Koniec VI

Túžba cestovať môže byť silnejšia, ako sa zdá. Sirius na scifi.sk naposledy publikoval v máji 2013. Nastal uňho posun?
Filmová história scifi
Ilustračné obrázky k spacenews - Koniec VI
Ilustračné obrázky k spacenews - Koniec VI / Zdroj Disclaimer
Malá železničná stanica stála osamote kúsok za mestom. Už dávno sa nepoužívala, no kvôli rekonštrukcií hlavnej stanice ju znova otvorili. Stará budova sa krčila v objatí mohutných stromov. Ktorých opadnuté lístie takto na jeseň pokrývalo celé okolie ako koberec. Bolo krátko pred polnocou, okolie osvetľovala len stará lampa, zavesená nad vchodom do staničnej budovy. Raz za čas žiarovka blikla a zhasla. No po chvíľke sa opäť rozsvietila, to sa opakovalo stále dookola. Stalo sa tak aj v momente, keď sa ku stanici blížil návštevník.
Žena sa dotrmácala ku vchodu ťahajúc za sebou kufor. V okamihu, keď siahla po kľučke, nastala tma. Žena znehybnela s rukou na kľučke. Čakala, či sa znova rozsvieti, medzitým počúvala tichý šuchot lístia. Mala pocit, že za ňou niekto stojí. Otočila sa, nepúšťajúc kľučku, nikoho však nevidela. Vzhľadom na tmu, ktorá panovala, mohol niekto stáť aj priamo pred ňou a nevšimla by si ho. Striaslo ju, no nie od zimy, zrazu sa cítila zvláštne.
Chmúrne pocity však zahnalo svetlo, keď sa lampa nad jej hlavou rozsvietila. Kužeľ svetla ju objal ako anjela. Znova sa rozhliadla, no ani teraz nikoho nevidela. Aspoň nie v miestach, kam dosiahlo svetlo. Závan studeného vetra ju rozhýbal a konečne vošla do stanice.
Hala bola v túto neskorú hodinu prázdna, osvetlená len jedným stropným svetlom. Dotiahla kufor k jednej z lavičiek a sadla si. Unavené nohy vystrela pred seba a na chvíľu zavrela oči.
Vtom ju niekto štuchol do ramena. Dezorientovane otvorila oči a pozrela nad seba. Stál pri nej mladík v tmavom kabáte a pozeral na ňu.
„Áno?“ spýtala sa rozospatým hlasom.
„Máte tu voľno?“ spýtal sa neznámy a ukázal na lavičku, na ktorej sedela. Nechápala, prečo si nesadne na niektorú z ostatných lavíc. Bolo ich tam dosť, chvíľku uvažovala, čo povedať. Usúdila, že sa ho nemusí obávať. Aj keby jej chcel nejako ublížiť, dokázala by sa ubrániť.
„Prosím,“ povedala a posunula sa ku kraju, aby si mal kam sadnúť. Neznámy sa posadil a zahľadel sa do okna. Hoci jediné, čo tam mohol vidieť, bol jeho vlastný odraz. Prešla asi polhodina, keď zrazu prehovoril:
„Kam cestujete?“
Trocha ňou myklo, úplne zabudla, že vedľa nej sedí. Pozrela naňho. „Prosím?“
„Pýtam sa, kam máte namierené. Určite niekam idete, inak by ste neboli na stanici,“ povedal.
Prikývla a dodala: „Domov na sviatky.“
Neznámy sa však ďalej nepýtal.
Tak skúsila nadviazať rozhovor ona: „Neviete, o koľkej ide ďalší vlak?“
Odpoveďou jej bolo len myknutie plecami.
„Idem sa spýtať,“ povedala viac pre seba ako neznámemu a odišla k okienku.
Jemne zaklopala na sklo v snahe upozorniť na seba prednostu stanice. No ten si ju nevšímal a naďalej hľadel do počítača.
Skúsila to ešte niekoľkokrát, no bezvýsledne. Rozčúlená sa vrátila na miesto.
„Veril by ste tomu,“ povedala neznámemu. „Ten chlap ma totálne ignoroval, ako keby som tu ani nebola.“
„To viete, úradníci,“ prehodil len tak mimochodom cudzinec. „A kam presne to cestujete?“ opýtal sa.
„Už som vám povedala: domov.“
„A ten máte kde?“ pýtal sa cudzinec zrazu priveľa.
Ani nevedela, prečo chcela odpovedať, no zistila, že nevie, kam cestuje.
„Ja, idem do...“ snažila sa povedať, no meno miesta, kam smerovala, jej ostalo skryté. Zmätene zatriasla hlavou.
Neznámy ju pozoroval, zdalo sa, že jej teraz venuje plnú pozornosť.
„Prečo si nemôžem spomenúť, kam idem?“ povedala so zmätkom v hlase.
„Možno preto, že nikam necestujete,“ nadhodil neznámy.
„Hlúposť, cestujem, mám aj kufor,“ ukázala na podlahu. No na mieste, kam si po príchode odložila batožinu, nič nebolo. „Kam sa podel, čo sa to deje?“ šepkala úplne vydesene. „Čo ste zač, čo odo mňa chcete!“ skríkla na neznámeho. Ten nereagoval, len ju naďalej pozoroval.
Zvonku sa ozval zvuk motora. Obaja otočili hlavy ku dverám, tie sa onedlho otvorili a vošiel muž v uniforme železníc. Prešiel ku dverám do staničnej kancelárie a zaklopal na ne.
Prednosta otvoril a pozdravil sa s príchodzím. „Tak, čo sa deje?“ spýtal sa ho.
Železničiar sa poškriabal vo vlasoch a povedal: „Ako vždy, zachytilo nejakú ženu. Pochopíš to, vraj kráčala vedľa trate a prechádzajúci vlak zachytil jej kufor. Strhlo ju pod kolesá a bolo po nej,“ popísal prednostovi, vlakovú nehodu.
Ten pokrútil hlavou. „Viete, kto to bol?“
„Ale hej, našli sme jej doklady. Nejaká Eva Krátka,“ vydoloval z pamäti meno mŕtvej.
„To, to nie je možné, to som predsa ja!!“ skríkla žena a pristúpila k obom mužom. No tí sa tvárili, akoby tam ani nebola.
„Akosi sa tu ochladilo,“ povedal železničiar.
„Pravda, poď do kancelárie, dáme si kávu,“ pozval ho prednosta dnu. A zavreli dvere žene pred nosom. Tá sa otočila späť k cudzincovi, ktorý to všetko pozoroval.
„Videli ste to, úplne ma ignorovali. A vraj som mŕtva. Počuli ste už takú hlúposť?“ povedala mu.
„Eva, je mi to ľúto, ale je to pravda,“ povedal neznámy so smútkom v hlase.
„Čo to tárate, ak som mŕtva, ako to, že ma vidíte?“
„Lebo je to moja práca,“ povedal. „A teraz už je naozaj čas ísť.“
„Ale kam, ako?“ zmätene sa spýtala.
„Navrhujem vlak,“ povedal neznámy a ukázal von. Na nástupišti naozaj stál vlak. No vôbec nebolo počuť, keď prichádzal. Zjavil sa tam ako duch.
Žena ešte raz pozrela na cudzinca, ten kývol hlavou na súhlas. Vykročila, prešla cez dvere na nástupište a do prízračného vlaku. Ktorý sa následne spolu s ňou rozplynul do noci ako hmla.
A lampa nad vchodom do stanice znova zablykala.

Sirius.SVK

Sirius.SVK

Diskusia

Dretnoth
Veľa krát nezáleží na cieli našej cesty ale na ceste samotnej. A veľa krát celkom účelovo zablúdime či sa len tak poflakujeme neochotný pohnúť sa najlepším smerom bez toho aby nás niekto, niečo popostrčilo.
Čo sa ti výrilo hlavou keď si to pýsal?
21.02.2015
Sirius.SVK
Nepamätám si bolo to napísané pred dvoma rokmi.
21.02.2015
Nadalan
Hmmm, po 2 rokoch odstáteho textu si autor mohol všimnúť štylistické chyby. Napr. "V okamihu, keď siahla po kľučke, nastala tma. Žena znehybnela s rukou na kľučke." O 2 vety ďalej sa opäť opakuje slovo "kľučka". Ťažko sa mi hodnotí, sama som napísala niečo podobné. Poviedka bola celkom fajn, no niečo tomu chýbalo. Chýbalo tomu ešte trošku sa s textom pohrať, venovať mu čas. Žena v príbehu sa stala štatistickým prípadom: „Ako vždy, zachytilo nejakú ženu..." Takže bola jedna z mnohých. Nevieme, kam šla, či kráčala blízko trate naschval, alebo sa ponáhľala domov za deťmi, za chorou matkou...
22.02.2015
Sirius.SVK
Možno keby som si ho prečítal tak si všimnem, lenže som ho iba prekopíroval zo stránky kde bol pôvodne umiestený.
22.02.2015
Nadalan
Takže si to, milý autor, vlastne úplne odflákol :) Napísal si za posledné 2 roky niečo nové?
22.02.2015
Sirius.SVK
Ani nie
22.02.2015
jurinko
Kokso, Dretnoth - vYrilo, pYsal? Moje oci...! K poviedke: Ved dobre, mystery a tak, ale povedz mi, ci to mam hodnotit. Lebo to vyzera, ze si to sem hodil len tak, vlastne ani nepises a v zasade ti je uplne fuk, co si kto o tejto poviedke mysli... Ak sa mylim, a hrozne chces spatnu vazbu, daj mi vediet, budem sa tym zaoberat ;-)
23.02.2015
Marek Páperíčko Brenišin
Okej, atmosféra môže byť. Náznak tam je. Ale zas sa dostávame ku štylistike, čo v podstate popísali Dretnoth a Nadalan. A hlavne, po prečítaní komentárov som stratil akúkoľvek chuť čokoľvek hodnotiť. Nevadí mi, že text je starší. Mnohí autori staré dielka prekopú a celkom k svetu. Lenže tvoje snaženie, ak vôbec nejaké niekedy bolo, zastalo na pomyselných dvoch sekundách, kedy si stlačil Ctrl+C a Ctrl+V, pretože ťa práve koplo, že "bolo by skvelé niečo rafnúť na scifi.sk", a keďže si nemal nič po ruke, tak bumprásk, toto postačí. Došlo u autora k nejakému posunu, sa stáva len akýmsi prázdnym pútačom. Nikdy som neuveril, že raz niečo také napíšem, čo zakončím slovom NEHODNOTÍM.
23.02.2015
Sirius.SVK
jurinko si asi jediný človek na internete ktorí sa pýta či môže povedať svoj názor. Ak si to čítal tak nevidím dôvod ho nenapísať. To bol aj jeden z dôvodov prečo som sem niečo dal, pretože tu komentujú ľudia viac ako na pôvodnej stránke na ktorú dávam veci ktoré napíšem.
23.02.2015
Marek Páperíčko Brenišin
Sirius, nechcem víriť vášne, ale musím sa zastať Jurinka, že hoci píše pekne ostro, ale k veci. Po tvojich komentoch, "písal som to pred dvomi rokmi", "ja neviem, prekopíroval som to z tej stránky", naozaj evokuje to, že "meh, tak som to tu dal a keď sa to ľuďom nepáči, tak aj tak poviem, že to bol len taký pokus preraziť". Dal si to tu, vieš, že ľudia komentujú, nechápem, prečo je zrazu čudné, že Jurinko sa potom pýta, keď si tu také veci popísal, navyše, ostatní vyzeráme ako trúfalí, pretože sme si dovolili povedať, čo nám tá poviedka (ne)dala. Radšej si vezmi k srdcu postrehy, než tu budeš hľadať, či niekto chce, alebo nechce napísať komentár.
23.02.2015
Sirius.SVK
Veď v poriadku, mňa to len úprimne prekvapilo. Nič v zlom.
23.02.2015
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.