-Dedicated to Pete Cooke and to his unforgettable Academy (Tau Ceti II.)-

Akadémia Galaktického združenia pre pokročilých pilotov vznášadiel (GASP - Gal-Corp Academy for advanced skimmer pilots) bola založená v roku 2213 po nešťastnom incidente na 61Cygne, keď neskúsený pilot omylom zaradil zlú rýchlosť počas pristávania vedľa reaktoru a premenil polovicu planéty na tečúcu lávu. Galaktické združenie rozhodlo o potrebe zabezpečiť špeciálne tréningové centrum na výcvik elitných jednotiek pokročilých pilotov vznášadiel v kolóniách a predsunutých svetoch. (Toľko úvod k hre "Academy")

19.07.2278, niekde na Eventide (šiesta planéta systému Betelgeuse)

Vznášadlo sa ticho pohybovalo nad povrchom planéty. Na tom samozrejme nebolo nič zvláštne - v takej riedkej atmosfére, akou sa vyznačovala Eventide, sa zvuk prakticky nešíril. Podivné však bolo, že toto vznášadlo bolo osamotené. Väčšinou idú v skupinách troch až piatich strojov - tak prečo tá samota?

Pri bližšom pohľade bolo vidieť, že toto vznášadlo nie je úplne v poriadku. Jeho plech bol poprehýbaný, neďaleko motoru civela diera.

Namiesto antény rádiomajáku vytŕčal z trupu iba akýsi strapec drôtov. Nápis FATE, ktorý zdobil provu vznášadla, bol spálený a absolútne nečitateľný. Boli to skrátka stopy boja. Tvrdého boja...

Deň predtým, 18.07.2278, GLV Eventide (Predsunutá základňa GASPu)

- Pane?

- Kadet Priestley?

- K službám, pane.

- V noci vás čaká bojový let. Výzvedná služba objavila dve tajné thargoidské továrne.

- A moja úloha pane?

- Budete spolu so Synoskim sprevádzať Ceccov bombardér.

- Rozkaz pane!

- Štartujete o 27:50 tunajšieho času. Názov operácie: Červený úsvit. V mene Akadémie vám želám veľa šťastia.

- Ďakujem pane.

Neskoro v noci, zahalené rúškom tmy, sa od základne odpútali tri vznášadlá a nabrali západný kurz. Nikto z nich nevedel, čo ich čaká...

- GCS FATE ostatným. Cieľ číslo 1 som zachytil na lokátori. Kurz 2-7-4.

- GCS DOOM pre GCS FATE. Rozumiem, aká je obrana?

- GCS FATE pre GCS DOOM. Sú tam dve palebné veže. Na severe je asi mínové pole.

- GCS BOMBER ostatným. Cieľ už vidím. Kryte ma, idem na vec.

- GCS DOOM pre GCS BOMBER. Rozumiem. Beriem si tie veže.

- GCS FATE pre GCS BOMBER. Zlom väz.

Ťažko povedať, prečo Priestley a Synoski pomenovali svoje vznášadlá práve Skaza a Záhuba, ale každopádne im tie mená prinášali šťastie. Čím sa rozhodne nemohli pochváliť ich protivníci.

- GCS BOMBER ostatným. Do útoku!

Synoského DOOM sa presunul viac na juh, čím sa dostal do kritickej vzdialenosti od palebných veží. Tie okamžite zahájili paľbu.

Medzitým Ceccov BOMBER pridal rýchlosť, vysunul štíty, priblížil sa tesne k továrni a položil bombu. Sem-tam ho zasiahla nejaká raketa, ale energetický štít to vydržal.

- GCS BOMBER ostatným. Padáme, o chvíľu to buchne!

Synoski akurát dorazil druhú vežu, ktorá zmizla v žiare výbuchu. Všetky tri vznášadlá sa rýchlo zoskupili a uháňali preč.

- GCS BOMBER ostatným. Pozor - tri..dva..jedna... teraz!

Cecco si to vypočítal presne. Na obzore sa zjavil stĺp plameňov, ktorý na chvíľu ožiaril celú krajinu. Bomba explodovala.

- GCS FATE ostatným. Fajn chlapci, ešte jedna fabrika a ideme domov.

Vznášadlá si dobili štíty a zamierili k druhému cieľu.

- Je to pasca! - tento výkrik sa ozval chvíľu po zachytení druhého cieľu na radare.

- Hneď sa mi nezdalo, že je nechránená! - napriek neuvedenému kódu vznášadla piloti spoznali Synoského hlas.

Nechránená továreň vyzerala lákavo - ale iba dovtedy, kým sa spoza obzoru nevynoril roj thargoidských stíhačiek a nevytvoril okolo nich takmer dokonalý kruh. Teraz začalo peklo.

- Skúsim preraziť vpravo - ozval sa Synoski a otočil stroj. Nepriatelia zahájili paľbu.

- Sakra, asi to nepôjde - boli jeho posledné slová. Štíty zoslabli a DOOM sa zmenil na žiariacu ohnivú guľu.

- Červený úsvit pre GLV Eventide. May Day, May Day. Silná koncentrácia nepriateľov pri cieli číslo dva. May Day...

Na FATE zaútočila jedna stíhačka. Priestley paľbu úspešne opätoval, avšak červená kontrolka mu signalizovala poškodenie rádiostanice.

FATE sa v tej chvíli stala hluchonemou.

Počas boja sa Priestley dosť vzdialil od cieľu a teraz pohľadom hľadal Ceccov BOMBER. Zbadal ho v značnej vzdialenosti, ako sa s horiacim motorom rúti smerom na thargoidskú továreň.

Priestley absolútne nechápal jeho správanie. Vtom mu svitlo.

- Preboha nie! - zreval v kabíne. Ceccov bombardér v plnej rýchlosti vrazil do nepriateľskej továrne. Bomby, uložené v pumovniciach

BOMBERa sa okamžite vznietili. krajinu osvietila žiara mnohokrát silnejšia ako svit Betelgeuse. Napriek extrémne riedkej atmosfére sa do FATE oprela strašná tlaková vlna a odhodilo ju nabok. Priestleymu povolil popruh a zacítil tupý úder do hlavy.

- MISIA JE SPLNENÁ - objavilo sa na termináli hodnotenie palubného počítača.

- Sprostá mašina - preletelo Priestleymu myslou tesne predtým, ako upadol do bezvedomia.

Keď sa Priestley prebral z mrákot, bol už večer. Príšerne ho bolela hlava a chvíľu si nevedel spomenúť, kde vlastne je. Keď si však uvedomil tlmený hukot motoru, spomenul si na rozstrieľaný Synoského DOOM a explodujúci BOMBER. Nebol to len zlý sen? Nie veru, to zbadal hneď. Roztavený rádiomaják, hluchá rádiostanica - to sa nestalo samo. Pretrel si oči. Nemal potuchy, ako dlho bol v bezvedomí.

Pozrel na prístrojovú dosku. Okrem rádiomaják a vysielačky bolo všetko v poriadku. Ak pravda nerátame tých pár pokrivených plechov. To však nevadilo - kabína nebola prerazená a kyslík neunikal.

Priestley skontroloval jeho zásoby. Boli v poriadku. Ešte mal 67%. Horšie to bolo s palivom. Pomaly dochádzalo. Priestley znížil výkon motoru a začal si obzerať okolie.

Stmievalo sa. Keď došlo k tej potýčke, svitalo. Priestley teda ležal v bezvedomí celý deň. Alebo to boli dva? nie, to by už boli palivové nádrže dávno prázdne.

Priestley sa márne snažil nájsť nejaký orientačný bod. Na nekonečnej púšti Eventide je človek odkázaný na rádiomaják. A ten bol rozstrieľaný...

Priestley pochopil vážnosť situácie. Dlho nerozmýšľal a otočil svoj stroj o 180 stupňov. Ak bude mať šťastie a ak FATE nezmenila kurz, pokiaľ bol v bezvedomí, vráti sa na miesto boja.

Na oblohe sa zjavili hviezdy. Jasnú oblohu občas preťala stužka padajúceho meteoritu. Škoda, že Priestley nepoznal tunajšie súhviezdia.

Možno by mu pomohli orientácii. Avšak v takýchto zemepisných šírkach, v blízkosti južného pólu planéty, to moc pravdepodobné nebolo.

Priestley sa uvoľnil na pilotnom kresle a prižmúril oči. Až teraz si všimol, aký je hladný. Veď celý deň nič nejedol. Otvoril zásobovaciu skrinku, výdatne sa najedol a skrinku opäť uzavrel. Potravín mal dosť, hladu sa nebál. Horšie to bolo s palivom - to mu už nevydrží dlhšie, ako do obeda nasledujúceho dňa. Potom vznášadlo uviazne v púšti, pomaly dôjde kyslík... Priestley na to radšej ani nemyslel. Vedel, že jediná nádej, ktorú má, je nájsť základňu skôr, ako motory vysajú poslednú kvapku paliva. Inak to bude zlé...

V noci nespal. Stroj ticho priadol a Priestley pomaly prehľadával obzor infračerveným ďalekohľadom. Bezvýsledne. Všade videl iba nekonečnú púšť.

Keď na oblohu vystúpila Betelgeuse a ožiarila celú krajinu svojim červeným svitom, nádrže FATE boli takmer prázdne. Priestley zbystril pozornosť. Ak mal správny kurz, práve teraz by sa mal nachádzať neďaleko miesta toho boja. Kráter, ktorý nepochybne vznikol po výbuchu Ceccovho BOMBERa, by bol dobrým orientačným bodom. Prešla hodina. Po celú tú dobu vôbec nič nenarušilo jednotvárnosť eventidskej púšte. Priestley sa márne snažil objaviť čo i len stopu po boji. Uvedomil si, že asi zablúdil. Keď ležal v bezvedomí, vznášadlo muselo zmeniť kurz. Ale čo ak je miesto boja ešte ďalej? Možno šiel príliš pomaly. Priestley teda nezmenil kurz a pokračoval v ceste.

- NEDOSTATOK PALIVA.

Priestley si zhrozene prečítal správu na termináli.

- Len nepodľahnúť panike - opakoval si. Poklepal po palivometri. Ten však ukazoval presne - a Priestley to vedel. Teraz už motor išiel na rezervu. Tá dlho nevydrží. Navyše Priestley nemal ani tušenie, ktorým smerom má ísť. Vedel len toľko, že miesto boja, ktoré hľadal, mal už dávno nájsť. Možno ho iba minul v neveľkej vzdialenosti, no každopádne nemohol ani tušiť, kde sa nachádza on a kde základňa.

Rozhodol sa šetriť palivom. Znížil výšku na minimum a vypol zapaľovanie. Motor zmĺkol a vznášadlo ostalo ležať na nekonečnej eventidskej púšti, tiahnucej sa od obzoru po obzor...

Priestley ticho sedel v kabíne a rozmýšľal o svojom neradostnom položení. Skúsil aj zaspať, no nemohol. V jeho myšlienkach sa príliš často zjavovali slová smrť, koniec, zadusenie...

V diaľke na oblohe sa objavil veľký, rýchlo klesajúci žiariaci bod.

- Meteorit - pomyslel si Priestley. Mal pravdu. Eventide bola dosť často bombardovaná meteoritmi, ako bol tento. Aj keď spravidla o niečo menšími. O chvíľu meteor zmizol za obzorom. Vtedy Priestley pocítil, ako sa jeho vznášadlo zatriaslo. Nad obzorom, v miestach, kde dopadol meteor, sa zjavil veľký prachový stĺp.

- Sakra, to bol kus - pomyslel si Priestley. Spomenul si, ako asi pred dvoma rokmi sa stalo niečo podobné na Cauldrone. Všetci kadeti, ktorí práve nemali službu, naskákali do vznášadiel a išli sa pozrieť... Počkať! A čo ak aj teraz... Priestley neváhal ani chvíľu, nahodil motor a nabral kurz k prachovému oblaku nad obzorom.

Nemohol tomu uveriť, ale bola to pravda! Naozaj zbadal na obzore pohybujúci sa objekt! Priestley zreval od radosti a zaradil plnú rýchlosť. Vznášadlo sa rozbehlo a začalo doháňať neznámy objekt. Až teraz Priestleyho napadlo, že to nemusí byť spojenec. Musel však riskovať - nemal na výber. Zraz sa na termináli objavila zdrvujúca správa - PALIVO DOŠLO. Motor zachrapčal a stíchol. FATE sa zatriasla, zrútila sa na povrch Eventide a zaryla sa do piesku. Objekt, ktorý spozoroval, si ho pravdepodobne nevšimol a rýchlo sa vzďaľoval. Priestley sa zdesene rozhliadal v kabíne. Čo by len mohol... Zrak mu padol na ukazovateľ počtu svetlíc. Tieto v prípade poškodenia infrajednotky umožňovali na krátku dobu celkom slušný rozhľad. Priestley neváhal a začal ich odpaľovať. Prvá... Druhá...

- Sakra, musí ma zbadať! - zanadával Priestley. Tretia... Ostávala posledná.

- Čo si slepý?! - zakričal Priestley a odpálil ju. Pomaly dohorela.

- Fakt ma nevidíš?! - zakričal Priestley zúfalo. Vtedy nebo nad obzorom preťala svetlica. Neznámi odpovedal.

- Tak predsa ! - zvolal Priestley nadšene. Objekt zmenil smer. Vlastne objekty - už sa dalo rozoznať, že ide o formáciu troch vznášadiel.

Rýchlo sa približovali. Priestley na nich o chvíľu rozoznal farby Gal-Corpu.

- Som zachránený - prebleslo mu myslou.

Zatiaľ čo automaty prečerpávali časť paliva z jedného vznášadla na FATE, malý opravárenský robot čiastočne spojazdnil jej rádiostanicu.

Prvé slová, ktoré Priestley počul, boli:

- Tu GCS RANGER. Ste GCS FATE alebo DOOM? Prepáčte, ale máte spálené identifikačné číslo...

- FATE. Cecco a Synoski sú... - Priestleymu sa zovrelo hrdlo.

- Je mi to ľúto. Osud si nevyberá... Zachytili sme váš May Day. Veliteľstvo si bolo isté, že ste tam skončili všetci, ale pre istotu sme sa mali po vás poobzerať.

- Neišli ste teda pozrieť ten meteor?

- Meteor? Nie, vracali sme sa na základňu, keď sme zbadali vaše svetlice. Už sme nedúfali, že niekoho nájdeme. Aký meteor myslíte?

Priestley povedal, čo mu pomohlo stretnúť záchrannú skupinu.

- Myslel som, že idete k nemu - dodal na záver.

- Nie, nič také sme nevideli - odpovedal RANGER.

- GCS SILVER pre GCS RANGER. Prepáčte, že vám skáčem do reči, ale nemôžem sa spojiť so základňou.

- GCS RANGER pre GCS SILVER. Nerozumiem, máte niečo s rádiostanicou?

- GCS SILVER pre GCS RANGER. Práve v tom je ten háčik. Stanica je v poriadku ale nikto neodpovedá.

- GCS RANGER ostatným. Nevadí, aspoň tých na základni trochu prekvapíme. Nasledujte ma.

Vznášadlá uzavreli formáciu a nabrali kurz k základni.

Nikto nepreriekol ani slovo. Všetci nemo hľadeli pred seba na tú hrôzu. Toto nečakal nikto.

- Tak ten meteor ste si nevymysleli - prerušil ticho RANGER. Hlas jeho pilota znel akosi duto. Nepoužil dokonca ani kódový názov.

Načo však? Teraz to bolo zbytočné.

Nekonečnú púšť Eventide narúšal pred vznášadlami obrovský meteorický kráter. Na jeho okraji, neďaleko stojacich vznášadiel, sa vypínala ako zázrakom nepoškodená konštrukcia rádiomajáku. A tento rádiomaják bolo to posledné, čo naznačovalo, že v týchto miestach ešte pred nedávnom stála základňa Akadémie Galaktického združenia pre pokročilých pilotov vznášadiel GLV Eventide.

Priestley zúfalo hľadel na malý predmet, vytŕčajúci z piesku pred jeho vznášadlom. Spoznal znak akadémie, ktorý visel v obytnej miestnosti. Teraz tu ležal, pochovaný v púšti Eventide. Mĺkvy svedok tragédie. Aj keď raz vyhráme vojnu s Thargoidmi, pomyslel si

Priestley, stále budeme v boji. V boji, ktorý trvá od počiatkov ľudstva, v boji, ktorý človek nikdy nemôže vyhrať. V boji s prírodou.

Priestley pozrel na ukazovateľ kyslíku. Ostávalo mu dvanásť percent.