Na krídlach búrky
Pravda je len jedna!
Prichádza. Cítim to v končekoch prstov, ktoré sú nabité elektrinou. Prehrabnem si vlasy a tie slabo zapraskajú. O chvíľku nato už povievajú a šibú mi oči, ktoré privieram na úzku škárku. Aj tak sa však musím obrátiť, vietor silnie a prach je nesený na krídlach vetra. Zakrývam si ústa šatkou, no aj tak sa mi drobné čiastočky hliny dostávajú do hrdla. Lapám po dychu, nos v tom víchre nedokáže dostať dostatočnú zásobu kyslíka do pľúc. Telesná nepohoda je však nič v porovnaní so živočíšnym strachom, ktorý cítim. Bojím sa. Iste. Hanbím sa za to, ale musím byť úprimný. Odmalička ma učili odvahe a pravdovravnosti. Tvárou v tvár Búrkovému drakovi nedokážem prejaviť statočnosť. Uchovám si tak aspoň druhú cnosť, a zrejme jedinú, ktorá mi ešte ostala.
„Je to krutý zvyk. Krutý a nezmyselný“, opakoval cestovateľ. „Ste barbari, to ste sa od kráľovských misionárov nič nenaučili?!“ Tak rozprával posol, ktorý žiadal, aby sme sa pridali ku kráľovmu vojsku a posilnili ho ako stopári a zvedovia v nadchádzajúcej vojne, ktorej sa nedalo vyhnúť, pretože susedná ríša na nás čoraz častejšie dotierala. Tak urážal naše pradávne zvyky. Muži zatínali päste, ale vznešenému človeku, ktorý niesol panovníkov znak ako ochranu, bol nedotknuteľný. Bol tabu. Rovnako ako Búrkový drak.
Mal som byť darom. Stávalo sa to len raz za sto rokov. Ani tí najstarší si už nepamätali posledného mladíka, na ktorého padol lós, aby odkráčal do búrky. Tá sa rodí a umiera na Purpurovej planine, ktorá hraničí s územím, čo obýva môj kmeň. Pamätáme sa iba na zvyk, ktorého porušenie značí smrť, a jeho dodržanie život.
„Je to česť, ohromná česť,“ vravel šaman a ja by som mu rád veril. Och, nie, veril som mu, verím mu i teraz, ale takáto pocta znamená koniec pre moje telo. Tak mi to povedal. Obrazne sa tak vyjadril ku koncu, ktorý ma čaká. Som mladý, ale poznám legendy...
Aiólon, boh blesku a víchric, je zahalený v temných a premenlivých šatách uragánu a preháňa sa po planine. Nemá pevnú podobu, je večne premenlivý, vzniká a opäť zaniká. Jeho jediný sluha je ohromný drak, ktorý so sebou prináša bázeň. Jeho meno je Sila a Moc. Vídame ho lietať na oblohe, keď ju križujú blesky a samotný jeho pohľad blesky vysiela. Jeho dych je otrávený nachový mrak, keď zareve, trhajú sa nebesia a oheň, čo chrlí roztaví aj skalu. Jemu mám byť obetovaný. Je to daň za ochranu, ktorú poskytuje obyvateľom planín, ktorí ho uctievajú. Nám. A tá obeta som ja. Jeden mládenec je primalá cena za taký zisk. Pre mňa je tá cena priveľká. Och, rúham sa, ale príšerne sa bojím.
„Nie, na toto sa odmietam pozerať, takáto krvavá obyčaj je prežitok starých temných dôb. Ak tomu nemôžem zabrániť, aspoň vyjadrím svoj postoj tak, že odídem. Nedočkal som sa od vás pochopenia a pomoci, vojna vás zmätie... Nedokážeme vás ochrániť, ak sa nepresídlite... a drak? Žije len vo vašich predstavách!“ s tými slovami odišiel.
Prichádza. Otočím sa a... bohovia! Aiolón, bože víchra, bože búrky, buď ku mne milosrdný, dopraj mi rýchlu smrť. Pokľaknem v úžase i dese, i jednoducho preto, lebo v tajfúne, ktorý vzniká rozmachom nestvorných krídel nedokážem stáť.
Zem sa zatrasie, keď predo mnou dosadá nádherná a hrozivá – nádherne hrozivá beštia, ktorá je zosobnením krásy a smrti. Och, áno, aj smrť môže mať krásny zovňajšok. Drak sa zadíva do mojich očí a v hlave sa mi formujú slová.
„Teba si vyvolili. Pretože žiješ odvahou a pravdou. Odvahu si skoro stratil, ale nie celkom, dokážeš sa mi dívať do očí, neklopíš zrak, mladíček! Nie je odvážny ten, kto strach necíti, ale ten, kto mu vie čeliť! Ale najdôležitejšia cnosť je milovanie pravdy. Tak si vypočuj pravdu, ktorú sa nik okrem teba nedozvie! Žijem len sto rokov, tak je dané. Potom sa moja sila vyčerpá a musí prísť ďalší drak. Áno, môj čas je pri konci. Áno, ty budeš ďalší boží sluha. Nový, znovuzrodený búrkový drak. Prijmi svoj údel v ďalšom živote, ktorý začínaš žiť!
Ó, tá nádhera, tá strašná sila, tá desivá krása! Ako fénix oživujem draka a prebúdzam sa do novej podstaty. Môj dych je uragán. Môj pohľad srší bleskami. „Aiólon, budem Ti verne slúžiť, nedopustím, aby nepriateľské armády znivočili môj ľud. Jedno odvážne srdce dokáže poraziť celú armádu. Áno, vtedy ak je na jeho strane ohnivý dych, krídla, čo zatienia oblohu, pazúry ako les šablí a zuby, čo rozdrvia i oceľ!
Prichádzam!“
Goran
Som priateľ zvierat, nie som pyšný na to, že som človek, ako mnohí iní ľudia. Chcel by som byť vtáčikom, ale zaľubujem sa do mačiek.
Vo fantastike hľadám mýtopoetiku, odraz dokonalej krásy, ktorá nie je z tohto sveta, pocit zázračna a večnú túžbu po dobrodružstve.
Diskusia
WriterInTheDark
Goran konečne si sa pridal k nám PNP-čkárom :D
Teším sa, že si sa na to dal, poviedka sa podľa mňa celkom podarila, ja viem, viem, chcel by si to rozviesť, zapliesť a tak, ale tu na to nie je čas. Mňa mrzí, že som sa toto kolo nemohla zapojiť kvôli "hnusobe", ale čítať vládzem a páčilo sa mi to :)
Dúfam, že sa pridáš aj nabudúce :)
22.01.2022
Goran konečne si sa pridal k nám PNP-čkárom :D
Teším sa, že si sa na to dal, poviedka sa podľa mňa celkom podarila, ja viem, viem, chcel by si to rozviesť, zapliesť a tak, ale tu na to nie je čas. Mňa mrzí, že som sa toto kolo nemohla zapojiť kvôli "hnusobe", ale čítať vládzem a páčilo sa mi to :)
Dúfam, že sa pridáš aj nabudúce :)
22.01.2022
Veles
Ako, za hodinu toto napísať, klobúk dole Goran, a som šťastný že si sa konečne zúčastnil aj ty PnPčok :D
22.01.2022
Ako, za hodinu toto napísať, klobúk dole Goran, a som šťastný že si sa konečne zúčastnil aj ty PnPčok :D
22.01.2022
Goran
Ďakujem Vám, vážim si to! Jos, jos, Veles, veď si ma ukecal! :D a dobre mi tak! - dobre si urobil. Ale bola tu fuška, zabudol som sa to a začal písať až asi 19:32. Nuž, je to pre mňa výzva, lebo ja veľmi dám na štylistiku a keď píšem, tak sa s tým cipkám a tu na to niet čas.
Writer - stretneme sa snáď na budúcom kole!
22.01.2022
Ďakujem Vám, vážim si to! Jos, jos, Veles, veď si ma ukecal! :D a dobre mi tak! - dobre si urobil. Ale bola tu fuška, zabudol som sa to a začal písať až asi 19:32. Nuž, je to pre mňa výzva, lebo ja veľmi dám na štylistiku a keď píšem, tak sa s tým cipkám a tu na to niet čas.
Writer - stretneme sa snáď na budúcom kole!
22.01.2022
Aleš Horváth
Keď nepíšeš tak vykudrlinkovane tak sa to dá aj čítať. Miestami som sa strácal, ale záverečný zvrat bol perfektný.
22.01.2022
Keď nepíšeš tak vykudrlinkovane tak sa to dá aj čítať. Miestami som sa strácal, ale záverečný zvrat bol perfektný.
22.01.2022
B.T. Niromwell
Namotal si ma, čítala by som aj ďalej, takže rozhodne mission accomplished! Rozhodne máš čo ponúknuť aj mimo svojej komfortnej zóny.
23.01.2022
Namotal si ma, čítala by som aj ďalej, takže rozhodne mission accomplished! Rozhodne máš čo ponúknuť aj mimo svojej komfortnej zóny.
23.01.2022
WriterInTheDark
Mám otázku - Častejšie ľudom vyhovuje čítať knihy, ktoré sú napísané v prvej osobe, alebo z pohľadu rozprávača? Aké sú výhody a nevýhody viem, len čo je lepšie?
Plus - B.T. Niromwell - Kedy sa odhalia mená autorov tohto kola FP?
23.01.2022
Mám otázku - Častejšie ľudom vyhovuje čítať knihy, ktoré sú napísané v prvej osobe, alebo z pohľadu rozprávača? Aké sú výhody a nevýhody viem, len čo je lepšie?
Plus - B.T. Niromwell - Kedy sa odhalia mená autorov tohto kola FP?
23.01.2022
B.T. Niromwell
Presne tak, tak buďte diskrétni, nech sa nam dovtedy nezníži počet súťažných poviedok.
23.01.2022
Presne tak, tak buďte diskrétni, nech sa nam dovtedy nezníži počet súťažných poviedok.
23.01.2022
Aleš Horváth
writerka, skús si tu istú poviedku napísať oboma spôsobmi. niekomu vyhovuje to, niekomu ono. ale niekedy cítiš vo vnútri že ten jeden spôsob je pre danú poviedku správny.
ono tých foriem je viac ako tieto dve a asi platí, že treba veľa číta od rôznych autorov a človek sám zbadá, či a aký typ rozprávača je vhodný. mňa oslovilo Mycelium, ktoré je postavené na striedaní pohľadu a je tam bežne, že rozpravač je vedľajšia postava, ktorá opisuje dianie a keď treba vidieť do hlavného hrdinu tak sú tri * a bum, zmení sa rozpravač na prvú osobu.
23.01.2022
writerka, skús si tu istú poviedku napísať oboma spôsobmi. niekomu vyhovuje to, niekomu ono. ale niekedy cítiš vo vnútri že ten jeden spôsob je pre danú poviedku správny.
ono tých foriem je viac ako tieto dve a asi platí, že treba veľa číta od rôznych autorov a človek sám zbadá, či a aký typ rozprávača je vhodný. mňa oslovilo Mycelium, ktoré je postavené na striedaní pohľadu a je tam bežne, že rozpravač je vedľajšia postava, ktorá opisuje dianie a keď treba vidieť do hlavného hrdinu tak sú tri * a bum, zmení sa rozpravač na prvú osobu.
23.01.2022
Goran
Takto, Writer - to je večná dilema a na to naozaj neexistuje jednoznačná odpoveď. Čo je lepšie? Hrušky či jablká? Ako pre koho. Jeden preferuje to, druhý ono a inému je to v zásade jedno, ale asi naozaj platí, ako Aleš povedal, že niečo sa viac hodí pre nejaký druh príbehu. Určite je tiež zaujímavý overovací test napísať ten istý príbeh dvoma spôsobmi. No a miešanie pohľadov a rozprávačov je dosť zložité, autor už musí mať v písaní istotu a pokiaľ to dobre neoddelí, vie to spôsobovať chaos v čitateľovej hlave. Ja mám rád experimenty, ale hrušky s jablkami zvyčajne nemiešam :).
Môžem len konštatovať, že väčšina mojich textov a asi aj väčšina textov, ktoré som kedy čítal, sú napísané v 3. osobe jednotného čísla a minulého času. Občas si ale rád odskočím k 1. osobe jednotného čísla prítomného času, lebo to vie dej veľmi aktualizovať a priblížiť pocity i myšlienkové pochody hlavného hrdinu.
23.01.2022
Takto, Writer - to je večná dilema a na to naozaj neexistuje jednoznačná odpoveď. Čo je lepšie? Hrušky či jablká? Ako pre koho. Jeden preferuje to, druhý ono a inému je to v zásade jedno, ale asi naozaj platí, ako Aleš povedal, že niečo sa viac hodí pre nejaký druh príbehu. Určite je tiež zaujímavý overovací test napísať ten istý príbeh dvoma spôsobmi. No a miešanie pohľadov a rozprávačov je dosť zložité, autor už musí mať v písaní istotu a pokiaľ to dobre neoddelí, vie to spôsobovať chaos v čitateľovej hlave. Ja mám rád experimenty, ale hrušky s jablkami zvyčajne nemiešam :).
Môžem len konštatovať, že väčšina mojich textov a asi aj väčšina textov, ktoré som kedy čítal, sú napísané v 3. osobe jednotného čísla a minulého času. Občas si ale rád odskočím k 1. osobe jednotného čísla prítomného času, lebo to vie dej veľmi aktualizovať a priblížiť pocity i myšlienkové pochody hlavného hrdinu.
23.01.2022
B.T. Niromwell
Dosť ma zaujal opakujúci sa nápad prepísať ten istý text dvoma osobami. Príde mi to neuveriteľne prácne, ak to nemá byť len prepis zámen a slovies, lebo ak by mal byť, tak je to zbytočná škoda. Oboje spôsoby písania dávajú autorovi do rúk iné zbrane, ktoré by mal použiť. Napríklad som nedávno čítala knihu z prvej osoby, človek bol v hlave hlavného hrdinu a na tých 300 stranách sa o ňom a jeho živote nedozvedel zhola nič. Rozprávač opisoval veci, čo sa okolo neho dialo ako keby okom kamery, ale v prvej osobe, čiže to vyplynulo nie len zbytočne, aj neprirodzene. To si akože nikdy nespomenie na nič zo svojej minulosti a nezamyslí na nad zmylom života? Proste, otázka je, koľko z prežívania postavy chceš odhaliť a koľko toho chceš skryť, lebo ak ideš z prvej osoby napríklad, tak si rozprávač môže tak nanajvýš domýšľať, akýpohľad na veci majú ostatné postavy, ale nikdy to nebude vedieť na sto percent. Čiže aspoň ak na malý moment potrebuješ byť v hlave inej postavy, tak bud krutý sek, zmeň na tne úsek rozprávača, alebo rovno chod na tretiu osobu. A tretia osoba tiež má viacero variant. Už spomínané oko kamery, keď nie si v hlave hlavnej postavy, všemohúci rozprávač, keď si v hlavách všetkých a vidíš aj to, čo žiadna z postáv. Alebo niečo, čo je najbližšie prvej osobe, keď hľadíš na svet z pohľadu jednej postavy, hoci to opisuješ v tretej osobe. Odporúča sa vybrať si jeden zo spôsobov rozprávania a netrepať-nemiešať. Experimenty sú, isto, vítané, ale v tom prípade sa treba zmieriť s tým, že experiment môže nevyjsť.
23.01.2022
Dosť ma zaujal opakujúci sa nápad prepísať ten istý text dvoma osobami. Príde mi to neuveriteľne prácne, ak to nemá byť len prepis zámen a slovies, lebo ak by mal byť, tak je to zbytočná škoda. Oboje spôsoby písania dávajú autorovi do rúk iné zbrane, ktoré by mal použiť. Napríklad som nedávno čítala knihu z prvej osoby, človek bol v hlave hlavného hrdinu a na tých 300 stranách sa o ňom a jeho živote nedozvedel zhola nič. Rozprávač opisoval veci, čo sa okolo neho dialo ako keby okom kamery, ale v prvej osobe, čiže to vyplynulo nie len zbytočne, aj neprirodzene. To si akože nikdy nespomenie na nič zo svojej minulosti a nezamyslí na nad zmylom života? Proste, otázka je, koľko z prežívania postavy chceš odhaliť a koľko toho chceš skryť, lebo ak ideš z prvej osoby napríklad, tak si rozprávač môže tak nanajvýš domýšľať, akýpohľad na veci majú ostatné postavy, ale nikdy to nebude vedieť na sto percent. Čiže aspoň ak na malý moment potrebuješ byť v hlave inej postavy, tak bud krutý sek, zmeň na tne úsek rozprávača, alebo rovno chod na tretiu osobu. A tretia osoba tiež má viacero variant. Už spomínané oko kamery, keď nie si v hlave hlavnej postavy, všemohúci rozprávač, keď si v hlavách všetkých a vidíš aj to, čo žiadna z postáv. Alebo niečo, čo je najbližšie prvej osobe, keď hľadíš na svet z pohľadu jednej postavy, hoci to opisuješ v tretej osobe. Odporúča sa vybrať si jeden zo spôsobov rozprávania a netrepať-nemiešať. Experimenty sú, isto, vítané, ale v tom prípade sa treba zmieriť s tým, že experiment môže nevyjsť.
23.01.2022
Goran
Uf, oko kamery - opisný realizmus :D - číre zlo! :D:D:D takto: výnimky potvrdzujú pravidlo a verím, že niekde to i môže zaujímavo zafungovať, ale podľa mňa sa takémuto štýlu treba vyhýbať ako čert krížu.
Ja osobne som nikdy neprepisoval takto poviedku. Vybral som si príbeh a vybral som si aj spôsob rozprávania, ktorý som k nemu tak akosi spontánne priradil. Vyskúšal som si asi všetko - lebo ma lákalo vyskúšať si všetko, ale spätne som už príbehy nemenil. Občas je zaujímavé hrať sa i s rozprávačom a tým, akými veľkými vedomosťami on sám disponuje. Dá sa to rôzne kombinovať. FP mám už na tento rok napísané tak, aby som pokryl všetky kolá - dve poviedky vznikli prerobením komiksového scenára, tam sa menil uhol pohľadu. Tak som zvedavý na výsledok - ako to (ne)zapasuje čitateľovi.
23.01.2022
Uf, oko kamery - opisný realizmus :D - číre zlo! :D:D:D takto: výnimky potvrdzujú pravidlo a verím, že niekde to i môže zaujímavo zafungovať, ale podľa mňa sa takémuto štýlu treba vyhýbať ako čert krížu.
Ja osobne som nikdy neprepisoval takto poviedku. Vybral som si príbeh a vybral som si aj spôsob rozprávania, ktorý som k nemu tak akosi spontánne priradil. Vyskúšal som si asi všetko - lebo ma lákalo vyskúšať si všetko, ale spätne som už príbehy nemenil. Občas je zaujímavé hrať sa i s rozprávačom a tým, akými veľkými vedomosťami on sám disponuje. Dá sa to rôzne kombinovať. FP mám už na tento rok napísané tak, aby som pokryl všetky kolá - dve poviedky vznikli prerobením komiksového scenára, tam sa menil uhol pohľadu. Tak som zvedavý na výsledok - ako to (ne)zapasuje čitateľovi.
23.01.2022
Aleš Horváth
veď nech writerka skúsi. príbeh cca na jednu A4 , pripadne iba nejaku prihodu a vyskuša. sama uvidí. väčšinou ľudia píšu takou osobou, akou radi čítajú.
Niromwell to dobre vystihla, že každý spôsob má svoje výhody, ide len o to využiť ten potenciál
23.01.2022
veď nech writerka skúsi. príbeh cca na jednu A4 , pripadne iba nejaku prihodu a vyskuša. sama uvidí. väčšinou ľudia píšu takou osobou, akou radi čítajú.
Niromwell to dobre vystihla, že každý spôsob má svoje výhody, ide len o to využiť ten potenciál
23.01.2022
ama_rilla
Podľa mňa je praktickejšie písať v tretej osobe, pretože, ako písala B.T. Niromwell, je možné predostrieť pohľad na dej všetkých zúčastnených. Príde mi to jednoduchšie. Ale ak je pre poviedku dôležitý práve ten vnútorný svet jednej osoby, tak je prvá osoba fajn. Dodáva to príbehu sugestívnosť a sú momenty, kedy sa to fakt hodí - hlavne na silné emócie, tam sa s prvou osobou dá vyhrať. Ale niekedy je to trochu nuda čítať všetko očami jednej postavy, niekedy práve nejaké bočné deje, udalosti, lepšie dokreslia príbeh. A tiež je rozdiel, v akom formáte je to použité - v poviedke prvá osoba môže byť fajn, ale nejaký celý román by sa mi asi nechcelo čítať o niekoho pocitoch :D Je to podľa mňa problém utiahnuť na dlhšom rozsahu.
23.01.2022
Podľa mňa je praktickejšie písať v tretej osobe, pretože, ako písala B.T. Niromwell, je možné predostrieť pohľad na dej všetkých zúčastnených. Príde mi to jednoduchšie. Ale ak je pre poviedku dôležitý práve ten vnútorný svet jednej osoby, tak je prvá osoba fajn. Dodáva to príbehu sugestívnosť a sú momenty, kedy sa to fakt hodí - hlavne na silné emócie, tam sa s prvou osobou dá vyhrať. Ale niekedy je to trochu nuda čítať všetko očami jednej postavy, niekedy práve nejaké bočné deje, udalosti, lepšie dokreslia príbeh. A tiež je rozdiel, v akom formáte je to použité - v poviedke prvá osoba môže byť fajn, ale nejaký celý román by sa mi asi nechcelo čítať o niekoho pocitoch :D Je to podľa mňa problém utiahnuť na dlhšom rozsahu.
23.01.2022
WriterInTheDark
Presne som mala na mysli celý román. Viem, že viac ponúka rozprávač, ale aj taká Veronika Roth napísala svoje dielo v prvej osobe a je jedno z mojich najpblľúbenejších (Divergenicia). Asi máš ama_rilla pravdu, i keď si rada prečítam aj z pohľadu rozprávača... asi to naozaj závisí od príbehu.
24.01.2022
Presne som mala na mysli celý román. Viem, že viac ponúka rozprávač, ale aj taká Veronika Roth napísala svoje dielo v prvej osobe a je jedno z mojich najpblľúbenejších (Divergenicia). Asi máš ama_rilla pravdu, i keď si rada prečítam aj z pohľadu rozprávača... asi to naozaj závisí od príbehu.
24.01.2022
8HitBoy
Rovnaký prípad ako u Magdy Medveckej, preto vaše poviedky hodnotím úplne rovnakým počtom bodov. Po formálnej stránke vynikajúce, v podstate bezchybné a výborne sa to čítalo, avšak mne ako čitateľovi až tak nesadlo zasadenie príbehu. Motív akejsi reinkarnácie entity je pekný a v texte funguje, ale podľa môjho názoru by lepšie vynikol v dlhšom texte a nepríde mi že v takejto mikropoviedke mal možnosť v čitateľovi dokonale doznieť a vyvolať zamýšľanú emóciu. Každopádne ale bodov dávam dosť, pretože píšeš ako kráľ, v podstate si od teba ani nepamätám zlý text, aj tie, ktoré mi osobne až tak neulahodili boli minimálne nadpriemerné. Navyše som samozrejme rád, že sme sa konečne stretli aj v Poviedkach na počkanie.
27.01.2022
Rovnaký prípad ako u Magdy Medveckej, preto vaše poviedky hodnotím úplne rovnakým počtom bodov. Po formálnej stránke vynikajúce, v podstate bezchybné a výborne sa to čítalo, avšak mne ako čitateľovi až tak nesadlo zasadenie príbehu. Motív akejsi reinkarnácie entity je pekný a v texte funguje, ale podľa môjho názoru by lepšie vynikol v dlhšom texte a nepríde mi že v takejto mikropoviedke mal možnosť v čitateľovi dokonale doznieť a vyvolať zamýšľanú emóciu. Každopádne ale bodov dávam dosť, pretože píšeš ako kráľ, v podstate si od teba ani nepamätám zlý text, aj tie, ktoré mi osobne až tak neulahodili boli minimálne nadpriemerné. Navyše som samozrejme rád, že sme sa konečne stretli aj v Poviedkach na počkanie.
27.01.2022
Goran
Ďakujem! Jos, toto je matroš, ktorý si pýta rozšírenie, možno v jednej z budúcich FP?
27.01.2022
Ďakujem! Jos, toto je matroš, ktorý si pýta rozšírenie, možno v jednej z budúcich FP?
27.01.2022