Yosha sedel v kajute vesmírnej stanice. Na pár dní si ju tu prenajal. Zavolali ho rodičia na Ti-En. Ti-En bola jeho rodičovská planéta v jednom z okrajových hviezdných systémov. Ťažila sa tu anostrijska ruda a kedže planéta bola dosť vyprahla, celé obyvateľststvo tvorilo prakticky jedno malé, asi tak patdesiatisicové, mesto. Mesto nemalo nijakých pevných stavieb, boli to neveľké vesmírne bunky. Jedinou pevnou stavbou bol vchod do Ti-Enskeho podzemia kde sa ťažila ruda. Zásoby sa míňali a tak jedného dna sa Ti-En dostal do stavu keď sa ruda minula a planéta aj tak málo obyvateľna prestala plniť svoj účel.

"Pod sa pozrieť posledný raz na svoj domov," vo videohovore mu to hovoril otec, Ka-Ho. Iosha si zobral dovolenku a priletel prvou hyperpriestorovou lodou. Z iného kutu galaxie priletela No-Bo s rodinou a tak sa tam všetci stretli. Užívali si posledné dni na Ti-En. Ka-Ho tu pricestoval ako mladý aj so ženou a spolu tu vychovali svoje deti, No-Bo a Ioshu.

Pozerali inštruktážne video, v ktorom ukazovali, ako bude prebiehať premiestnenie kolonie do inej oblasti, na inú planétu. Veľká nosná raketa priletí nad ulicu a nad stredom zastane. Vesmírne bunky sa mali vlastným pohonom nadvihnúť a napojiť na túto nosnú raketu. Tá potom vzlietne do vesmíru a všetky nosné rakty vytvoria prstenec okolo hybnej rakety. Niečo ako DS9. A potom podhypertenzným pohybom sa premiestnia do viac obyvateľnej zony. Ti-en ležala mimo bežných cien a jej zásobovanie bolo niekedy až moc komplikované.

Zapípal zvonček a Yosha išiel otvoriť svojej priateľke. Lee Ann Ka, ale všetci jej hovorili Aileen. Málokto vedel kto je Aileen v skutočnosti, on bol jeden z mála tých čo to vedeli. Bola o pár rokov staršia od Yoshu, ale to im nevadilo. Dvere na kajute sa otvorili a Yosha smutno vzdychol. Pohladil rukou na líce Aileen a Aileen vošla dnu. Skleslo si sadol na posteľ.

"Ako?" opýtala sa ustarostene Aileen. Sadla si vedľa Yosha.

"Zle. Je mi na grc," smutno a potichu hovoril Yosha. Stiahol kolená sebe a pozeral von oknom do vesmíru, tam kde kedysi bol Ti-En.

Vyrozprával jej čo sa vlastne udialo. Mama Vla-Ho odišla s No-Bo lodou preč. Videl ako si Ka-Ho ľahíňa do vesmírnej bunky. Dal si posteľ ku oknu bunky a Yosha sledoval ako si Ka-Ho ľahol na bok. Prikrývkou sa prikryl pozerajúc von. Ka-Ho nechcel odísť zo svojho domu. Všetci sa mali stretnúť na hypertenznej stanici ked bude hotová. Vla-ho sa bála a tak tam nezostala. Yosha odletel požičaným člnom do hotela, ktorý bol sekundu cestovania hyperpriestorom. Odtiaľ sledoval, čo sa dialo. Ultravysielanie ukazovalo, že asi hodinu po odlete, ked mali začať prilietavať prvé nosné rakety, nastalo zemetrasenie. V zábere bolo ako vlna zaliala Ti-En a ľudia vo vesmírnych bunkach sa pomaly prepadali do podzemia.

Plačúc zapol televízny panel a na paneli sa zobrazilo také zvláštne zariadenie kruhovitého tvaru, ktoré malo v pravidelných tvaroch tyče zapustené do zeme.

"Čo to je?" opýtala sa Aileen.

"Zemetras! Oni ich zabili!" skríkol Yosha.

"Ako to vieš?"

"Mám známeho. Chcel mi to už skôr povedať, ale nevedel ma skontaktovať. Pre vládu to bol príliš nákladný projekt a kedže potrebuje peniaze na blížiaci sa konflikt proti Romulanom, tak použili toto! Chápeš?" pozrel sa na Aileen, ale nepozeral do jej vypulených očí. Pozeral skrze ne niekde do diaľky.

Aileen ho objala. Yosha zatvoril oči a Aileen podľa trhavých pohybov zistila, že plače. Ľavou rukou ho pohladila po vlasoch.

"Ľúbim ťa!" pošepkala mu do ucha.

Pár dní sa ešte zdržali. Potom ho Aileen pozvala na J9I1T4/2. Bola to vesmírna stanica blízko Klingonských hraníc. Aileen bola veliteľkou jednej sekcie. Dohodli sa že, Yosha zmení prostredie a presťahuje sa na túto stanicu, kde budú spolu pracovať. Yosha bol však stále smutný. Snažil sa venovať Aileen ako sa len dalo. V domácich kajutách nosila krátky copček, lebo mala krátke hrdzavohnede vlasy, ale v pracovných priestoroch ich nosila rozpustene. Prakvapený bol aj z toho, ako bola prísna a ked sa rozkrikovala po ludoch mala aj mierne škrekľavý hlas, ale to mu nevadilo.

Ako zistil, veľa ľudí pochádzalo z Ti-enu alebo z národu, ktorý pôvodne osídľoval Ti-en. Pospoznával to, podľa mien, ktoré títo ľudia mali. Pozornosť vzbudil hlavne jednej blondíny, ktorá sa rada maľovala a vyzerala ako Data z jeho materskej Enterpise. Veľmi často sa za ním zastavovala a Aileen veľmi nerada videla ako sa usmieva na Yoshu. Da-du bola veľmi aktraktívna a akosi často sa nielen motala okolo Yoshu, ale aj jej pohyby naznačovali, že sa mu ponúka. Blondína Da-du sa zase páčila mladému technikovi Fi-Si, ktorý tiež zase zazeral po Yoshovi. Ale tento usmievavý chalan to moc najavo nedal. Yosha našiel kamaráta v pomocníkovi, ktorý sa volal Vla-ha. Ale ked si všimol, že akosi čudne Vla-ha pozera na muža Ju-bu, tak sa už ani s ním nebavil. Celé mužstvo tejto sekcie rozveseľoval Ga-ku a jeho dcéra Le-ku, okolo ktorej sa vytvorila samostatná skupina. He-kra a El-ku boli staršie, no zato veľmi pracovité dámy, a tie s Ma-hr veľmi usilovne kontrolovali výrobky vyrobené obrovskými replikátormi. Podľa označenia videl, že sú to výrobky na vesmírne člny, podobné tomu, ktorí si požičal vo vesmírnej stanici, ked bol naposledy na Ti-en.

Ked si to spomenul, preplakal asi tri hodiny. Ga-ku odvádzal pozornosť, aby si to ostatní nevšimli, ale Vla-Ha to spomenul Aileen.

Aileen sa v ten večer snažila urobiť romantickú večeru, no jedlo z replikátorov neveľmi zapôsobilo na chuťové bunky Yoshu. Trápilo ju to, že Yosha je smutný, ale nevedela mu pomôcť. Po pár týždnoch, ked sa podla vesmírneho kalendára blížili sviatky, dostala nápad.

Ked skončili prácu, a prišli do svojich kajút, prvá objala Yoshu. Yosha jej neprítomne dal pusu a pozeral kdesi do neznáma. Aj jeho ruka bola skôr chabá. Prišla slza a Aileen hned vedela, že Yosha myslí na Ti-en. Dlanou prešla popred oči aj zo dva razy. Yosha sa striasol.

"Aileen, dnes som videl takého Klingona. Prečo pracuje manuálne a nie ako my pomocou replikátora?" opýtal sa Yosha.

"To je dlhý príbeh," Aileen sa pokúsila o úsmev.

"Sadnime si a povieš mi ho," Yosha sa akoby ešte spamätával zo šoku.

Sadli si na posteľ a chrbtami sa opreli o okno kajuty. Yosha sedel na jednej z noh a Aileen si ľahla a hlavu mala na jeho lone. Začala rozprávať.

"To je Margh syn Moghov a narodil sa na planéte Qo´nos. V mladom veku, cca ako 40-ročný, bol povýšený do hodnosti poručík. Vtedy spolu so svojou priateľkou Noggra to oslávili letom klingonských stíhačiek. Obidvaja sa vynorili z hyperpriestoru a krúživo lietali okolo seba v neobývanom sektore. Predvádzali sa navzájom. Až do jedného momemntu, kým sa z hyperpriestoru sa vynorili romulanske lode, a jedna sa odmaskovala tesne pred loďou Noggra. Tá vypálila nejaké torpéda, ale tie sa na romulánskych štítoch len rozplynuli. Margh zakričal. Oboma rukami buchol na riadiaci pult pred sebou. Nič. Torpéda nevystrelili. Sekundu, dve nato uvidel ako Noggra s loďou sa roztrieštila na romulánskom ťažkom križníku. Hneď na to potiahol páku na pravej strane. Nestalo sa tak nič. Chcel sa katapultovať za Noggrou.

Štyrikrát naznačil pravou rukou pohyby od pŕs preč, smerom k Noggra a zakričal."

"Aha. Zaujímave. To som aj videl. Margh zobral materiál, vložil ho do zariadenia. Silne zakričal. Naraz obidve ruky vystrelili a dve päste vrazili do tlačítok, ktoré spustili stroj. Sekundu, dve neskôr to vybral trhnutím pravej ruky za páku. Vypadnúc zo stroja Klingon štyrmi pohybmi urobil štyri šípky na štyroch rôznych miestach. Smerom k Noggra to odložil. A v tomto cykle to opakoval nekonečne krát. A každý cyklus ukončl výkrikom - Kijááá!"

"Presne!" veselý výraz na Aileeninej tvári prezradzoval radosť. Po dlhých týždnoch sa s ním dlhšie rozprávala. A nielen o pracovných veciach. Natiahla ruku aby ho pohladila, a Yosha sa sklonil. Pobozkal ju na pery a pritom sa jej priamo pozeral do očí. Objali sa navzájom a v tichu sa bozkávali.

"Yosha?" Aileen sa prvá ozvala.

"Ano miláčik?"

"Na pár dní musím odcestovať," Aileenine viečka sa zatriasli ukazujúc neistotu ako bude Yosha reagovať.

"Budem ti chýbať."

"To vieš. Mám ťa rada," a zaľúbene sa pozrela Yoshovi do očí.

"Aj ty mne. Dúfam že nie na dlho. Vieš, že Da-du, bude moc otravovať a že moje srdce je osamelé a smutné," Yosha sa zatváril ako malé uplakané bábo.

Aileen sa zamračila. Vedela, že Yoshovo srdce sníva len o nej ale už viackrat počula chlapov ako vraveli, že Da-du ma peknu postavu a boli by schopní s nou ísť do sprchy. Bála sa že Da-du využije slabú chvíľku a Yosha môže u nej hladať útechu. Ale chcela nejako Yoshu potešiť a tak musela odcestovať, aby prichystala všetky potrebné veci. No nemohla mu to teraz povedať.

"Ga-ku, vieš čo by som potrebovala?" prišla Aileen za postarším pánom so šedinami vo vlasoch. Ten sa naklonil dopredu a končekmi prstov ľavej ruky sa dotkol Aileeninho pleca.

"No už nič. Za chvíľu je fajront a ja po zmene vesmírneho dátumu odchádzam na domovskú stanicu, kúsok za Trantorom. Doma som už nebol ani nepamatam. Na matkinej planete bude za chvíľu bude zima a potrebuje nachystať drevo," vysvetľoval Gak-ku, šušlajuc bez niektorých zubov.

"Práve kvôli tomu idem za tebou," nenechala sa odbyť Aileen.

"Žiaden nadčas," razantne odmietol Ga-ku.

"Odvezieš ma na dovolenku na planetu tvojej mamy?" opýtala sa Aileen konkrétne.

"Jáááj," skoro šeptom zareagoval Ga-ku. Popritom sa natiahol a aj jeho tvár sa predlžila, otvoriac oči dokorán, "no dobre teda. Poviem to Re-ku i Le-ku. Môj syn nepojde, ten sa zastavi inokedy."

Aileen bola už prichystana, brala si len väčšiu tašku. Nastúpila do postaršieho vesmírneho člna vedľa Le-ku. Spolu sa začali baviť o Yoshovi. Le-ku s ním bola kamarátka, ale kedže Yosha bol o dosť starší, brala ho ako oveľa staršieho brata. Aileen len ticho počúvala. Ani si nestihla uvedomiť, že letia hyperpriestorom a už uvidela malú planetu, trochu do hneda zafarbenú. Celá cesta netrvala dlhšie ako 90 minút.

"Dobrý deň!" Aileen nesmelo pozdravila, ked vystupila z člna. Bola tu zima, nie ako na vyhriatej stanici. Aileen striaslo a schúlila sa. Šuchala si ramena. Ga- ku zobral kabat a prehodil ho Aileen cez chrbát. Tá schytila tašku a cupitala do domu. Vo vnútri uvidela veľký krb uprostred veľkej obývačky. Plápolal tam ohen a Aileen prišla blízko neho. Natiahla ruky a ohrievala si ich tam.

Rodinka sa medzitým zvítala. Aileen sa zohriala a prišla k oknu. Stromy boli pestreofarebne zafarbene a ked zafúkal vietor, tak listy padali na kopu rôzne hrubych konarov a driev. Aileen sa potešila. Obliekla si riadne kabát, ruky dala do vrecák a vyšla von na dvor. Dvor vonal mokrou kôrou a čerstvo napílenymi klatmi. Opodial bola opretá laserová píla.

Mama ich pozvala na obed. Horúca polievka vyzerala rovnako ako z replikatora. Aileen sa poobzerala či nejaký neuvidí. Ale už vôna ju presvedčila, že to z replikatorom nemá nič spoločné. A ked načrela do polievky a ochutnala, ano, bola to slepačia, ale taká iná. Lepšia. Chuťové bunky aj nos mali sviatok.

Po obede pomohla s riadmi do umývačky. Na stanici mali jednoducho drtičku a z nej odpad šiel do replikatorov ako zdroj iných vecí. Samozrejme drtina prešla hygienickym i biologickým čistením, než sa znova použili. Re-ku potom vyhnala Aileen preč a tak išla pozrieť, čo robí Ga-ku. Ten rezal pílou a ked sa Aileen zjavila, tak sa Ga-ku zľakol a píla mu padla na nohu. Ga-ku nadával ako chorá vrana. Sadli si s Aileen a kým Ga-ku oddychoval, porozprávala mu Aileen aký ma plan a ako jej má Ga-ku pomôcť.

Komunikátor ohlásil Yoshovi, že má medzigalaktický hovor. Zívajúc prišiel k monitoru a na obrazovke sa objavila tvár Ga-ku. Yosha sa potešil, čakal že sa objaví aj Aileen. Ale prečo sa Ga-ku tváril tak vážne?

"Ano?" opýtal sa Yosha.

"Počuraj kamoš, nechcem ti zle," Ga-ku hovoril pomaly, "ale tvoja priateľka Aileen zmizla. Mám podozrenie, že taký chlapec, volajú ho Mika, ju uniesol. On tu rozváža nejaké veci a ľudia z dediny ho videli vznášať sa na ceste k mame, akurát v tej lokalite, kde išla Aileen na prechádzku. Vieš nemá to moc v hlave v poriadku."

"Dobre, dobre..."

"Dobre už bolo," položartovne dodal Ga-ku.

"Oka, nevtipkuj. Toto je vážna vec," Yoshovi sa Ga-ku začal mihotať pred tvárou. Aj celá kabína. Chytil sa palubnej dosky. Z replikatora si zobral pohar vody, čo mal nachystane ked mal vstať. "Mam posunutu smenu, tu trietu, ked bežne spím, a ešte som si na to poriadne nezvykol."

"Povedz Ja-Gu, ona to pochopí a príd čo najskor," dodal Ga-ku a ukončil spojenie.

Yosha sa postavil. Cítil sa ako opitý, ale dávno nič takého nepil. Bralo ho spať, lebo po práci spal asi jedenapol hodiny. Trmacajucimi krokmi odišiel do kupelky kde si dal vlažnu vodu na prebratie. Rychlo sa obliekol. Cez komunikator odoslal odkaz, že najbližšie nepríde. Zvukový signál oznamil že Ja-Gu nie je dostupná a že odkaz dostane neskôr.

Rozmýšlal, na ktorej planete ma Ga-ku mamu. Spätne si dal vyhľadať odkiaľ prišiel posledný hovor, a potom nastavil palubný počítač na automatiku podľa zistených súradníc. Z doku z vnútra stanice ešte trasľavo vyletel hádzajuc tesnotky. Potom prepol na automatiku a išiel si ešte na chvíľu ľahnuť. Zaspal a ked sa prebúdzal,

sníval sa mu taký divný sen:

- Yosha vletel ako superman do dielne, kde mladý chalanisko, na prilbe mal napísané Mika, odvážal nejaké nosné diely, ktoré tam elektrifikovali. Yosha natiahol ruku, a Mikove vznášadlo neočakavane zabrzdilo. Mikov naklad spadol na Miku a Yosha tam uvidel schovanú Aileen. Tú v poslednej chvíli zachránil. Náklad spadol aj na Vla-Ha, ktorý čosi predvádzal v Mikovej blízkosti. Yosha objal Aileen, ona jeho a tak sa vznášali pri povale ich dielne. Mi-He tam dával nejaké pliešky a tie Yosha lusknutím prsta premenil na zlato.

"El-ku, tu máš svojho ženicha," a Yosha ukazal na Ju-bu, ktorý ostarol aj o dvadsať rokov. Postupne porobil to, o čom si myslel, že každého poteší. Nakoniec do spodku jedneho vesmirneho člna zhmotnil vzácne drahokamy pre majiteľa dielne. -

Keď sa Yosha zobudil, nachádzal sa na onežnej dráhe planéty. Manuálne voviedol lod na pristanie, čo najbližšie k domu matky Ga-ku.

Yosha z lode vybehol ako veľká voda, bežiac si nastavoval fázer na maximum omráčenia.

"Kde je?" zvrieskol na Ga-ku.

Ga-ku natiahol tvár a popritom vypučil oči.

"Neviem!" povedal Ga-ku vážne.

"A kde ste ju videli naposledy? Hovor rýchlo!" Yosha bol netrpezlivý. Neuvedomoval si že odvtedy prešlo veľa času a tak mohla byť za horami-dolami. V hlave začal spriadať domnienky, že na obežnej dráhe bola materská lod a ked ju teleportovali... Yosha nervozne namieril fazer na Ga-ku.

"Išla tadiaľ, na prechádzku!" ukazal Ga-ku smer.

Yosha tam odbehol. Išiel cez záhradu k sadu, keď...

"Prekvapenie!" mohutný výkrik bol horší ako rana fázerom. Kopa ľudí ho vítala. Bola tam aj Aileen. Všetci mali čudne odevy a až teraz si Yosha uvedomil, že aj jemu je chladno. Časť z nich poznal z Aileeninej práce, časť boli známi od Ga-ku. Uprostred horel ohen a po bokoch boli také čudné stojany s jedlom. Ako išiel za Aileen, chcel si odkusnuť, ale mu to nešlo.

"Všetko najlepšie k narodeninám!" povedala už iba Aileen. Prišla k nemu a rýchly božtek ho upokojil.

Yosha Aileen silno vystískal, že mu Aileen musela dať najavo, nech ju pustí.

"Viem, že ti nenahradíme otca, ale nech je Jet Exspress tvojou rodinou tiež. A kedže viem, že si rád pochutíš, pripravila som ti grilovačku, aby si ochutnal skutočne jedlo. Ga-ku mi veľakrát rozprával o normálnom jedle, až som aj ja chcela ochutnať jedlo, ktoré neprešlo replikátorom."

Yosha sa pousmial popod fúzy. Z bedrovej taštičky vytiahol krabičku. Podával ju Aileen. Aileen si všimla doškriabané a doudierané ruky. Milý úsmev a sklopené oči naznačovali, že sa cíti zahanbená, ale aj poctená.

"Myslel som na teba, veľmi si mi chýbala, tak som pre teba niečo urobil!" Yosha hovoril tak, aby ho počula len Aileen. Ostatní sa aj tak bavili medzi sebou a už si oslávenca nevšímali. Aileen stiskla gombík a ked sa krabička otvorila, objavili sa krásne drobné naušničky s červenými kamienkami.

The End