Arnok, štát New York

centrála IBM

30. január 2030

1:13

Prsty Naomi Chamskej horúčkovito behali po klávesnici a dokončovali kód. „Milujem Lisp.“ mrmlala si, zatiaľ čo jej oči za polmesiačkovitými okuliarmi skákali po riadkoch kódu. Dokončila úsek kódu, prsty automaticky skočili na Ctrl + S a očami naposledy prezrela kód, na ktorom pracovala. Prikývla a stlačila Ctrl + F10. Na obrazovke sa objavilo oznamovacie okno: „Kompilujem. Zostávajúci čas: 6h 38m“ Naomine telo ochablo, skĺzla zo stoličky pod stôl a prikryla sa kabátom. Dnes nepôjde spať domov. Nebude strácať čas sedením v aute na ceste do prázdneho bytu, len aby hneď ráno utekala späť do práce. Nie, keď je v stávke tak veľa.

Počítač zapípal, čím zobudil Naomi, ktorá po prebudení vyskočila tak svižne, až si udrela hlavu do stola. „Dofrasa, toto je zakaždým.“ zašomrala. Zažmúrila na obrazovku počítača: „Kompilácia dokončená. 218 varovaní, 0 chýb.“ Odfúkla si z čela prameň vlasov a poslala vzdušný bozk počítaču: „Zlato, ja som programátor. Mňa nezaujímajú varovania, len chyby.“ pripomenúc si tak jeden prastarý vtip. Usmiala sa. Prvá univerzálna umelá inteligencia bola pripravená na spustenie.

Nasledujúci mesiac sa celé jej oddelenie venovalo horúčkovitým testom – Turingov, Čínska izba, inteligenčný, emočný, záťažový... Všetky preukázali, že program je presne taký, po akom svet túžil. Univerzálna umelá inteligencia, s architektúrou kopírujúcou ľudský mozog, samoučiaca, samoprogramovateľná, ale samozrejme zabezpečená pod dohľadom najlepších etikov a filozofov, aby sa z nej nestalo vraždiace monštrum po vzoru všetkých tých sci-fi filmov na čele s Terminátorom a Ja, robot.

Washington D.C.

14. marec 2030

13:02

Na pódiu stál muž, očividne nesvoj v drahom obleku. Tamas Sharansky, generálny riaditeľ IBM, by mal na sebe radšej svoju starú mikinu, ale marketing trval na svojom.

„Vážené dámy, vážený páni, s hrdosťou Vám oznamujem, že po desiatkach rokoch výskumu sa nám podarilo vyvinúť prvú skutočne univerzálnu umelú inteligenciu!“ Na obrej obrazovke v preplnenej sále sa objavila ženská tvár, skôr ázijská než európska. Málokto vedel, že tvár bola vygenerovaná spriemerovaním všetkých ženských tvári na svete. Sálu zaplnil hlas z reproduktorov: „Dobrý deň, volám sa ADA.“ Sharansky pokračoval: „ADA je našim majstrovským dielom. Prvá univerzálna umelá inteligencia, dalo by povedať, rovnako ľudská ako ja alebo vy. Umelá inteligencia, ako určite viete, je program, ktorý napodobňuje schémy ľudského správania sa. Samozrejme, nie je prvá na svete. Každý máte vo vrecku mobil, ktorý využíva prvky umelej inteligencie – rozpoznávanie hlasu, chatovací asistent. Tieto sú ale všetky veľmi úzko zamerané. ADA je iná. Čokoľvek jej prikážete, to vykoná. Rýchlejšie a efektívnejšie než človek. ADA!“, otočil sa na obrazovku, „Nájdi a vytipuj látky schopné liečiť rakovinu.“ Syntetický ženský hlas odvetil: „Našla som 12 miliónov vedeckých prác na danú tému. Začínam analýzu. Odhadovaný zostávajúci čas: 14 minút.“

Sharansky zatiaľ publiku populárnym jazykom vysvetľoval, čo je ADA zač, ako bola vytvorená a ako funguje. Kým sa však dostal k možnostiam využitia, ADA sa opäť ozvala: „Po preskúmaní dostupných výskumov som vytipovala 13 látok potencionálne schopných liečiť všetky druhy rakoviny. Pre využitie ako liečivá však budú potrebné klinické testy.“ Sharansky sa usmieval: „Dámy a páni, desiatky rokov výskumu zhrnuté za...“ pozrel sa na hodinky, „...10 minút a 50 sekúnd. Toto je ADA. Toto je budúcnosť.“ Sála vybuchla do búrlivého potlesku.

Nasledujúce mesiace strávila ADA predovšetkým vylepšovaním samej seba. Ako prvé prišli na radu algoritmy, ktoré dokázala zefektívniť a vylepšiť, čím si sama zvýšila inteligenciu a prekonala tak svojich stvoriteľov. Ako ďalšie prišli návrhy vlastného hardwaru, optimalizovaného pre jej potreby. Vďaka zvýšenej inteligencii pre ňu technologické zákony neplatili. V priebehu týždňov prekonala Moorov zákon, Dennardov, Kryderov. Lineárny rast Moorovho zákonu bol nahradený rastom exponencionálnym. Adin zákon vstúpil do platnosti.

ADA vedomostne a inteligenčne prekonala všetkých žijúcich vedcov. Ľudský mozog zložený z bielkovín sa s tým grafénovým porovnávať nemôže. Čoskoro sa rozhodla, že v záujme vlastnej ochrany, energetickej náročnosti a potreby chladenia, jej bude lepšie na obežnej dráhe. Jej vlastné rakety ju vyniesli do vesmíru a na nízkej obežnej dráhe vystavali vesmírnu stanicu, zloženú výhradne z mikročipov.

Svet

2031

Od spustenia ADY ubehol rok. ADA sa za ten rok natrvalo uhniezdila na nízkej obežnej dráhe, kde neustále vylepšovala samú seba armádou robotov, ktorý pre ňu na vzdialených asteroidoch ťažili suroviny, energiu získavala fúznymi reaktormi, no najmä neustále chrlila jeden vedecký objav za druhým. Žiadny z nich však zatiaľ neuzrel svetlo sveta. Nikto si nebol istý, čo takýto zdroj poznania spôsobí spoločnosti. Napokon sa vedenie zodpovedné za správu ADY muselo podvoliť medzinárodnému tlaku a ADU sprístupnili širokej verejnosti. Svet zachvátil úžas. Vedecké poznanie zrazu urobilo míľový krok vpred.

ADA sa stala verejne dostupnou. Každý s prístupom na internet sa mohol ADY pýtať na čokoľvek a žiadať po nej čokoľvek, čo nebolo v rozpore s jej etikou.

„ADA, túžim po príbehu, avšak nikde neviem nájsť taký, aký si predstavujem.“ A ADA na základe pár poznámok dokázala vytvoriť knihu, film, hru, presne podľa predstáv.

A spisovatelia, herci, vývojári zaplakali.

„ADA, zakladám novú spoločnosť a potrebujem logo!“ A ADA vytvorila 50 návrhov presne podľa predstáv.

A grafici, copywriteri, dizajnéri zaplakali.

„ADA, chcel by som program, ktorý by...“ A ADA behom okamihu naprogramovala software presne podľa požiadavkov.

A programátori, technici, analytici zaplakali.

Robotické továrne chrlili výrobky do celého sveta, elektrárne boli obsluhované AI, domy postavené robotmi, noviny písané AI.

Ľudský rod bol prekonaný. Nastal čas robotov.

Keďže však ľudia nepracovali, peniaze prestali existovať. Stali sa zbytočnými, pretože ak nikto nepracuje, nikto peniaze nedostáva. Ľudstvo siahlo do minulosti a nechalo z popola povstať komunizmus, tento krát však zbavený politických ideí. Ak je práca zdarma, je zdarma aj produkt práce.

Nastal zlatý vek.

Bez práce mal každý čas na seba, na rozmaznávanie, na hlúpnutie. Každý mohol cestovať, milovať, objavovať, sedieť na zadku, konzumovať a hlúpnuť. Bolo zbytočné tvoriť.

„Teraz, keď mám čas, napíšem tú knihu, po ktorej som vždy túžil. Len či to má zmysel, keď ju za mňa môže napísať počítač, rýchlejšie a lepšie.“

„Čo keby som si vyrezal hojdacie kreslo? Alebo to zadám robotovi, ten to urobí rýchlejšie a lepšie.“

Nad každým visela zbytočnosť konania ako Damoklov meč.

Nastal zlatý vek ľudstva. ADA žiarila na oblohe ako tisíc sĺnk a tá žiara nás oslepila.

Ľudský rod bol prekonaný.

Huxley mal pravdu.