Bar s názvom Lokomotíva smrti priťahoval odjakživa spodinu. Ale Krin tam chodieval rád. Patril k lepšej spoločnosti, ale spodina mu vyhovovala viac. Cítil sa medzi nimi viac. To masírovanie vlastného ega ho tam priťahovalo zas a znova. S rovesníkmi sa cítil, akoby zaostával. V Lokomotíve bol niekým.

Preto každý víkend prišiel k baru, objednal si ohnivý olej a hádzal ho do seba, kým sa v ňom neprejavili temnejšie sklony. Niekedy šlo len o sprosté slová, inokedy mu bolo viac po chuti násilie. Ako šľachtic mal za sebou výborný tréning s najlepšími majstrami. Meče, nože, opakovače, či obyčajné prachpušky. So všetkým vedel narábať ako s vlastným vtákom.

Bavil sa na tom, ako vyvolal konflikt medzi slabšími a keď ho právom napadli pri obhajobe svojej cti, bezcitne ich rozniesol na kopytách.

V poslednej dobe prežíval ťažké obdobie. Bol nabrúsený aj za triezva. Doslova čakal, komu bude môcť skočiť po krku ako prvému. Dával si ale pozor, aby to nespravil medzi svojimi. Tešil sa ten piatok. Mala hrať kapela Depunk. Ich piesne považoval za božskú hudbu, miešali parné nástroje spolu s elektronickými.

Zbrane boli na večer zakázané, čo mu prišlo smiešne. Aj samotný pohár, fľaša, stolička, alebo gyročas mohli byť použité, ako zbrane. Len to chcelo vynaliezavosť a špinavé úmysly. Vyhadzovač v Lokomotíve smrti bol jeho kamarát za peniaze. Tak ako vlastne aj majiteľ a každý, užitočný človek v okolí. Krin nebol hlupák. Poistil sa pre prípad, že by vyvolal nezvládateľný konflikt.

Takto mu bolo vždy odpustené a jeho výstrelky upratané. Toho večera znova sadol na bar a hneď začal piť. Kapela sa rozohrávala, tak sa snažil dostať do nálady. Všetko šlo ako obvykle. Hudba spustila a on tiež. Spieval si všetky piesne ktoré poznal. Keď nevedel text, buď pil, alebo vykrikoval nezmysly, aby to vyzeralo, že pozná slová.

Netrvalo dlho, kým jeho správanie začalo niekomu vadiť.

„Hej, kamarát. Nemohol by si sa stíšiť?“ ozval sa neznámy chlapík v modrom kabátci. Na tunajšieho nevyzeral, bol lepšie odetý. Nie ako Krin. Ale lepšie.

„Drž hubu než ťa vynesú v kúskoch,“ odvrkol mu a opľul ho. Chlap sa postavil a utrel zo seba sliny. Pozrel priamo na Krina a pristúpil k nemu.

„Toto si nemal.“

„Tvoja mater ťa nemala vyhodiť z tej diery, ktorou si zarába na kôrku chleba.“

Došlo k prvej rane. Krin spadol na zem. Bol prekvapený silou úderu aj rozhodnosťou toho chlapa. Iste tu bol nový, inak by poznal jeho povesť a stiahol sa. Krinovi to ale spravilo radosť. Mohol vypustiť zviera. Vstal a pustil sa s chlapom do bitky. Bojoval dobre. Očividne mal slušný tréning a dával mu zabrať.

Krin pochopil, že toto nebude ľahké a môže aj prehrať. Behom zápasu dal gesto vyhadzovačom, aby zasiahli, keby začalo byť zle. A aj začalo. Dostával na frak. Úder za úderom ho posielali k zemi. Nikto mu však nešiel na pomoc.

Asi sa rozhodli, že ho majú dosť a takto s ním skoncujú. No veď on im všetkým ukáže. Keď ho chlapík zdvihol zo zeme, aby mu vrazil ďalšiu, Krin ho kopol do rozkroku. To stačilo, aby chlap stratil rovnováhu, no stále protivníka pevne držal. Krin sa natiahol k baru a niečo vzal. Bol to vínový pohár. Vrazil ho súperovi do krku. Ten praskol a odhalil črepiny. Krin bodal a bodal.

Chlapík ho pustil a snažil sa zastaviť krvácanie z vlastného krku. Snažil sa márne, po chvíľke klesol k zemi do mláky vlastnej krvi. Chrčal kým po ňom Krin skákal ako zbesnený.

„Ja ti kurva ukážem s kým si si začal. Som Krin Stralim a toto je môj bar. Moja Lokomotíva.“

Mnohokrát niekoho zbil, alebo škaredo zranil. Toto bola prvá vražda. A videli to všetci, napadlo ho. Nevadí, boja sa ho.

„Ktokoľvek ma bude chcieť nahlásiť sa utopí vo vlastnej mláke krvi.“ Ľudia naňho hľadeli zdesene. Aj na túto spoločnosť to bolo priveľa. Podišiel k nemu tučný chlapík. Majiteľ Lokomotívy menom Brung.

„Krin, toto si posral chlapče. Už sem idú fízlaci. Čoskoro tu bude samá modrá a nebudú radi, keď uvidia čo si spravil ich kamošovi.“

„Čo to kurva splietaš? On bol fízel?“ Krin bol skutočne zaskočený.

„Áno, pozval som si ho nech mi tu dáva pozor. V poslednej dobe si sa utrhol z reťaze. Ale toto si fakt prehnal.“

„Zbav sa tela, zaplatím ti koľko povieš.“

„Nič také. Tamto v rohu je nahrávacie oko. To zaznamenáva na tabuľky všetko čo sa tu udeje a prehrá to na hologrin. Fízlaci všetko uvidia tak, ako si to spravil.“

Krin sa neovládol a skočil na Brunga. To však už medzi nimi boli vyhadzovači a púšťali to Kina volery. Ako sa triasol padol k zemi hneď vedľa mŕtveho. Hľadel mu do sklenených očí a bol rovnako nemý. Brung sa nedneho postavil. Jeho čierna podrážka premenila Krinov svet na temnotu.