V jednom kúte Galaxie bola vedecká stanica. Vedúcemu vedcovi sa narodila dcéra. Všetci mu cez GalaXBook gratulovali. Len jedna vedkyňa, ktorú nedávno tento vedec oprávnene skritizoval, mu povedala: „Keď bude mať dcéra štyri roky, tak všetci zmrznete na dvesto rokov.“ Vedec si z toho nič nerobil. Dcéra rástla. Keď mala štyri roky, vedec ju nechal hrať sa v kajute. Dcéra si z hračiek postavila stolček. Otvorila si dvere. Vedec robil pokusy v kryogennej komore. Dcéra mu tam nechtiac vbehla. Všimol si ju, až keď zatvoril komoru. Rýchlo komoru otvoril, ale kým ju v opare našiel, zmrzol aj vedec aj dcéra. Chlad sa šíril po celej vedeckej stanici. Všetci na stanici zmrzli. Aj každý, kto sa pripojil na stanicu. Vrátane posádky pripojených lodí. Takto prešlo dvesto rokov. Stanicu objavil niekto v zozname fungujúcich staníc. Poslali tam ďalšieho vedca, aby stanicu odstavil a zničil. Keď tento vedec prišiel, uvidel spleť lodí zapojených navzájom do seba a do stanice. V skafandri prešiel voľným priestorom k lodi. Videl, že všetky lode sú zvnútra zmrznuté. Zapojil svoju loď. V skafandri vošiel na vedeckú stanicu. Vypol kryogénny systém. Stanica aj pripojené lode sa pomaly rozmrazili. Všetci boli šťastní, že opäť žijú. Urobili párty. Spoločne všetko oslávili.