SUPER:KAPITOLA PRVÁ: NEDOBROVOĽNÉ NAVERBOVANIE DOBROVOĽNÍKA

FADE IN:

CUTSCENE

EXT. DLÁŽDENÁ CESTA VEDĽA KOSTOLA SVÄTÉHO GERMAINA-DE-CHARONEHO, VEDÚCA DOLE SMEROM KU SIROTINCU OTCA SÉBASTIÁNA- NOC

V cutscéne z pohľadu tretej osoby, sledujeme pomalý príchod štyroch mužov ku kňazovi, svätému otcovi Sébastiánovi oblečenom v jeho čistom bielom rúchu s čiernou kožušinou na chrbte a k jeho malým sirôtkam oblečených v ako tak čistom pestrofarebnom oblečení. Tí práve odchádzajú z kostola svätého Germaina-De-Charoneho krátko po jeho zatvorení. Pomaly, ale iste idú k sirotincu patriacemu práve svätému otcovi, keď si tu naraz však práve svätý otec Sébastián všimne ako ho jedno jeho holohlavé dieťa v šedom tričku a so strašne znudeným výrazom nenasleduje a len si odráža svoju modrú loptičku o jednu zo stien kostola. Kňaz sa snaží ísť k nemu aj s deťmi, zatiaľ čo ho popoháňa rukou, aby sa pohol smerom k nim. Avšak otcovu pozornosť nato upútajú čoraz viac blížiaci sa, štyria muži v otrhanom na voľno viazanom hnedom oblečení s širokými čiernymi klobúkmi naklonenými do strany na hlave a dole natiahnutými otrhanými žltými kraťasami na ich špinavých a už dosť voľných bielych pančuchách. Sú to muži s fakľami v rukách, s mečmi a pištoľami na opasku spolu aj so zvláštnymi guľami označenými bielym krížikom a naplnenými priezračnou modrou tekutinou. Jeden z mužov pritom drží v jednej ruke aj malú kušu. Niektoré menšie deti sa pred mužmi okamžite schovajú za otca. No aj tie staršie trocha na chvíľku stuhnú. Iné zase ustúpia smerom dozadu. Iba holohlavý chlapec sediaci na schodoch najbližšie ku kostolu vyzerá byť rovnako znudený ako doteraz. Jeden z otrhaných mužov nato zloží svoj klobúk a ukloní sa svätému otcovi.

MUŽ 1

Zdravím vás monsieur Sébastián, aj vaše krásne deti v tento prekrásny tichý večer. Ďakujme pánovi zaň.

OTEC SÉBASTIÁN

Ámen monsieur René. Ámen a požehnanie aj vám ostatným drahý monsieuri. Je to skutočne až nádherný večer. Ideálny na dobrú večernú omšu. Ako vás, ale vidím monsieuri mali ste dnes trocha iné starosti než na ňu prísť.

René sa nato uškrnie a pozrie sa pritom na ostatných mužov a na ich a jeho oblečenie.

RENÉ(stále uškrnutý)

To je to tak vidieť? Čo nato povedať svätý otec? Zlo nikdy nespí a teda božie sily tiež spať nemôžu. Hoc nás nedostatok času na tie vraj krásne omše čo tu teraz mávate, neskutočne mrzí.

OTEC SÉBASTIÁN(prezieravo)

Hm. Ale čas na mňa a obzvlášť na moje deti si očividne vždy nájdete. Poďme rovno k veci monsieuri prosím. Nech môžem vás aj celý ten váš veľký lov ihneď poslať preč. Už vám žiadne dieťa nedám. A nebudem sa opakovať!

MUŽ 2(spytujúci)

Ale čo taký hŕŕ pán otec? Veď sme vám ešte ani nič poriadne nepovedali. S ničím za vami neprišli. Táto naša krásna debata vlastne ani poriadne nezačala.

MUŽ 3

Presne monsieur Sébastián. Nemôžete nás hneď poslať takto preč s požiadavkou na požiadavku čo tu ešte ani nebola položená.

RENÉ

Majú pravdu otec. Čo je to za nekresťanské správanie takto sa ani so svojimi blížnymi poriadne, neporozprávať? So svojimi susedmi, bratmi sa v tento krásny, pánom bohom darovaný večer, trocha nezdružiť?

OTEC SÉBASTIÁN(ponáhľajúci)

Kresťansky som sa s vami pozdravil monsieuri a kresťansky sa teraz s vami aj s mojimi deťmi rozlúčim. To úplne stačí. Takže s pánom bohom monsieuri, bola radosť vás vidieť a počuť no deťom už tu je určite zima. Poď konečne Antonin...

Otec Sébastián sa nato rýchlo snaží chytiť za ruku neustále znudeného chlapca sediaceho na schodoch kostoľa. Do pol cesty sa mu však postaví René a ostatní muži. Chlapec menom Antonin nato výrazom venuje aspoň trocha pozornosti celému dianiu.

RENÉ

Máte vo všetkom pravdu svätý otec. Čo už, ale skutočne nie je moc kresťanské je utekať pred vašou a pre vaše deti udelenou božou povinnosťou. Povinnosťou chrániť túto našu prekrásnu bohom požehnanú francúzsku zem pred tými krvilačnými démonmi, splodeniami zo samotných pekiel, tými someliérmy krvi a urážkami ba až výsmechom našej vlastnej viery a nášho spasiteľa samotného!

OTEC SÉBASTIÁN

Teraz máte pravdu aj vy monsieur, ale myslím si, že netreba poukazovať na fakt, že ja aj môj sirotinec počas tohto obrovského lovu, poskytol už dosť ochotne idúcich dospelých prostriedkov vám aj ostatným lovcom na boj s tými iste ohavnými nemŕtvymi. Prostriedkov, u ktorých mi bolo neraz povedané, že sa vrátia živé a zdravé naspäť.

LOVEC RENÉ

Znova vám dávam len za pravdu otec Sébastián. Ale časy sú zlé a božie cesty sú nepredvídateľné aj pre tých najlepších z nás. Čím ideme po tom ich od samého vnútra zhnitom strome vyššie a vyššie, tým silnejšie tie satanove ohavnosti pri ochrane tej ich najvyššej ohavnosti sú. A tým viacej dobrých ľudí bohužiaľ odchádza. Bohužiaľ už aj tých veľmi mladých. Ale to všetko už sám predsa dávno viete otec. Nie je to zase až tak dávno čo ste po tom strome sám liezol.

OTEC SÉBASTIÁN(netrpezlivo)

Liezol, neliezol monsieuri, na mojej odpovedi na vami stále nepoloženú požiadavku to nič nemení. Už toho bolo dosť.

Otec nato mierne strká do lovcov v snahe dostať sa konečne ku Antoninovi, ťahajúc za sebou ostatné deti. Dvaja lovci vedľa Reného sa však na seba aj na Reného pozrú načo naraz potom chytia aj s Reném, tri malé deti pod krk pritom ako ich obchádzali. Deti zvriesknu. Antonin a otec Sébastián sa na lovcov šokovane pozrú.

LOVEC RENÉ(kričiac)

Boh nežiada otec! A ak je niečo horšie ako nepomôcť blížnemu svojmu je to, nepočúvanie Kristovho volania kvôli tomu! Neurobenie toho čo je správne hoci vieme, že to správne! To je hriech, otec Sébastián, obyčajný hriech! A za hriech sa treba vyspovedať! Odčiniť ho! Nech toto je vaše odčinenie a odčinenie týchto troch detí za vaše prvé a dúfajme, že aj posledné ignorovanie božieho volania!

Otec Sébastián sa na nich ihneď rozbehne s rukou pri páse akoby niečo išiel vyťahovať no ešte než ho zastaví lovec s kušou, tak nakoniec sám zastane. Postojí si pritom na chvíľu akoby nad niečím premýšľal. Ruku svoju nakoniec zloží spásu a s výrazom prosby sa pozrie na lovcov.

OTEC SEBASTIAN(nahlas a prosebne)

Hej! Pusťte ich! Prosím vás René aj ostatný majte predsa rozum! Tieto deti vám proti tým beštiám vážne nepomôžu! Prosím vás! Je hriech konať takto v hneve!

LOVEC RENÉ(kričiac)

Otec vy prestaňte! Nie sme tu jediný kto tu viditeľne v hneve koná! Sám ste toto božie volanie ignorovali už dosť dlho! Dávajte si tak pozor! Ešte nikde nie je napísané, že vy sám čoskoro nezvesíte svoje staré železo zo steny!

Lovec René nato začne pomaly ťahať decko preč.

LOVEC RENÉ(stále kričiac)

A hoci konám možno teraz tiež v hriechu tak na rozdiel od vás to robím pre vyhnutie sa hriechu oveľa väčšiemu! Berte ich chlapi toto božím silám zatiaľ postačí!

Nato sa však jedno dieťa ozvalo zozadu. Bol to Antonin.

ANTONIN

Nechajte otca aj všetky tie deti. Pôjdem ja.

Otec Sébastián sa nato akoby pohľadom ľudí v nočných morách, pozrie na Antonina načo sa k nemu ihneď rozbehne a pevne ho chytí rukami okolo ramien a skloní sa k nemu.

OTEC SÉBASTIÁN(potichu)

Nemôžeš. Nie, proste. Nerob to syna...

Antonin sa mu však rýchlo vytrhne zo zovretia a s vážnym výrazom sa pozrie na neho, načo s rovnako vážnym výrazom ukáže hlavou na ostatné deti. Otec sa úplne zamlčí.

LOVEC 1(chichotajúci sa)

Antonin Ecnatropim sám a osobne. A čo sa deje monsieur Sébastián? Čo ste nám dáko zmĺkol s vašou námietkou? Vy necháte po toľkom našom prehováraní práve tohto chlapca, slobodne a s vlastnej vôle odísť? Svojho najcennejšieho? A podľa určitých hriešne šepkajúcich tieňov možno dokonca aj svojho vlastného? Ú otec ak je to posledné vážne pravda tak to už je viacero hriechov za deň. To je viac než ja mávam a to už je čo povedať otec. Mali by ste sa dať vážne vyspovedať. Pokojne choďte aj teraz. Kľúče od kostola máte. A kým sa vrátite tak sa o Antonina aj o vaše ostatné deti, s radosťou postaráme.

Otec Sébastián ostáva naďalej ticho. Stále sa zdesene pozerajúc na Antonina.

LOVEC RENÉ(smejúc sa)

A prečo by sme mali zobrať iba teba chlapče?

ANTONIN

Som tu najstarší, najväčší a...

Antonin sa spolu s lovcami pozrie na ostatné deti buď zmrznuté alebo s doslova krvavými očami, s omrzlinami po celých rukách a nohách, s pupákmi po celom tele, neustále smrkajúce a kašľúce. Občas dokonca aj krv. Niektorým chýbali aj pomaly celé časti teľa buď v podobe rúk a nôh. Potom sa pozrie naspäť na pohľad dosť znechutených lovcov.

ANTONIN

...Najzdravší.

Antonin sa nato pozrie na neďaleký sirotinec, kostol, na svojho slzami pohlteného pomaly pre žehnajúceho sa otca a nakoniec na svoju modrú celkom pobitú a špinavú loptičku.

ANTONIN

A mám veľa voľného času. Takže moc dobrých možností dneska na výber popravde nemáte.

Lovci sa na seba pozrú načo nakoniec pustia všetky deti, ktoré nato v okamžiku plných sĺz, pribehnú k nohám svätého otca.

LOVEC 2

No dobre teda, ale ak zomrieš zoberieme si ihneď ďalšie deti túto od pána otca. Zdravé, nezdravé, amputované, neamputované, hriešne, nehriešne náš spoločný Boh nerozlišuje bojovníkov, ktorých práve teraz najviac nutne potrebuje na vymetenie tohto pradávneho zla.

LOVEC 3

Presne.

LOVEC 4

Pekne povedané brat môj.

ANTONIN

Nezomriem a nezoberiete.

LOVEC RENÉ

Nezoberieme? A prečo nie chlapče? Kto alebo čo nám v tom zabráni? Veď ako už povedal môj kolega, hlavne teraz v období najväčších strát a najbližšieho dopadnutia možno aj toho najstaršieho démona, ich potrebujeme práve najviac.

Antonin nato v momente, za menej ako sekundu, nečakane a rýchlo, z diaľky skočí na lovca Reného a zloží ho k zemi. Ostatní lovci pohotovo vytiahnu v panike svoje meče. Otec Sébastián zbledne na toľko, že by si ho niekto mohol aj spliesť s monštrami čo títo lovci lovili. Väčšina detí so strachom ustúpi, ďalšie sa ešte viac priblížia k otcovým nohám a iné ostávajú len stuhnuto stáť. Antonin lovcovi Renému ukáže svoje malé biele zúbky a zasmeje sa.

ANTONIN

Tak by som si želal vidieť ten váš výraz, keby som ja teraz tým starobylým démonom. No môžete byť pokojný. Vy aj vaši kamaráti. Ešte stále mám len mliečňaky.

Antonin nato vyprskne od smiechu. Niektoré deti sa tomu zasmejú tiež a ihneď, iné neskôr no s oveľa nervóznejším, ba až núteným podtónom. Otec Sébastián je stále celý bledý no už sa dokáže pomaly postaviť pred ostatných lovcov na prípadnú ochranu svojho sirôtka. Lovci stále ostražito, s mečmi neustále vytasenými smerom k Antoninovi a ku otcovi, čakajú na Reného reakciu no ten sa nakoniec tiež len zasmeje.

LOVEC RENÉ(smejúc sa)

Pekne chlapče. Pobaviť ma a skoliť ma na zem zároveň. To sa nepodarí ani niektorým dobrým chlapom pri spoločných oslavách. Hoci to s tými zubami by som si ešte byť tebou rozmyslel.

Lovec René nato ukazuje prstom na malý krížik akoby vypálený do jeho krku. Podivne na bielo pritom žiari.

LOVEC RENÉ

Pokojne chlapci, schovajte tie zbrane. Myslím si, že tento tu v našej deus vult misií obzvlášť vynikne.

Lovec René sa postaví potom čo z jeho hrude, Antonin pomaly zíde. Antonin sa nato tiež postaví. Ostatní lovci sa medzitým spolu aj s otcom Sébastiánom upokoja hoci sa svätý otec so znepokojeným výrazom pozrie na Antonina. Ostatné deti sa tiež trocha upokoja pričom niektoré si pomaly vydýchnu čo však preventívne zamaskujú kašľaním. Lovec René sa nato so spokojným výrazom pozrie na ostatných lovcov a obzvlášť na svätého otca.

Lovec RENÉ

Čo ste taký bez života pán otec? Mali by ste sa radovať. Pretože hoci vám nakoniec predsa len berieme ďalšie dieťa tak kto vie? Možno vynikne tak moc, že už skutočne ďalšie, od vás nebudeme nikdy potrebovať.

FADE TO BLACK