Kde nebolo, tam nebolo, svetom sa túlali traja nájomní dobrodruhovia. Mocný a škaredý bojovník Okbarh Plainus, známy svojou bezmyšlienkovitosťou, malý a vynaliezavý inžinier Johan Bergstein, známy svojou ukecanosťou, nespoľahlivý bývalý striptér a neschopný mág Esteban Herculix, známy svojím sexy opáleným telom.

I v tento deň na výpravu chrabrú kráčali tak, jak zvykom ich vždy bolo, zažiť ďalšie dobrodružstvo, čo zadelil im alchymista Bartemolo.

Dedinu opustenú zlý Nekromantofyl obťažoval, odísť každému živému prikazoval. Tak zakrútiť mu krkom hrdinovia mali, aby dedinčania znova radostne oslavovali.

Keď dobrodruhovia do dediny prišli, len jedného starého pána v nej našli. Posledný ta ostal na znak vzdoru, nezastrašil ho zvrhlý zloduch z temného hrobu.

Nadšene ich uvítal, keď prišli títo traja, hneď o chvíľu ľutoval, že neposlal ich do hája.

Pán Božko so starcom mal veľké plány, to ešte netušil, čo spravia títo páni.

Ich úmysly cnostné im neschopnosť vždy zmarí, tentokrát na to doplatil jeden chudák starý.

***

„Tak proste vyklop, čo vieš o tom Nekromantofylovi,“ ide malý Bergstein rovno k veci, avšak starý muž zaťato odoláva jeho charizme. V jeho veku človek len tak nejakým cudzincom neuverí. Chce vedieť, čo sú zač, odkiaľ prišli a prečo ich táto dedina vôbec zaujíma.

Majster slova Johan Bergstein využíva všetok svoj okúzľujúci šarm a snaží sa ešte raz presvedčiť starca, aby mu všetko povedal, bez zbytočného tliachania. Tvrdohlavý muž však neustupuje, potrebuje si najprv overiť, či nosia v srdci svetlo a či tmu.

„Na toto nemáme čas,“ sťažuje sa ozrutný Okbarh zatiaľ čo si špára v nose. „Nemôžeme ho proste zmlátiť jak vždy?“

„Tak dobre,“ súhlasí Bergstein a pokračuje, „tu mi ho posaď na stoličku, ja vyberiem vŕtačku a prešpáram mu kolená.“

„Chalani počkajte,“ zastavuje ich mág Esteban, „je to predsa len bezbranný starý pán. Načo chceš ničiť energiu vo vŕtačke? Proste ho rozrežme, alebo mu vytrhajme zuby.“

„Počkať, počkať, počkať!“ zvolá zrazu Okbarh a celý sa raduje, akoby ho práve napadla najgeniálnejšia vec v jeho živote. „Čo tak ho rozrezať, napchať do neho všetku tú výbušninu, čo sme našli a odpáliť ho na cintoríne aj s Nekromantofylom?“

Bergstein na to v okamžiku reaguje: „Okbarh! To je bomba nápad! Každopádne, načo ho rezať? Proste mu to napchajme cez ústa, alebo cez anál.“

„Chalani,“ zastavuje ich opäť Esteban, „nepotrebujeme z neho najprv dostať tie informácie?“

Okbarh s Bergsteinom si uvedomia, že ich mág má pravdu. Malý inžinier preto navrhne riešenie:

„Dobre Okbarh, daj mu punču po hlave, abo čo.“

„Ale veď je starý a krehký, čo keď mu dačo zrobím?“

„Tak mu daj len frčku po čele, alebo do brucha, alebo rob čo chceš.“

„Počkaj! Hh, nemôžem mu, hh, vopchať prsty do nosa a zdvihnúť ho tak do vzduchu? Hh.“

„Podľa mňa bude stačiť,“ navrhuje umiernene Esteban, „keď proste napneš hruď a zvrieskneš po ňom. Veď si veľký a hnusný, chudák sa z teba poserie.“

Kým sa všetci traja úpenlivo radia, čo za nekalé veci so starcom vykonajú, ten pri nich nervózne drkoce zubami, zatiaľ čo načúva všetkým tým zvrátenostiam. Keď si zrazu dobrodruhovia uvedomia, že starý pán po celý čas stojí pri nich a všetko počuje, začnú na seba trápne pokukovať. Nakoniec sa dutohlavý bojovník odhodlá k ráznym činom.

Okbarh zdvihne svojimi mocnými rukami a obrov silou starca do vzduchu a zatrasie ním. „Vyklop všetko, čo potrebujeme vedieť!“ zastrašuje ho.

Starý pán sa tak zľakne, až mu zlyhá srdce a upadá do bezvedomia.

Bergstein sa snaží zachrániť situáciu a starca oživuje. Vďaka svojím felčiarskym zručnostiam sa mu podarí zachrániť dedinčanovi život a prinavrátiť vedomie.

Len čo sa starec preberá, Okbarh ním už znova trasie vo vzduchu a hrozí mu. Starcovi opäť zlyháva srdce a drobnému inžinierovi sa ho tentokrát už nepodarí zachrániť.

„Nasrať, aspoň z neho stále môžeme spraviť tú výbušninu,“ zadudre si Bergstein.

Vyzlečú starca z jeho róby, Okbarh si jeho nahú mŕtvolu prehodí cez plece, i vydajú sa takto na cintorín bojovať s Nekromatofylom, o ktorom vlastne nič nevedia.

Tak nezazvonil zvonec a príbehu ich nehrdinstva nikdy nebude koniec.