V tomto svete tvoreného zo štvorcových blokov je nezlomným pravidlom, že zatiaľ čo deň prinesie neúrekom hojnosti, príležitostí a rozvoj civilizácie aký nemá obdobu v ostatných svetoch... Tak noc a čierno čierna tma zo sebou prinášala skazu a zánik v podobe tvorov noci nepriateľských k zástancom civilizácie. Ešte že doména dňa nadránom upálila každého takéhoto tvora ktorý sa odvážil na priame denné svetlo.

Bol to stále dobre známy kolotoč. Civilizácia začala s maličkom. Pár jedincov ktorý sa ocitli v tomto svete sa našli a vytvorili tým. Cez deň budovali a zvelebovali svoje diela. V noci sa bránili proti temnote a pilovali svoje umenie boja. Dokonca sa natiahli po nebesiach, či zostúpili hlboko do zeme, ba skrz portále ešte ďalej. Ani sa nenazdali a z týmu bola komunita. Z domku bola dedina. Tá sa rozrástla na mestečko a z neho na mesto. Čoskoro vlajky kráľovstva zaviali na vysokých vežiach a hradbách.

Ibaže stačila nepozornosť či nepriazeň osudu a prienik spôsobil reťazovú reakciu ktorá ukončila túto civilizáciu.

.

Tak tomu bolo i teraz. Hradby padli, populácia klesala príliš rýchlo, zato útočníci naberali na počte. Tých pár preživších čo uniklo do noci, to nebude mať ľahké prežiť do rána.

To platí i o najväčšom hrdinovi ktorého si už asi nikto živý pamätať nebude. Nie že by opustil post, alebo zradil. Nie. Skrz to že to bola naj-mrštnejšia Nepolapiteľná dievčina, jej bol zverený najväčší poklad kráľovstva a potenciálna spása civilizácií. Samotný cieľ nepriazne osudu a hôrd čierno čiernej tmy. „Vyvolený“ Jedného dňa alebo noci, budú jeho žiariace oči mať tak veľkú moc, že i deň a noc budú musieť načúvať slovám vyvoleného.

Ibaže teraz je od toho príliš ďaleko, dievčina je v lese, drobec v jej rukách a tvori noci na ich stope. Je to ako otočenie stánky v nekonečnej knihe príbehov života... Hrdina musí zabezpečiť, že sa istá zmienka dostane do zápisu a nestratí sa medzi riadkami... …..