Veľmi sa bála! Nie o seba. Odkedy bola matkou, poznala iba jeden strach. Strach o dieťa.

Stála opretá o práchnivejúci kmeň stromu a modlila sa. V hlave sa snažila spomenúť si na modlitby z detstva. Odvtedy ich ani raz nepoužila. Verila, že v živote sa môže spoľahnúť iba na seba. A život jej to niekoľkokrát potvrdil.

Naposledy, keď prišla o Tála. Veľmi ho ľúbila. Tak veľmi, ako len žena z rodu Tchuanov môže ľúbiť. Tajne sa stretávali vyše roka, až nakoniec otehotnela. Nebol to plán, vedela, že jej patróni nikdy nedovolia žiť s Mordanom. Stalo sa!

Deň, keď sa narodila malá Talina, bol najkrajším dňom v jej živote. Už nič viac nechcela, po ničom netúžila. Jej život sa naplnil. Až do chvíle, keď sa jej patrón všetko dozvedel. Ani nie týždeň po Talinom narodení, keď bola na vrchole blaha a verila, že teraz už bude všetko lepšie, poslal do ich príbytku Trotera – obludného tvora stvoreného s cieľom zabíjať, trýzniť, ničiť všetko, na čo patrón ukázal. Ukázal na Tála!

Nemala čas na slzy, vzala Talinu do náručia, ovinula ju do akýchsi handier a vybehla von. Tak rýchlo nikdy nebežala, ani nevie, kde sa to v nej vzalo. Ešte nedávno bola zoslabnutá z pôrodu, no teraz mala síl na rozdávanie. Bežala a na nič nemyslela. Nemyslela na Tála, nemyslela na to, čo s ňou bude, nemyslela na svoj život. V hlave mala iba jedinú myšlienku: Musíš zachrániť svoju dcéru!

Po čase od únavy takmer odpadla. Zachytila sa bútľavého stromu a pomaly skĺzla po jeho kmeni na mäkký mach. V náručí zvierala dieťa a hlasno dychčala. Predsa si spomenula na slová dávnej modlitby. V tichosti si ich dokola opakovala. Na nič viac sa nezmohla. Boli jej poslednou nádejou.

Keď zopakovala modlitbu piatykrát, zacítila prudkú vibráciu pod nohami. Iba ona vedela, čo to znamená. Troter bol blízko! Nebol čas na strach, napriek tomu sa bála. Ako dieťa neraz videla, čoho bol schopný. Patrón ju nikdy nechránil pred svojimi krutými hrami. Videla muža, ktorému Troter vytlačil mozog jediným silným chmatom svojej obrovskej laby, videla ženu, ktorá zhorela pri pohľade do očí Trotera, videla deti, zavýjajúce od bolesti a hrôzy.

Iba raz začula, ako sa dá pred Troterom ubrániť. Pokúsila sa sústrediť a spomenúť si na to, čo kedysi počula za dverami patrónovej spálne.

Strhla si z krku medailón po patrónke, roztvorila ho a do nastavenej dlane vysypala obsah. Celá sa triasla. Vedela, že má len jeden pokus! Musí Trotera zasiahnuť do pravého oka tak, aby ju nevidel. Srdce jej búchalo a išlo vyskočiť z hrude.

Talinu položila na mach a pripravila sa na útok. Keď sa jej zdalo, že je čas, vyskočila spoza stromu a celou silou hodila obsah medailónu do miesta, kde si myslela, že je Troterovo oko. Na chvíľu sa zastavil čas. Nič sa nedialo. Unavená dopadla na zem. Troter sa rozbehol k Taline. Už ju mal na dosah, stačilo vystrieť labu. Zatvorila oči. Je koniec!

Zem sa zachvela, zo spráchniveného stromu s obrovským revom odleteli všetky vtáky. Troter spadol na zem tesne vedľa Taliny. Dieťa začalo plakať. Matka otvorila oči a rozbehla sa k nemu. Rýchlo obišla Trotera a zodvihla malý batôžtek z machu. Nastavila ho oproti slnku a plakala od radosti. Vedela, že ju čaká ešte veľa trápenia ale v tejto chvíli bola zas najšťastnejšou ženou z rodu Tchuanov.