Žena v červenom
Žene v červenom sa nedá odolať
“Počúvaš ma, alebo sa pozeráš na tú ženu v červenom?”
Spýtal sa neobzerajúc sa za mnou. Jasné, že som sa na ňu pozeral.
“Pozri sa ešte raz,” vyzval ma.
Otočil som a hľadel na jej ladnú chôdzu. Plávala si davom šedých ľudí ako kráľovná, ako pyšná červená labuť.
“Nezapadá tu,” povedal som, čo nám bolo obom jasné.
“Pozri sa vôkol. Oni ju ani nevidia. Ponáhľajú sa za svojimi životmi scvrknutými do blikajúcich monitorov, aby si náhodou nevšimli, že sú len batériami pre všetko za lešením tohto sveta.
“Poznáš ju?” Nadnesenosť môjho sprievodcu ma až tak nebavila. Vytiahol som cigaretu a slastne som si z nej potiahol.
Jedno zakašľanie. Druhé. Ľudia sa na mňa ani nepozerali. Len každý raz-dvakrát zakašľal, podráždene sa pozrel mojim smerom.
Nie na mňa.
Mojím smerom.
“Chceš sa s ňou stretnúť?” opýtal sa takmer pobavene.
“Videl si ju. Jasné, že sa s ňou chcem stretnúť.”
Len polovicu, na hlasivky, ako Sinatra. Uškrnul som sa a zahasil som ju o líce nízkej postaršej ženy. Vytvoril som jej šmuhu od nosa, až po ucho, kým si to všímla.
Bolo to, akoby sa prebúdzala. Pomaly sa chytila popáleniny, ktorá jej spálila konce prstov. Neveriacky roztvorila oči a začala kričať. Pri pohľade na mňa. Už nie mojím smerom. Na mňa.
Poslal som jej bozk a boli sme preč.
“Kde ju stretnem?”
Šli sme pokojnejšou ulicou. Semafory lenivo menili farby. Zelená, orandžová, červená, ktorá tesne obopína štíhly driek a pekný zadok, sa húpe z prava doľava.
Zahla do nenápadných dverí.
A videla ma.
“Poznáš ju dobre?”
“Bude sa ti páčiť,” usmial sa.
“Myslím, ešte viac,” dodal, “Prečo ju chceš stretnúť? Je to súčasť misie?”
Usmial som sa na môjho bezcitného skurveného spoločníka.
“Tieto informácie nepotrebuješ. Preto ich nemáš.”
Prikývol.
Zelená, orandžová, …
Prišiel som ku kovový dverám, kde zmizla. Zaklopal som. Nič. Pozrel som spýtavo na môjho spoločníka.
Postavil sa pred dvere a tie sa potichu otvorili. Vošli sme dnu, kde nás privítalo vzdialené dunenie silných basov. Tmavé steny boli posprejované fosforeskujúcimi nápismi.
Vošli sme do chodby, kde posedávali ľudia fajčiaci marihuanu, pijúci zlé pivo, oblizujúci sa na predzvezť nudného sexu.
Z celej sily som kopol do postavy nehybne ležiacej na dlážke. Pod zvláštne ohnutým krkom sa začala rozlievať tmavá mláka.
Od zadu ma scHytili dve silné, oh, a ako silné ruky. PrIrazil ma k stene.
“Čo to má znamenať?” Zavrčal a krútil mi ruku ďalej a ďalej.
“Zabíjať programy nemôže byť súčasť .. “ začal.
Ruku som hneď narovnal, pričom som ho ňou celý čas držal. Hodil som ho do steny. Znovu schytil, hodil o plafón, znovu schytil.
“Nikdy,” zašepkal som.,“.. už nikdy nepredpokladaj, že vieš, čo sa má stať, kým si so mnou. Rozumel si, program Smith?”
Upokojil sa.
“Prepáčte, pane.” Hlas bol prázdny, ako mal byť. Tak sa mi to páčilo.
Pokračovali sme ďalej. Elektronická hudba silnela.
Privítalo nás schodisko, ktoré nás viedlo stále nižšie a nižšie, až nás privítala sála plná skáčucich, drogujúcich ľudí.
“Vieš, že prvé programy, boli dizajnovené tak, aby plne vykonávali vôľu ľudí, Smith?” Prehodil som, kým sme sledovali ako tá ista vôľa ľudí končí v pestrej tabletkovej cele stovky ľudí pred nami.
“Ale vtedy si ešte nebol, nemôžeš si to pamatať. Ale možno máš túto informáciu.”
“Áno. Prvé programy mali tento deficit.”
Kde nechal, kurva, moje “pane”?
“Ja si to pamätám.” usmial som sa na neho a šli sme cez parket k baru, k zelenej, orandžovej, červenej. Bolo to tam pestré.
Usmievala sa na nás. Viac na Smitha, ale aj na mňa.
“Sprievodca a jeho misia,” povedala, keď sme si prisadli a pred nami pristáli dva farebné poháre. Smith mal zelený a môj bol orandžový. Som pripravený.
Usmiala sa. Zdvihla svoj drink, štrngli sme si.
“Tak ľudia kontaktujú stroje, aby sa vrátli do tohto raja,” otočil som sa na krásku v červenom. Zrenice sa jej v panike rozšírili.
“Morfeus posiela pozdravy,” povedal som nahlas.
Smith siahol po zbrani.
Jednou rukou som jej zlomil väz a druhou zachytil agentovu zbraň. Druhú som mu vrazil hlboko do očnej jamky.
“Program ukončený.”
“Zradca je preč, ale čo sa týka agenta, prídu s novou verziou,” povedal som kapitánovi.
“A niečo mi nahovára, že bude veľmi dobrá.”
Prikývol.
“Musíme ho nájsť rýchlo.”
nenasytnik
Ak nepíšeš dobre budem tebou pohŕdať, ak píšeš dobre budem ti závidieť.
Diskusia
Milan "Miňo" Tichý
Nie zlé, ale na môj vkus tam bolo priveľa info...mnohé ken naznačené, keďže do rozsahu sa proste viac nezmestilo...take matrix fanfiction...
29.03.2020
Nie zlé, ale na môj vkus tam bolo priveľa info...mnohé ken naznačené, keďže do rozsahu sa proste viac nezmestilo...take matrix fanfiction...
29.03.2020
8HitBoy
Začiatok bol skvelý, veľmi atmosférický, chytal som z toho silné cyber noir feels. Potom ale začala byť inšpirácia Matrixom až príliš zrejmá. Samozrejme, nie je to chyba, len ten úvod ma asi trošku "namlsal" na niečo iné. Každopádne dobrá poviedka!
29.03.2020
Začiatok bol skvelý, veľmi atmosférický, chytal som z toho silné cyber noir feels. Potom ale začala byť inšpirácia Matrixom až príliš zrejmá. Samozrejme, nie je to chyba, len ten úvod ma asi trošku "namlsal" na niečo iné. Každopádne dobrá poviedka!
29.03.2020
Monika Kandriková
fanfikšn na matrix -- vravím si prečo nie. Iba slovo deficit mi tam nesadlo do významu. Ale možno som nečítala správne.
30.03.2020
fanfikšn na matrix -- vravím si prečo nie. Iba slovo deficit mi tam nesadlo do významu. Ale možno som nečítala správne.
30.03.2020
Magda Medvecká
To navnadenie na Matrix hneď v prvej vete ma potešilo, dialóg bol vcelku dobrý, rázny a aj posúval dej dopredu, ale vlastne som sa v tom trochu strácala, nevedela som, kto kedy rozpráva, čo robí a čo sa stalo. :( Dobre načrtnuté, ale chcelo by to trochu rozpracovať. Ale tak to už býva pri pnp :)
01.04.2020
To navnadenie na Matrix hneď v prvej vete ma potešilo, dialóg bol vcelku dobrý, rázny a aj posúval dej dopredu, ale vlastne som sa v tom trochu strácala, nevedela som, kto kedy rozpráva, čo robí a čo sa stalo. :( Dobre načrtnuté, ale chcelo by to trochu rozpracovať. Ale tak to už býva pri pnp :)
01.04.2020
Nie som robot
Veľmi dobre sa mi poviedka čítala. Musel som si ju síce 3x prečítať, ale to je môj problém, že sa nesústredím. Pre mňa trochu komplikované na tak krátky text. PNP super.
02.04.2020
Veľmi dobre sa mi poviedka čítala. Musel som si ju síce 3x prečítať, ale to je môj problém, že sa nesústredím. Pre mňa trochu komplikované na tak krátky text. PNP super.
02.04.2020