Mišo
Môj spolubývajúci na výške, Mišo, bol fajn chalan, ale taký zaostalý. Vždy všetko robil ručne. A rád sa hral. Teda, mal rád všelijaké serempetičky, či ako by som to nazval – hrnce, taniere, lyžice, televízor alebo rádio. Podľa mňa asi machroval, čo všetko dokáže. Aj všade sa premiestňoval po svojich nohách, či strany v knihe si obracal ručne. Ale to, čo sa z neho vykľuje, to som veru nečakal.
Raz v noci som priletel k izbe, telepaticky otvoril okno a mrknutím oka som sa uložil spať.
„Dobré ráno, Karol, ani som ťa v noci nepočul,“ ozval sa ráno Mišo. „Ani dvere nevrzgli.“
„Ale, priletel som neskoro, tak som použil okno, nechcelo sa mi už čarovať,“ nejako som sa vyhováral a hlavou mi preletelo, že by sa Mišo konečne mohol spamätať a správať sa čarodejnícky.
„Aha, no ja mám asi tiež okno v hlave, marilo sa mi, že dvere som zamkol.“
„To vieš, čáry-máry-fuk a je to otvorené,“ odomkýnať si dvere patrilo k čarám, čo sme mali už v škôlke.
Chcel som sa ho opýtať, či je dementný, keď zamyká, no jeho to evidentne bavilo. Mišo sa pustil do prezliekania a potom cinkal pri príprave jedla.
„Už vieš tie integrály?“ spýtal sa ma popri žúvaní.
„Jasné, simpsa-la bin a mal som to v hlave.“
„Ty si iný macher!“ uznanlivo prikyvoval hlavou.
„A ty sa kedy naučíš čarovať? Už ma nebaví to ako sa hrajkáš s tými vecami. Všetko ti tak dlho trvá...“ a krútil som nad ním hlavou.
„V pondelok,“ povedal s úsmevom.
***
Prišiel pondelok a Mišo sa stále bavkal tým jeho zvláštnym spôsobom.
„Mišo! Už ma vážne serieš! Doprdele, prečo nemôžeš ako ostatní čarodejníci používať čary a mágiu? To si fakt dement? Tie veci čo tu stváraš vedia už decká v škole urobiť cez kúzla!“
„Ča-ča-ry?“ otvoril Mišo ústa a nechápavo na mňa pozeral.
„Vy ste sa čo učili v škôlke?“
„Šnúrky zaväzovať, čistiť zuby a tak. Ako každý bežný človek.“
„Bežný človek? Veď tu sme všetci čarodejníci, mágovia, strigôni, černokňazníci….“ rozhorčoval som sa.
A v tom mi to trklo. Mišo bol len obyčajný človek, ktorý sa nejakou náhodou dostal ku mne na izbu. Do kelu a ja som si myslel, že je jeden z nás.
Aleš Horváth
Memento vivere!
Diskusia
B.T. Niromwell
Dobrá myšlienka, také pekné hups na konci, len trochu priamočiaro podaná. Na konci sa vynárajú otázky, ako prečo by sa čarodejník učil integrály a prečo to Mišovi netrklo skôr, ale inak veľmi milé čítanie.
24.10.2020
Dobrá myšlienka, také pekné hups na konci, len trochu priamočiaro podaná. Na konci sa vynárajú otázky, ako prečo by sa čarodejník učil integrály a prečo to Mišovi netrklo skôr, ale inak veľmi milé čítanie.
24.10.2020
8HitBoy
Už to bude trápne, ale zase raz súhlasím s B. Každopádne celkom fajn vec čo sa neberie príliš vážne.
24.10.2020
Už to bude trápne, ale zase raz súhlasím s B. Každopádne celkom fajn vec čo sa neberie príliš vážne.
24.10.2020
xius
"v pondelok" bolo trefne! :) Chcelo to trochu viac zavadzat citatela a mozno vdychnut nejake hlbsie kulisy. Cely cas som cakal aj nejaky ozajstny autorov zazitok s otravnym spolubyvajucim. Nestalo sa, jedine, ze je Ales carodejnik. :)
26.10.2020
"v pondelok" bolo trefne! :) Chcelo to trochu viac zavadzat citatela a mozno vdychnut nejake hlbsie kulisy. Cely cas som cakal aj nejaky ozajstny autorov zazitok s otravnym spolubyvajucim. Nestalo sa, jedine, ze je Ales carodejnik. :)
26.10.2020