Bez odpovede

Stroskotanie rýchloponorky na útese neznamaná tragédiu. Prečo sa to však stalo?
Filmová história scifi
DEDICATED TO THE BEATLES, TO SLAVO "SPAKKY" SLIZIK & TO ALL MY INTERNET FRIENDS-
Nevedel, čo tú odchýlku spôsobilo. Za normálnych okolností by bola úplne zanedbateľná, avšak pre hydrojet, rútiaci sa niekoľkostokilometrovou rýchlosťou pod hladionu oceánu bola tragická. Či už bola spôsobená nejakým podmorským otrasom alebo nezdokumentovaným podmorským prúdom, posledné, čo si pamätal, bola červena kontrolka indikujúca nebezpečnu blízkosť dna, ktorá sa rozsvietila prakticky v rovnakom momente, ako nastal náraz. V tej istej sekunde stratil vedomie...
Keď sa prebral, ležal na hladine v katapultovacom kresle. Mal šťastie, automatika fungovala. Skontroloval núdzové vybavenie. Mal všetko - zásobu pitnej vody, stravu na dva týždne a skladaciu vysielačku. O svoj osud sa neobával - o niekoľko hodín pobrežná stráž určite zaregistruje stratu jedného z člnov flotily a vyhlási pátranie. Bol síce vzdialný stovky kilometrov, ale čo je to pre rýchle hydrojety? Zapol si na ramene identifikačny radiomajak a začal zisťovať svoju polohu.
Áno, od najbližšieho prístavu bol veľmi vzdialený. Zato iba zopár kilometrov od neho muselo byť pobrežie Starej pevniny. S núdzovou hydrodýzou by túto vzdialenosť prekonal za niekoľko hodín. Podľa vreckového gyrokompasu teda stanovil smer a zapol dýzu. Voda v jeho okolí začala ticho šumieť a on sa pomaly nechal unášať k Starej pevnine.
Keď zazrel v diaľke breh, cítil akési uspokojenie. Bolo tu síce aké-také riziko, ze ho prepadnú barbari, ktorí ešte stále plienili pobrežie Starej pevniny, ale zopár výstrelov z phaseru by ich spoľahlivo zahnalo. S potešením sa pozrel na hodinky. Tak - teraz niekedy zaregistrovali stratu hydrojetu. Usmial sa pri pomyslení, aký chaos to vyvolá v Centrále pobrežnej hliadky. Aj tak mu nešlo do hlavy, ako mohol skúseny pilot ako on spraviť takú hlúpu chybu. A akú chybu to vlastne spravil? Nevedel... Ale to sa už priblížil k pláži. Vypol hydrodýzu a vystúpil na breh.
Poobzeral sa po okolí. Bol v malej, piesočnatej zátoke, priam stvorenej na táborenie. "Sem raz musím skočiť na dovolenku" - pomyslel si s úsmevom. Slnko sa začalo skláňať k obzoru a tak sa rozhodol stráviť noc práve tu. Do rána ho aj tak isto nájdu a ak aj nie, poskladá vysielačku a sám sa pokúsi nadviazať spojenie. Nastavil si na opasku senzor pohybu na okruh 100 metrov, aby sa poistil proti neočakávanej nočnej návšteve, ľahol si do jemného piesku na pláži a o chvíľu zaspal tvrdým spánkom...
Zobudil sa s lúčmi vychádzajúceho slnka. Najskôr bol trochu zmätený, nevedel, kde vlastne je, potom si spomenul na svoju haváriu. Pohľad na hodinky ho trochu prekvapil. Pátracia jednotka tu už dávno mala byť. Skontroloval identifikačný rádiomaják, ale ten bol v poriadku a celú noc v krátkych intervaloch vysielal svoju polohu. Postavil sa a zahľadel sa do diaľky. Nikde nič. Ani stopa po pátracich člnoch. Chvíľku ešte sledoval obzor a potom vytiahol skladaciu vysielačku.
Táto vysielačka mala úžasný dosah a rozložená sa vmestila do neuveriteľne malého priestoru. Nečudo, že sa stala základným vybavením v núdzových situáciách.
Jej zostavenie mu zabralo niekoľko hodín, počas ktorých neustále čakal, že sa ozve charakteristický hukot vynárajúceho sa hydrojetu.
Márne. Zasunul poslednú súčiastku a pripojil malú atómovú batérieu Šum z reproduktoru mu ihneď ukázal, že jeho práca bola odvedená dobre...
Toto ho už naozaj znepokojilo. Nech nastavoval akúkoľvek frekvenciu, odpoveďou mu boli iba atmosférické poruchy a tichý šum.
Nerozumel tomu. Žeby sa niekde pomýlil? Začal preľaďovať frekvenciu vysielačky a snažil sa naladiť frekvenciu svojho identifikačného rádiomajáku. Tu niekde by to malo...
Z reproduktoru sa ozvalo jasné pískanie kódovaného signálu jeho rádiomajáku. Vysielačka bola v úlnomm poriadku.
Zalial ho studený pot. Nič. Žiadna odpoveď. Akoby na celej planéte neexistovalo žiadne vysielanie. Znepokojene začal chaoticky ešte raz
prechádzať všetky kanály. Márne. Nezachytil ani akord z Hudobných noviniek, ani písknutie s COOL Rádia, ba nezačul ani jediné slovo zo svojho najobľúbenejšieho a pravdepodobne najobjektívnejšieho rozhlasového vysielania - z Hlasu Atlantídy...

Rastislav Rihák

Rastislav Rihák

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.