom spolu s ostatnými prekvapene dobehol a tváril sa prestrašene. To je asi celý náš príbeh." zakončil svoju reč Marek.

"Myslím, že si to celkom vystihol" povedal Michael. "Čo si ale myslíš, kto je vrahom, alebo, že by boli viacerí? To aby sme sa mali ešte viacej na pozore."

"Poďme si nás prebrať" povedal Marek. "Najskôr. Myslíte si, že to mohla byť žena, alebo len muž?"

"Ja som to určite nebola, lebo mám k takýmto veciam odpor." povedala Eva.

"No ale môžeš to napríklad len hrať!" povedal Michael.

"No dovoľ." vyčítavo sa naňho pozrela Eva.

"A keď je to veliteľ Peter Volkov? To by bolo priam hrozné. To sa začínam cítiť ako nejaká sliepka v ohrade. Keď sa gazda vyberie do ohrady, aby jednu zo sliepok chytil a podrezal." povedala Eva.

"Keď si spomínam na to, ako sa nás snažil presvedčiť, že to čo nás tu vraždí je mimozemská potvora, tak ti musím dať za pravdu." povedal Michael.

"Keby sme uvážili to, akým spôsobom rozporcioval vrah mŕtve telá, tak by som povedal, že vrahyňou je chirurgička Mary Blacková." povedal Marek.

Obytná kabína kontajnera: Sobota 13.2.2021.

"Už uplynul skoro mesiac odvtedy čo bola zavraždená Anna." Povedal Marek v prestávke medzi zmenou nástroja. Nachádzal sa v kabínke fitnes, kde sa spolu s Mary snažil udržiavať kondíciu cvičením s činkami.

"Hej. Ešte sa nám nepodarilo nijako upresniť, kto by mohol byť vrahom." Hlasno odfukujúc povedala Mary, po sérii cvikov na precvičovanie brušného svalstva.

"Neviem. Čo si myslíš o Petrovi? Mne sa zdá nejaký divný. Spolupracuje s manažérmi na Zemi na odhalení vraha, tak prečo ešte nerozanalyzovali situáciu a neurčili ho. Mne vychádza, že preto, lebo je sám vrahom." Dodala Mary.

"Áno, aj Eva si myslí, že vrahom by mohol byť on. V podstate má veľa možností na odstránenie stôp." Povedal Marek.

"Pri mŕtvej bol ako prvý. Potom sa pozeral do mrazničky. Zrejme keď videl, že ináč sa z toho nevytočí, tak musel vybrať ten sáčik s časťami tela Joseho a Ernyho. Pretože ak by po ňom niekto niečo hľadal v mrazáku, tak Peter by bol vlastne odhalený, akonáhle by bol nájdený ten sáčik." Reagovala Mary.

Obytná kabína kontajnera: Štvrtok 4.3.2021.

"Dnes je ten vytúžený deň." povedal Michael medzitým ako sa snažil urobiť zopár snímok približujúcej sa základne letiacej nad zemou.

Marek vzhliadol od svojho počítača. "Ešte hodinu a už sa tohoto počítača viacej na dlhšie obdobie ani nedotknem. Táto časť software síce ešte nie je celkom dokončená, ale dokončím to už na Zemi. Dáme si obed a budeme vystupovať na základni."

"Ten pohľad je naozaj úchvatný, pozri sa. Kamera sníma základňu nachádzajúcu sa priamo pod nami a zároveň aj Zem. Je bezoblačno, takže vidíme ako rýchlo sa vlastne spolu so základňou pohybujeme nad zemou."

"Áno základňa ešte stále klesá. Keď budeme mať šťastie stihneme vidieť aj proces naberania nákladných kontajnerov na základňu. Základňa totižto, okrem toho, že letí nad zemou vykonáva aj vertikálny pohyb. Raz letí vyššie, potom sa výška oproti Zemi zmenšuje až dosiahne bod, kedy je základňa a teda aj mesiac najbližšie k Zemi. V tomto bode sa zvyčajne nakladajú aj kontajnery, ale aj ľudia. Potom sa zase mesiac aj so základňou vzďaľuje od Zeme, až dosiahne najväčšiu vzdialenosť a tak stále dokola. Okrem toho, keďže mesiac sa nepohybuje stále nad tou istou dráhou na zemi, základňa putuje nad rôznymi oblasťami Zeme. Tento jav sa využíva na dopravu bremien z jedného miesta Zeme na druhé. Treba aby v miestach naloženia zároveň bola vzdialenosť Zeme od Mesiaca najmenšia. Dajme tomu pred mesiacom bola najmenšia vzdialenosť Mesiaca od Zeme nad Londýnom. Rovnaký jav nastane teraz napríklad nad Sydney. Náklad sa teda vyzdvihol v Londýne pomocou vrtuľníka. Základňa zachytila lano nákladu na tzv. fúz s uchopovačom. Pohybové čidlo na vrtuľníku v tom okamžiku odpojilo lano nákladného kontajnera od vrtuľníka. Fúz stlmí náraz, vyvolaný uchopením bremena visiaceho vo vzduchu. Následne sa kontajner vyzdvihne do vnútra základne, kde sa uskladní do doby jeho vykládky. Pri vykládke sa jednoducho spustí na padáku na Zem. Výhoda je tá, že je to relatívne lacný spôsob dopravy. Okrem toho, je to ekologické, lebo netreba už na prepravu žiadne pohonné hmoty. Využíva sa kinetická energia Mesiaca oproti Zemi. Pokiaľ viem, v začiatkoch využívania prenášania bremien pomocou základne letiacej nad zemou, dochádzalo občas aj k všelijakým nehodám. Zo začiatku sa využíval pri uchopovaní a púšťaní lana princíp spätnej väzby. Teda po uchopení lana fúzom základne sa automaticky vyslal rádiový signál na zariadenie na vrtuľníku, ktoré malo pustiť lano. Nastala nejaká atmosferická porucha a signál nebol prijatý. Uchopovač lana na fúze základne uchopil lano vyslal signál vrtuľníku, ten ho nedostal a preto začal ťahať aj vrtuľník. To bolo, ako som povedal, v začiatkoch. Momentálne je to chránené viacerými poistkami ‒ ako je nárazová poistka, ktorá odopne lano po tom, ako sa vrtuľník zatrasie v horizontálnom smere. Pre prípad náhodného vypustenia kontajnera zase slúži padák, ktorý sa dá diaľkovo vysunúť a náklad pristane na Zemi.

Ľudia sa prepravujú tak, že lietadlo dosiahne rovnakú rýchlosť ako je rýchlosť základne a pristane na základni. Tu je takisto lietadlo uchopené a zasunuté do vnútorného priestoru základne. V tomto priestore je možné potom vystúpiť z lietadla. Pokiaľ pasažieri chcú ísť výťahom na mesiac tak sa naloďujú na výťah. Pokiaľ prišli napríklad na vyhliadkový let, alebo cestu okolo sveta tak odchádzajú do priestorov reštaurácie, ubytovne, fitneska a podobne." dohovoril Marek.

"Podal si mi naozaj siahodlhé vysvetlenie Marek. Ďakujem ti. Myslím však, že už je čas obeda." povedal Michael.

"Dobre, prídem za tebou za chvíľu. Musím to tu ešte ukončiť."

Obytná kabína kontajnera: Štvrtok 4.3.2021. (poobede)

Osadenstvo kabíny výťahu, ktoré prežilo vyčíňanie vraha stálo v kancelárii, využívanej na prácu pracovníkov firmy PROLUNA a sledovalo na monitore, čo kamera uchytená na spodnej časti kabínky snímala. V malej miestnosti bolo 5 osôb: Peter Volkov, Stefan Neuman, Eva Baldwinová, Michael Baldwin a Marek Runo.

Pociťovali znižovanie rýchlosti , ktoré zaznamenali viackrát počas cesty, vždy, keď sa odpájal kontajner z lana a pripájal sa nový. Jeden kontajner bol vždy na základni. Do kontajnera sa plnil materiál určený na mesiac, ako aj ľudia, ktorí cestovali na Mesiac. Takýmto spôsobom sa zabezpečil dostatočne dlhý čas na nakladanie, prípadne vykladanie obsahu kontajnera, bez zbytočného stresu. To isté sa dialo na Mesiaci. Čas potrebný na výmenu kontajnera zaveseného na lane za kontajner prichystaný na základni alebo na mesiaci bol iba okolo 2 minút.

"Za chvíľočku už sme na základni." povedala Eva.

Kontajner spolu s kabínou výťahu sa už pohyboval veľmi pomaly. Na základni sa odkryl otvor na zostúpenie kontajnera do vnútra základne. Po každom prechode kontajnera do priestorov základne sa otvor zasa zmenší iba na rozmer, potrebný na lano výťahu. Zväčšovanie a zmenšovanie otvoru sa uskutočňovalo pomocou podobného systému, aký sa využíva pri expozícii filmu vo fotoaparáte.

Kontajner prešiel do vnútra základne. Následne sa kabínka výťahu spolu s kontajnerom zastavili úplne. Marek pocítil trhnutie a pohyb v horizontálnom smere. Vedel, že práve boli odpojení z lana. Na lano bol zavesený iný kontajner. Na monitore videli ako nový kontajner prechádza druhým otvorom v strope základne po tom, ako lano prešlo cez masívne koleso podobné kolesu používanému pri lyžiarskych vlekoch. Otvor sa následne zmenšil na blízky priemeru lana.

"Otvárame vám dvere." ozvalo sa z reproduktorov riadiaceho systému, cez ktorý Peter Volkov komunikoval s centrálou na základni.

Dvere sa otvorili.

Vtom vošla Mary ešte v bielom plášti z labáku a zakričala. "To by bola naozaj veľká náhoda, aby sa na kus tela dostal tvoj vlas. Ty si ten odporný vrah.

"Mlč!" Stefan vytiahol rýchlym pohybom pištoľ. "Nikto sa ani nepohne." Vybehol z kabíny výťahu.

Všetci bežali za ním, aby videli kam sa pobral.

"Pozrite, tam beží. Hore schodmi." vybafla Mary.

Stefan utekal hore požiarnymi schodmi, vedúcimi na hornú plošinu základne.

V hale, v ktorej sa nachádzali bolo dominantou veľké koleso, ktoré sa otáčalo a ktoré stále ešte zrýchľovalo až pokiaľ sa nedosiahne optimálna rýchlosť lana a na ňom zavesených kabíniek. Okrem šumu, ktorý vydávalo koleso, bolo výrazne počuť aj sípavý zvuk pochádzajúci z otvoru, ktorým prechádzalo lano výťahu. Tento sípavý zvuk spôsoboval vzduch ženúci sa okolo základne. V momente, kedy bol otvor najväčší, keď prechádzala otvorom kabínka výťahu, bolo v hale také prúdenie vzduchu, ako v malom tornáde.

"Ten blázon chce vyliezť hore na plošinu základne. Však ho stadiaľ odfúkne." povedal Michael.

"S tým zrejme ráta. Cestou si zrejme vyzdvihne padák. Padáky sú umiestnené pri výstupoch na plošinu základne. Je to urobené z bezpečnostného dôvodu. Pri požiari, alebo akomkoľvek ohrození základne sa urobí evakuácia s tým, že sa povyskakuje padákmi von. " Poučoval Peter. Všetci piati utekali po schodoch za Stefanom. Stefan medzitým vybral zo skriniek s padákmi jeden z nich a nasadil si ho na chrbát. Snažil sa otvoriť manuálnym otváračom požiarny otvor. Vzhľadom na to, že požiarne dvere je potrebné otvoriť aj bez prísunu elektrickej energie, otváranie bolo vyriešené sprevodovaným hrebeňovým otváraním, ktoré zabezpečí to, aby sa dvere nemohli samovoľne, alebo pod tlakom vzduchu z ich vrchnej strany otvoriť, alebo zavrieť.

"Strelím po ňom uspávacou šípkou, nech nám neutečie." povedal Peter.

Vystrelená šípka sa zapichla Stefanovi do stehna. Dobehli k nemu práve vtedy, keď si ju vytiahol. Cez približne 10 centimetrový otvor v požiarnych dverách fučalo a sipelo.

"Tak mi treba. Kto mečom bojuje, mečom aj zahynie." povedal polohlasne Stefan. "Do 10 sekúnd je po mne."

"Povedz prečo si pozabíjal našich kolegov?" nazúrene sa spýtal Peter.

"Viete koľko ľudí denne zomiera na Zemi od hladu? Čo je oproti tomu pár ľudských životov, ktoré boli mojim prostredníctvom obetované?" dopovedal slabnúcim hlasom Stefan a zatvoril oči.

"Ty sviniar. Zabudol si, že my nie sme vrahovia. My sme si šípky nevymenili za otrávené. Máme stále tie, ktoré nám boli pridelené ‒ to sú, nanešťastie, iba uspávacie. Takže si trošku pospíš a bohužiaľ sa zase zobudíš." zlostne s ním triasol Peter.

"Aby si bol popravený na elektrickom kresle!" dodal so zadosťučinením.

Základňa letiaca nad Zemou: Piatok 5.3.2021.

"Aj tak som sa už priznal v domnienke, že za pár sekúnd zomriem, takže vám popravde všetko porozprávam." povedal Stefan.

"Ani si si v rýchlosti neuvedomil, že nie sme všetci ako ty ‒ vrahovia a nemáme vymenené uspávacie šípky za otrávené, čo?" povedala Mary.

Nachádzali sa v miestnosti na základni. Stefan už mal spútané ruky a stál pri ňom uniformovaný vojak. Napriek tomu, že základňa patrila spoločnosti PROLUNA, nachádzali sa na nej aj príslušníci armády. Jednalo sa takisto ako pri zamestnancoch firmy PROLUNA o medzinárodný kolektív. Kolektív zahŕňal zástupcov všetkých armád, ktorých štáty boli zúčastnené v projekte "Mesiac". Základňa vo svojich útrobách skrývala aj mohutný systém obrany s radarom, delami a riadenými strelami. Okrem toho armádny zamestnanci disponovali aj dvomi stíhačkami typu tornádo.

"Keby sa za peniaze, ktoré sa vynakladajú na výskum vesmíru a veci spojené s vesmírom kúpili potraviny, nemuselo by každým dňom zomierať toľko ľudí, nevynímajúc ani deti." povedal Stefan.

"Takže si neváhal vraždiť dúfajúc, že sa peniaze určené na výskum kozmu použijú na nákup potravín pre chudobných obyvateľov Zeme? Naozaj si taký naivný? Táto základňa je nielen otázka politickej prestíže, ale aj obrovský biznis." povedal Peter.

"Nechaj ho, nech nám to všetko povie, pekne po poriadku." zahriakla ho Mary.

"Začni od začiatku." inštruovala Stefana Mary.

"Dobre. Tak od začiatku. Ešte ako študent som bol oslovený druhým študentom. Stretli sme sa na diskotéke a rozvinula sa tam debata týkajúca sa globálnych problémov na Zemi. Dospeli sme k rovnakému záveru, že veľa peňazí sa zbytočne premrhá. Doslovne sa povyhadzuje von oblokom. Ide o peniaze na zbrojenie, na rôzne zbytočné projekty a technológie. Napríklad rozvoj atómovej energie, rozvoj zbraní a zbraňových systémov, rozvoj vesmírnych technológií a vesmírnych programov.

Potom som sa dozvedel, že chalanisko, s ktorým som debatoval patrí do sekty, zvanej "Blahobyt na zemi". Keďže ma ich filozofia oslovila, vstúpil som k nim. Je to celosvetovo pôsobiaca sekta. Oslovuje mladých schopných ľudí s tým, že ich pomocou svojej lobby presadzuje do kľúčových pozícií, aby zabezpečila presadzovanie svojich cieľov, prípadne ututlávanie niektorých afériek, z ktorých by mohli aféry vzniknúť. Takisto pomocou kľúčových pozícií v médiách sa snaží niektoré informácie podávať tak, aby to bolo výhodné pre ňu.

Množstvo nevysvetliteľných porúch týkajúcich sa všetkého, čo nejakým spôsobom súviselo hlavne s vesmírom, bolo plánovane vytvorených. Napríklad skaza raketoplánu Chalenger bola akciou, ktorou sa relatívne na dlhé obdobie podarilo výskum kozmu zdržať.

Postavenie výťahu v takom krátkom čase bolo pre nás doslova šokujúce. Mysleli sme, že keď ide o taký obrovský grandiózny projekt, jeho dopracovanie bude veľmi dlho trvať. Okrem toho, kým sme sa spamätali a mali možnosť vôbec niečo podniknúť proti postaveniu, výťah bol už hotový. A to aj napriek našej snahe o vytvorenie negatívneho postoja u verejnosti. Snažili sme sa bagatelizovať význam projektu. Poukazovali sme na to, že obrovské investičné náklady sa nevrátia a celý projekt krachne. Avšak prekladatelia návrhu predložili projekt, ktorým si okamžite získali v podstate každého. Dokonca kompetentní boli projektom nadšení. Preto sme spolu s viacerými členmi sekty vypracovali plán na vytvorenie negatívnej odozvy u medzinárodného spoločenstva krajín zúčastnených na projekte a, samozrejme, aj nezainteresovaných štátov.

Chceli sme navodiť atmosféru strachu, keď by si verejnosť myslela, že cez výťah sa môže dostať na Zem nejaká mimozemská rasa, ktorá sa vyžíva v zabíjaní ľudí. Mali sme v pláne vyvolať paniku cez elektronické informačné médiá u obyčajných ľudí a dosiahnuť aby sa celý systém aj s výťahom fyzicky zničil, kabínky aj základňa aby sa nechali vybuchnúť. Za týmto účelom som bol už pred časom pretlačený do firmy PROLUNA. Pri predchádzajúcich cestách na Mesiac som si overoval situáciu a testoval pôdu. Pri tejto ceste som mal realizovať náš plán. Na vytvorenie ilúzie, že ide o mimozemskú potvoru som mal vytvorenú akúsi mimozemskú labu, ktorá mala zanechávať krvavé stopy pri mŕtvych. Mal som smolu, keď ma prekukla Anna, hľadajúca mäso na pečenie. Časti mŕtvol som nezasunul hlbšie ‒ nebolo času. Myslel som, že to urobím až opadne rozčúlenie. Keď som zbadal Annu, ako zvrieskla pri prehľadávaní mrazáku tak som spanikáril a eliminoval som ju. Potom som musel už len improvizovať."

Miesto v Afrike, kde civilizácia ešte stále neprenikla: 6. 3. 2021.

Starý Bajo vstal z lôžka a išiel sa umyť do neďalekého potôčika. Mal rád tieto krásne rána, keď sa z diaľky z času na čas ozval zvuk zvierat žijúcich v buši. Bystrinka ukľudňujúco žblnkotala a Bajo cítil v duši neuveriteľný pokoj. V svojom veku už nepotreboval toho veľa a preto sa necítil nevyrovnaný ani vtedy, keď bol hladný. Naučil sa žiť hlavne z rôznych korienkov, ku ktorým mal z času na čas kus mäsa, ak mu niektorý z bojovníkov poslal trocha mäsa z ťažko uloveného zvieraťa. Bajo im za to opravoval kopije, keď sa im nejaká pokazila. Stružlikal násady, prípadne nasádzal na ne hroty. Medicinman bol na neho síce nahnevaný, odkedy porozprával príhodu, ktorá sa udiala na nebi. Ľudia si začali myslieť, že to bolo znamenie od bohov a Bajo bol vyvolený ako medicinman. Osadníci začali za ním chodiť ,aby im vyveštil koľko budú žiť, či bude pršať, kedy príde zima a podobné veci. Bajo to však nevedel ale osadníci sa domnievali, že všetko vie, ale necháva si to pre seba. Mysleli si, že získal veľkú moc, a preto ho začali uctievať. Bajo sa usmieval a bol spokojný. Veľmi sa mu páčilo, že si ho ľudia začali takto vážiť. Už sa tešil na obrad, na ktorom si mladý párik osadníkov spojí svoje srdcia a budú ďalej žiť ako muž a žena. Určite tam pozvú tak váženého človeka, akým bol teraz Bajo. Tých osadníkov, ktorí sa dožili vyššieho veku bolo len zopár, vzhľadom na nebezpečný život bojovníka, ktorý viedli. Ich deti a vnuci však väčšinou trpeli sami biedou a preto sa ich starostlivosť o svojich starších blízkych veľmi často zmenšovala stále viac a viac, Bajo však vzhľadom na vážnosť, ktorú požíval cítil, že sa pred ním otvára krásna časť jeho života.