Parfém
Realita je niekedy iná, ako sa zdá..
"Buď pozdravená, krásna mladá pani," starší pán v dlhom čiernom plášti a mierne špicatom klobúku vkročil do dreveného zrubu.
V miestnosti, ktorá slúžila ako obchod, sa strhol rehot. Muži sa smiali striedajúc pohľad z muža na staršiu pani silnej postavy oblečenú v mierne zašpinených sýtomodrých šatách, ktorá v zmätenosti posotila do banky s nejakou farebnou tekutinou. Miestnosťou sa rozliala kvetinová vôňa s jemnými výstrelkami ihličnanovej arómy.
Druhá várka rehotu zadunela obchodom.
Vysoká žena sa zahanbene pozrela na staršieho pána v čiernom plášti.
"Ste roztomilá, keď sa usmievate. Určite mi budete vedieť poradiť..."
"Určite. Veď tá stará babizňa všetko popletie," niekto vtipne poznamenal, čím spustil ďalšie kolo smiechu.
"Táto mladá pani je v rozpuku svojej krásy. Verím tomu, že jej pamäť i skúsenosti mi budú vedieť poradiť správne veci na môj čarodejný elixír."
"Iste ti už namiešala nejaký zaľúbený nápoj," chichot na seba nedal čakať.
Ospanlivé očka mierne usmievajúcej sa predavačky dali najavo, že sa blíži záverečná.
"Čo si prajete, môj pane?"
"Nejaký parfém pre môjho koňa. Smrdí mu z úst, keď rozpráva."
"S radosťou, ..." pani sa rozrečnila. Začala vysvetľovať, a zrazu všetci stíchli. Táto obchodníčka vie, o čom hovorí. Postupne sa z obchodu vytratili. "Na papieriku máte napísané zaklínadlo, keď budete ešte niečo potrebovať, aby ste sa mi mohli ozvať."
Dvere sa zatvorili a muž zamieril k svojmu koňovi.
"Vravel som ti, že magické oči správneho veku narobia problémy," kôň sa ozval, keď mu čarodejník rozpovedal celú príhodu.
Čarodejník sa pousmial. Vôňa mu bude pripomínať krásnu pani.
Aleš Horváth
Memento vivere!