„Myslíš si že to vyjde?“

„No, neviem to naisto, vždy je tu riziko nehody. Otázka je či sme ochotní to podstúpiť.“

„Nemyslíš si že by mali o tom vedieť aj ostatní?“ spýtal sa Trevor Beareugard, šéf výskumu novoobjaveného prvku, ktorý má kódové označenie ,Prach´, svojho zástupcu, Lemaana Gregora. Ten si najprv dôkladne pošúchal bradu, preleštil okuliare a popravil kravatu, čo bol jeho rituál keď stál pred ťažkým rozhodnutím, a až potom odpovedal: „Možno áno, možno nie. Takáto šanca sa nám len tak ľahko nenaskytne znova. Ak to vyjde, zvrátime osud celej planéty, dotkne sa to každého jedného človeka.“

„A ak to nevyjde? Už si pomyslel na to? Veď ani nepoznáme všetky jeho vlastnosti. Naozaj chceme takto riskovať?“

„Veľkí muži museli vždy prijať risk, aby sa stali veľkými. A nepreháňaj, vieme o ňom toho celkom dosť. Podľa mňa to za ten risk stojí,“ povedal Lemaan a odmlčal sa. Trevor vedel že rozhodnutie je už len na ňom. Premýšľal dlho, desať či dvadsať minút, Lemaan si medzitým stihol vyleštiť nechty a upraviť vlasy. Už sa chystal že niečo povie, no v tom sa ozval Trevor: „Dobre. Prines mi tie „hodiny“ do kancelárie. Ja sa postarám o urýchľovač.“

---

„Počuješ ma?“ spýtal sa cez vysielačku Trevor, ktorý takmer bláznivo behal okolo všetkých ovládacích panelov Veľkého hadrónového urýchľovača.

„Počujem, ale slabo, akoby ma niečo rušilo,“ s praskotom odpovedal Lemaan. Aj cez všetok šum bolo počuť ako hýbe mechanickými súčiastkami svojich „hodín“, ktoré poháňal Prach. „U teba je všetko v poriadku?“

„Áno, miestnosť je prázdna, zamkol som všetky dvere. Práve sa chystám vložiť vzorku do urýchľovača.“

„Dobre, máš čas. Ja ešte len nastavujem všetky parametre, dám ti vedieť kedy to spustiť, dobre?“ povedal Lemaan a odmlčal sa. Trevor bol s prácou rýchlo hotový, a o chvíľku sa pristihol ako premýšľa o prachu a jeho podstate.

Prach. Aký obyčajný názov. Vedecký názov látka ešte nemala, pretože pravdupovediac, vôbec netušili čo to je zač. Prvé vzorky našla Sovietska základňa v Mori dažďa na Mesiaci. Okamžite ich rozposlali do všetkých kútov sveta na skúmanie. Najlepší vedci sveta si nad touto tajomnou látkou lámali hlavy, zatiaľ čo verejnosť o nej nič netušila. Látka bola jasnožltej farby, prekvapivo odolná voči vysokým teplotám i mrazu, kyselinám i mechanickému ničeniu. Práve tu, v Zurichu sa po prvý krát podarilo látku extrahovať. Výsledkom bol jemný prach, jemnejší než akýkoľvek piesok na svete. Bol slabo toxický, smrteľný len pri veľmi vysokých dávkach. Čo bolo však najzaujímavejšie, dokázal povzbudiť skryté ľudské talenty, o ktorých väčšina testujúcich ani len netušila. Nadľudská sila, rýchlosť, dokonca i telepatia. Niektorí vedci mu žartovne začali prezývať „Čarodejníkov prášok“, a potajme robili testy, ktorý z nich čo zvládne.

Zo zamyslenia zrazu Trevora vytrhla vysielačka. Pred tým bolo spojenie mizerné, no teraz mu takmer nerozumel.

„Trevor... je čas... treba... pomaly... teraz...!“ len s ťažkosťami Trevor počul slová. Odrazu nevedel čo má robiť, schytil vysielačku a kričal do nej, mysliac si že porucha je možno na jeho strane.

„Čo? Mám to spustiť?“ reval do nej, no z druhej strany sa ozývalo len praskanie, a niečo, čo znelo ako prudké poryvy vetra. „Lemaan, čo sa deje?“ skúšal to znova.

„Ne...pusti... zlé... búrka... priestor...“ bolo posledné čo počul. Potom sa vysielačka náhle odmlčala, v momente stíchla, akoby ani neexistovala. Trevor na ňu len bezradne pozeral, nevediac čo si o tom myslieť. Spustiť aj druhú časť experimentu? „Nie, musím vedieť čo sa deje!“ povedal si sám pre seba, a prudko sa rozbehol do svojej kancelárie.

---

„Čo sme to len urobili,“ bedákal Trevor, keď videl čo sa to deje.

Jeho kancelária neexistovala. Vlastne neexistovalo nič z toho bloku. Všetko sa to stratilo v ohromnom víre, pripomínajúcom búrku. Sprvoti mala farbu betónu, no videl ako sa postupne chytá jasnožltú farbu, presne ako Prach. Po Lemaanovi nebolo ani stopy, určite sa musel nachádzať presne v strede, spolu aj s jeho prekliatymi „hodinami“. „Nesmrteľnosť! Čary! Akí sme len boli naivní!“ bedákal Trevor plačúc, zmierený s tým že ho vír čoskoro pohltí. No v tom ho niečo napadlo. Urýchľovač! Musí z neho Prach dostať von! Situácia je beztak zlá, no keby sa spustí aj urýchľovač s Prachom vnútri, ktovie ako zareaguje.

Ťažkopádne sa staval na nohy, pripravený bežať, keď v tom ho niečo zaujalo. Zdalo sa akoby sa niekto chystal vystúpiť z búrky von. V Trevorovi náhle vzplanula nádej, že to Lemaan predsa len zvládol, no tá pohasla tak rýchlo ako prišla. Postava totiž nebola ľudská. Bola obrovská, cez tri metre vysoká, odetá v akomsi starodávnom oblečení. To však nebolo najhoršie. Postave z hlavy vyrážali štyri rohy, zakrútené a ozdobené príveskami. A tá tvár... Ako miešanec býka a muža. Náhle pocítil prudkú bolesť v hrudi. Keď sa pozrel dole, videl že z neho trčí oštep, ktorý ako keby vpíjal jeho krv. Zostávalo mu len toľko času, aby videl ako ku nemu postava prichádza a vytrháva oštep. Posledné čo počul, patrilo tomu stvoreniu.

„Konečne doma.“