Ticho! Ticho, každých tridsať sekúnd prerušené krátkym pípnutím. Stanko už začal pomaly šalieť. Dva týždne len ticho a odporný, uši trhajúci zvuk. Ale vydrží. Teraz už určite. Po toľkých rokoch túlania sa vesmírom vie, že to nemôže byť náhoda. Niečo sa tu určite deje. Nádherná bojová loď ukrytá v kopách šrotu na odpadovej planéte, bez akejkoľvek posádky, a vysielajúca signál stále tým istým smerom určite veští niečo výnimočné.

Ako obyčajne pri svojej osamelej ceste vesmírom, najskôr preskúma odpadkové planéty a až potom, ak to uzná za vhodné navštívi najbližšieho obchodníka aby dokúpil zásoby. Vždy v horách šrotu našiel čosi, čo vylepšilo jeho loď, príznačne pomenovanú "SHADOW". Taktiež zistil čo-to o technológiách okolitých svetov. Časom sa z kedysi jednoduchého bojového krížnika stala ťažká bojová loď ktorá si to mohla rozdať s celým oddielom bojových krížnikov, s takmer sto percentnou šancou vyviaznuť bez poškodenia. Posádku Shadowa tvoril len Stanko a už pomaly stovka robotov od výmyslu sveta. Stavba robotov vlastne Stanka živila. Kam prišiel tam vymieňal robotov za zásoby na ďalšiu cestu.

Teraz však zachytili senzory už z diaľky signál ktorý ho neomylne doviedol až na túto planétu. Loď ktorá signál vysielala bola dômyselne ukrytá, a ako Stanko zistil neskorším preskúmaním okolitých vrakov, neboli by pravidelný návštevníci tejto planéty schopný svojimi prístrojmi loď nájsť. Pre dlhé roky vylepšovaného Shadowa to však bola malina. Tým však všetko jednoduché skončilo. Stratil celé dva dni a osem robotov kým sa vôbec ku lodi dostal. Okolie lodi bolo chránene naozaj kvalitne. Aké však bolo Stankove prekvapenie keď našiel loď prázdnu. Každá polička, zásuvka či box, všetko prázdne. Ďalšie dva dni trvalo keď skenermi objavil malú dutinu v jednej s kajút. V nej bol ukrytý nádherný náhrdelník. Viac už ale nenašiel nič.

Nasledujúci deň strávil rozmýšľaním, až dospel k tomu, že nech sa s loďou a posádkou stalo čokoľvek musel byť príčinou tento dokonale vypracovaný náhrdelník. Preskúmaním motorov cudzej lode a jej okolia dospel k predpokladu o dĺžke pobytu lode na tejto planéte. Nemohlo to byť viac ako týždeň. Najviac deväť dní. Takže skôr či neskôr sa tu objavia buď záchranné oddiely, alebo ty ktorý loď ukryli. A signál mieriaci stále jedným smerom prezradzoval, že to bude asi skôr ako neskôr.

Takže behom nasledujúcich dní pripravil Shadowa a jeho "posádku" na možnosť boja proti veľkej presile. Z toho čo tu videl, vypočítal ,že sa dokáže ubrániť bez problémov aj dvadsiatim až tridsiatim podobným lodiam. Aj napriek tomu bol Shadow dôkladne zamaskovaný a v okolí planéty krúžili najcitlivejšie sondy aké na palube boli. Všetko bolo v plnej bojovej pohotovosti. Všetko. Ale už dva týždne len ticho. Ticho a každých tridsať sekúnd odporný, uši trhajúci tón.

***

Ticho. Ani jedna sonda nehlásila nič čo by vyzeralo ako prenasledovateľ. Všetkých ich už striasol, teda ak sa nejaký našiel. Teraz už len zamieriť na súradnice ktoré mu dal Kahr. Niekde tam by mal zachytiť signál z ukrytej lode, a už je napol cisárom. Ta ťažšia polovica ho síce ešte len bude čakať ale aj to už ma premyslené. Malo by to klapať.

Zadal na ovládacom panely súradnice a loď sa s miernym zrýchlením vydala na cestu. Mizga zapol automatiku a odobral sa do svojej kajuty snívať ďalší krásny sen o tom ako sa stáva cisárom. Veď po všetkom čo pre to obetoval, by si už zaslúžil byť cisár aj bez toho nepríjemného divadielka. Teda aspoň si to Mizga namýšľal. Podľa dávnych zvykov sa však cisárom mal stať len ktosi, komu to osud určil už pri narodení. A preto sa každých päť rokov konal obrad hľadania nového cisára. Celý obrad vyzeral na prvý pohľad jednoducho. Nájsť ukrytý cisársky náhrdelník a priniesť ho do paláca. Ale v skutočnosti bol obrad len smrtiaca bitka medzi cisárovými vernými a odporcami. Teda v dávnej minulosti vzišiel s obradu ten najlepší z najlepších. Ale teraz keď bol náhrdelník ukrývaný v hlbokom, čiernom vesmíre, bol to už len surový a krvavý obrad v ktorom ako jedinom sa dala zmeniť vláda v cisárstve Yazika. Každých päť rokov sa však našlo dosť bojovníkov ktorý boli ochotný riskovať život proti možnosti vládnuť nad Yazikou. Veď cisárstvo Yazika je federáciou desiatich, na nerastné suroviny bohatých planét.

Celý obrad sa začínal vystúpením cisára. Hneď na to vyštartovali všetkými smermi bojové lode a zúrivo križovali celou galaxiou v nádeji, že sa zavesia na päty "vyvolenému". Pretože vyvolený sa našiel vždy. Cisár predsa nemohol riskovať nájdenie náhrdelníka niekým s opozície. Vyvolený však bol obyčajne už dávno pri ukrytom náhrdelníku. Po dvoch dňoch sa vždy ako čarovným prútikom vytratili z celej galaxie všetky lode. Ani len obchodné lode nechceli riskovať aby boli omylom považované za vyvoleného, a teda okamžite zničené nádejnými cisármi. Všetci čakali s loďami na planétach pripravený okamžite vyraziť, len čo sa vyvolený dostaví na vzdialenosť jedného dňa štandardnej vesmírnej rýchlosti od planéty Proin. Tam musel vyslať signál v ktorom vzniesol svoj nárok na post cisára, pretože objavil náhrdelník. V tom momente proti nemu vyrazili všetci do jediného. Cisárom sa stal ten kto priniesol náhrdelník na orbitu planéty Proin. A to bola najväčšia slabina akéhokoľvek plánu na podvodné uchopenie moci.

Mizga však premyslel všetko do posledného detailu. Ako prvé začal získavať priazeň u veliteľa cisárovej osobnej gardy. To nebol až taký veľký problém. Zoznámil ho z Gertov svojou bývalou milenkou. Gerta patrila ku najkrajším ženám v celom cisárstve. Vďačnosť Kahrla bola potom až prehnaná a Mizga sa niekedy obával o osud celého svojho plánu. Našťastie Kahrlova rola v pláne bola síce najdôležitejšia, ale zároveň len okrajová. Ako veliteľ cisárovej gardy bol zodpovedný za ukrytie náhrdelníku. Mizga nepotreboval veľa času na prehovorenie Kahrla. Ten mu ešte pred odletom dal súradnice kam nasmeruje signál s ukrytej rakety, a kódy na deaktiváciu ochrany ukrytej lode. Druhý krok bolo zistiť meno vyvoleného. To už bol veľmi tvrdý oriešok aj pre Mizgu. Popravde nikdy nezistil kto je ten pravý. Ostali mu tri mená možných adeptov. Mizga však bol spokojný. Nechať zostreliť zo zálohy troch protivníkov nebol žiadny problém. Posledným problémom bolo dostať sa cez hordu po krvy a náhrdelníku bažiacich bojovníkov. A toto bola najväčšia slabina v jeho pláne. Mal pripravenú malú jednomiestnu raketu v skladovom priestore. Do nej chcel prestúpiť a odletieť na planétu Mainte. Tam tajne nastúpiť na druhú bojovú loď a potom čo automatický systém vyšle jeho prehlásenie o nárokoch na cisársky trón, vyraziť ku planéte Proin. Aj keď jeho návnada bude istú dobu vzdorovať v nerovnom boji proti presile, bude v tom čase jedinou loďou letiacou inam ako ostatný. Dúfa však, že kým si to niekto uvedomí získa dostatočný náskok.

Teraz si šiel Mizga dopriať posilňujúci spánok. Veď ešte tridsať hodím a je napol cisárom.

***

Mizga stál ako socha. Bol v šoku. Mozog ako by si zobral dovolenku. Len stál a čumel. Okolo neho stálo desať robotov a mierili naňho čímsi čo pripomínalo zbrane. Nevie odkiaľ sa tu vzali ani čo sú zač, proste tu zrazu stáli.

Keď začal konečne mozog pracovať, uvedomil si, že tu už stojí asi päť minút bez toho aby sa čokoľvek stalo. Spustil teda ruky dolu a hneď ich aj rýchlo zdvihol, po tom čo robot stojaci presne oproti nemu pokročil o kúsok dopredu. Hlavou mu začali víriť myšlienky jedna cez druhu. Kto sú a komu slúžia. Žeby predsa len bol vyvolený niekto iný ako si myslel? Zlyhal niektorý z jeho verných, alebo ho nebodaj ktosi zradil? Otázky, samé otázky a žiadna odpoveď.

Stáli tu ako bizarné súsošie ešte asi desať minút, keď zaregistroval pohyb napravo, pri starom kryte motore z rakety akou dnes priletel. Spoza krytu vyšiel vysoký tenký robot a zastavil až tesne pred ním. Pohybom ramena dosť podobného ruke mu naznačil čosi, čo pripomínalo pokyn "nasleduj ma". Poslušne sa za nim pohol, a jeho mĺkvi spoločníci ich sprevádzali. Dvaja vpredu, dve dvojice po bokoch a ostatný uzatvárali túto divnú skupinu. Obišli kryt a ukázal sa dobre maskovaný vchod do rakety, ktorá musela byť schovaná niekde v tejto ohromnej kope odpadu. Vošli dnu a vchod sa uzavrel. Skôr vycítil ako počul syčanie vzduchu ktorým napĺňali prechodovú komoru. Všimol si, že s ním ostali okrem sprievodcu len štyria roboty so zbraňami. Myšlienku pokúsiť sa prestrieľať von okamžite zamietol. Jeho príručná zbraň by asi na robotov stačila, ale vonku čaká ďalších šesť, a netuší čo ho môže čakať vnútri.

Keď sa tlak vo vnútri komory ustálil, naznačil robot niečo s čoho vydedukoval aby si vyzliekol skafander. Jeho úplne nový skafander prevzal jeden zo strážcov, a odišiel dverami, ktoré sa mu nehlučne otvorili za chrbtom pokiaľ sa vyzliekal. Sprievodca sa pohol dovnútra lode. Mizga išiel za ním. Strážcovia ich opustili hneď pri prvej odbočke.

Po troch minútach si Mizga uvedomil, že sa ho robot snaží zmiasť a vodí ho po lodi sem a tam. Aj keď mal Mizga dobrý pozorovací talent, po chvíli už mal zo spleti chodieb mižmaž. Prestal sa teda pokúšať zapamätať si cestu a všímal si okolie. Zarazilo ho, že všade kadiaľ prešli pracovali samé roboty. Nik si ho nevšímal, ako keby tu bol na exkurzii. Nakoniec došli ku dverám do kajuty pred ktorými stáli dva ozbrojený roboty. Ďalší pokyn mohol znamenať len to aby vošiel dnu, a tak ho bez slova uposlúchol. Na počudovanie bola kajuta väčšia ako ktorákoľvek v jeho lodi. Uprostred stál stôl na ktorom bolo prestreté jedlo. V jednej stene boli zabudované štyri lôžka. Na druhej stene boli zabudované skrine. Všetky prázdne tak isto ako aj lôžka. Vrátil sa ku stolu aby si prezrel jedlo. Vyzeralo divne. ale ktorá strava na vesmírnej lodi vyzerala normálne? Trochu ochutnal. Chutilo vynikajúco. S myšlienkou, že keby ho chceli zabiť spravili by to už vonku, sa pustil do jedla. Po zážitku s robotmi mu vytrávilo a tak bez problémov zjedol všetko čo bolo na stole. Keď už dojedol objavili sa v stene ktorá vyzerala byť prázdna dvere. Za dverami našiel luxusnú kúpelňu aj s veľkou vaňou. Tak to by vo vesmíre nikdy nečakal. Pomaly sa už aj začal tešiť na stretnutie s kapitánom lode. Pretože v záveroch ktoré vyvodil z doterajšieho priebehu jeho zajatia, mu vyšlo len to, že narazil na samostatne putujúcu loď, ktorej kapitán je voči cudzincom dosť podozrievavý. Nemohol to byť nik s cisárstva, pretože nič čo videl v cisárstve nemajú. A ak majú tak to vyzerá trochu inak.

***

Stanko nechal svojho "hosťa" čakať až do druhého dňa. Najskôr vyslal sondy preskúmať širšie okolie planéty, a pár ich vyslal aj smerom odkiaľ hosť priletel. Medzi tím sa sám vybral preskúmať cudziu loď. Hľadal hlavne niečo čo by mu osvetlilo kto je jeho hosť, pretože priletel na navlas podobnej lodi ako tá ktorá tu už bola. Okrem jednomiestnej lode v skladovom priestore, ktorú hneď ju aj zabavil, nenašiel veľa. Zistil, že jeho hosť sa volá Lufovírikus Mizga a je váženým, a asi aj bohatým, občanom cisárstva Yazika. S palubného počítača získal vesmírne mapy a ďalšie množstvo informácii a cisárstve, ale nevenoval tomu veľkú pozornosť. Nenašiel nič čo by mu aspoň trochu naznačovalo čo sa tu asi deje. Rozhodol sa teda podebatovať so svojím hosťom.

"Pán Mizga?" privítal svojho hosťa v salóniku v ktorom pestoval aj zopár pozemských kvetov.

"Lord, lord Mizga" opravil ho hosť a posadil sa do ponúkaného kresla a dodal "člen najvyššej dozornej rady cisárstva Yazika."

"Volám sa Stanko" predstavil sa " a vítam vás na mojej lodi Shadow. Bez zbytočných rečí prejdem rovno k veci. Čo tu robíte?"

"Prepáčte," začal Mizga" ale pokiaľ nebudem vedieť či som váš zajatec alebo hosť vám nepoviem ani slovo."

"Hosť, samozrejme, že hosť. Musíte však pochopiť moje obavy pred neznámymi loďami ktoré priletia do mojej blízkosti so zbraňami pripravenými k paľbe. Hneď ako odpoviete na moje otázky prepustím vás aj vašu loď" zaklamal Stanko. A ako na dôkaz svojho tvrdenia, doniesol na jeho pokyn robot Mizgovu zbraň, a položil ju na stôl vedľa kresla v ktorom sedel Mizga. Zbraň však už mal dávno preskúmanú a na energetický výboj ktorý vysielala už mal okolo seba zapnuté silové pole. Nebolo ho však treba. Mizgu toto gesto utvrdilo v jeho teórii neškodného okoloidúceho.

"Už len jedna otázočka," pokračoval Mizga " ako dlho tu ste a čo tu robíte?"

"Priletel som sem včera," pokračoval v klamstvách Stanko " a som bádateľ cestujúci vesmírom." A pomyslel si, že ak mu na toto skočí, tak to musí byť hlupák ako hrom.

"Ďakujem," začal už evidentne spokojný Mizga, a behom ďalších dvoch hodín vyrozprával Stankovi prečo prišiel a čo tu hľadá. Pravdaže ako inteligentný tvor nepovedal všetko podľa pravdy, narazil však na človeka s oveľa vyššou inteligenciou, ktorý si vedel spočítať koľko je dve plus dve. Z rozhovoru zistil niečo čo ho veľmi zaujalo. A to skutočnosť, že rozkazy cisára nemá nikto právo zrušiť a musia sa vždy splniť. Nech znie cisárove nariadenie akokoľvek nezmyselne je považované za božie prianie, ktoré len cisár tlmočí ľudu. Preto aj ten nezmyselný obrad voľby cisára. Už len pre túto skutočnosť sa rozhodol Mizgu zlikvidovať a sám sa pokúsiť uchvátiť cisársky trón. Musíme mu uznať, že ešte teraz by to urobil len pre dobro ľudí cisárstva Yazika. Avšak rozrečnený Mizga prezradil neuvážene bojovú silu cisárskej armády. V tom momente sa Stankovi vynorili v hlave spomienky na všetky tie úkoria ktoré prežil na svojej ceste vesmírom.

***

Priniesť náhrdelník na orbitu Proitu, nebolo pre kohokoľvek kto mal loď ako bola Shadow, žiadny problém. Aj keď uchádzačov o titul cisára boli skoro štyri stovky, prilietali v najviac tridsať členných skupinách. A tie neboli pre Shadow ani ako uštipnutie včelou. Prvé dva roky sa postaral o zmodernizovanie všetkých odvetví cisárstva, za čo mu boli všetci obyvatelia nesmierne zaviazaný. Zaviazaný až tak, že ho "sami" navrhli na doživotného cisára. Prijal funkciu doživotného cisára. Veď modernizácia bojových lodí už bola ukončená a posádky lodí sú mu úplne oddane.

Ticho. Všade je ticho. Dnes všetok ľud oslavoval druhý rok od príchodu svojho milovaného cisára. Teraz všetci spia unavený z krásneho dňa, ktorý si vyhlásili za ich najšťastnejší. Ešte to nevedia ale zajtra ráno im pribudne ďalší pamätný deň. Už len päť hodín a flotila vyrazí na najkrvavejšiu cestu vesmírom aká bola kedy podniknutá.