Ponúkame na prenájom veľkú nepriechodnú izbu v trojizbovom byte vo vynikajúcej lokalite na Muškátovej ulici. V tesnej blízkosti je zastávka MHD, potraviny a pošta. Byt sa nachádza sa na treťom nadzemnom podlaží, je po čiastočnej rekonštrukcii a prenajíma sa zariadený. V cene nájmu sú zahrnuté energie, internet a televízia. Vhodný pre pár, pracujúcich aj študentov bez domácich zvierat. V okolí kompletná občianska vybavenosť.

V prípade záujmu volajte na číslo 0905 257 945.

Valentín hľadal byt už niekoľko mesiacov. Po množstve neúspešných obhliadok dúfal, že to môže konečne vyjsť. S malou dušičkou chytil do ruky mobil a vytočil číslo pod inzerátom.

***

“Som rada, že ste sa mi ozvali, pretože už dlhšiu dobu za seba hľadám náhradu,” povedala Klára, zatiaľ čo sa za nimi zatvárali výťahové dvere.

Nastalo typické trápne ticho a obaja sa pozerali do zeme.

CINK, ozval sa výťah.

“Tak ako som vám spomínala v telefóne, v byte okrem mňa býva ešte jeden mladý muž.”

Valentín prikývol. “Povedzte mi o ňom viac.”

Klára vytiahla kľúče a začala odomykať byt. “Volá sa Vlado, je to študent informatiky a väčšinou cez deň spí a v noci programuje, čiže väčšinu času o ňom ani nebudete vedieť.”

“To znie fajn, mám rád súkromie,” pousmial sa Valentín.

Obaja sa vyzuli a Valentín sa konečne mohol porozhliadnuť po byte. Inzerát naozaj neklamal, byt vyzeral už na prvý pohľad naozaj skvele.

“Tak ako vidíte tu, jadro je murované a kúpeľňa a záchod sú oddelené,” vehementne pootvárala dvere, aby Valentín mohol nazrieť dnu.

Valentínov pohľad sa zastavil na červenej škvrne na koberčeku pred sprchou. Klára si hneď všimla, kam sa jej návštevník pozerá a chytro sa snažila celú situáciu zahovoriť.

“Viete, Vlado je modelár a trochu to tu pofŕkal farbou, ale sľúbil mi že kúpi nový koberec, o to sa nebojte,” habkala s meravým úsmevom.

“Jasné,” prikývol s pozdvihnutým obočím Valentín a pokračoval ďalej do bytu. Zarazilo ho ako tmavý celý byt je.

“Tu vidíte kuchyňu, chladnička, mikrovlnka aj kávovar tu ostávajú,” povedala Klára a roztiahla závesy, aby dnu pustila aspoň trochu svetla.

“Poďte, ukážem vám izbu.”

Vošli do pekne zariadenej a veľmi priestrannej izby. Valentína okamžite zaskočilo, že Klára mala po stenách vyvesené tri krížiky a na kancelárskom stole vedľa Macbooku a kozmetického zrkadla uvidel aj zväzok cesnaku.

“Ja… viete… som veľký fanúšik talianskej kuchyne a včera som zrovna varila,” povedala, zatiaľ čo hádzala cesnak do skrine.

Valentín sa nervózne pousmial. “Spolubývajúci je tu teraz s nami?”

“Viete čo, úprimne neviem, ale ak je tu, tak spí, tak ho radšej nerušme,” zavrela skriňu a pohľadom skúmala Valentínov nie príliš nadšený výraz.

“Tak ako, zobrali by ste to? Veľmi by ste mi tým pomohli.”

“Vy sa nejako ohľadom náhrady za vás ponáhľate?”

“V podstate áno, odchádzam za prácou do iného mesta, čiže potrebujem za seba nájsť náhradu čím skôr,” vysvetlila Klára, vyhýbajúc sa očnému kontaktu.

Hoci Klára podľa Valentína pôsobila nanajvýš čudne, byt bol naozaj pekný a mal by ho prakticky celý pre seba.

“Tak ja to teda vezmem,” povedal. Klára mu natešene začala podávať ruku.

Ešte raz sa porozhliadol po svojej novej izbe a pousmial sa. Po dlhom hľadaní konečne našiel svoj nový byt. Bol takmer ideálny, aj keď potreboval ešte nejaké drobné úpravy. Valentín totižto neznášal priame slnečné svetlo, z krížov sa mu podlamovali nohy a z cesnaku mu bývalo vždy nevoľno. Tušil, že s novým spolubývajúcim si budú dobre rozumieť.