Tom sedí za pultom barovej šatne a číta si knihu. Vyzerá to dnes na ďalšiu otravnú noc. Ale veď čo už, vydrží. Brigáda šatniara je dobre platená a môže sa celú noc učiť, návaly hostí bývajú z pravidla v určité hodiny, inak je pokoj. Spustí zrak z knihy a pozrie sa nad seba, lebo cíti, že sa na neho niekto pozerá.

„Dobrý večer,“ pozdraví ho dievčina, pričom si chvatne zoblieka kabát.

„Dobrý večer,“ odzdraví a usmeje sa na ňu.

Svetlovlasé dievča s výraznými perami a tvárou posiatou pehami je až príliš milé na túto štvrť, ani miestny podnik nemá najlepšiu povesť, na strávenie príjemného večera si nevybrala dobré miesto. Väčšinou sem chodia dievčatá ráznejšie a drzejšie. Musí uznať, že ho dievča priťahuje. A prišla sama. No, ak bude mať šťastie, tak sama i odíde. To by ju mohol niekam pozvať, robí si nádeje Tom. Nie však nadlho. Ani jej nestihne dať lístok s číslom, už ju zozadu objíme akýsi chlap a potom ju nežne pobozká na tvár. Tom v duchu zakľaje, obslúži hosťa a vráti sa späť ku knihe. Noc je pokojná, hostí nie je mnoho, a tak sa môže zahĺbiť do štúdia. Kúsok po polnoci sa pri šatni znovu objaví kráska. A sama! Oči mu na chvíľu zažiaria radosťou, no keď sa pozrie na jej smutnú tvár, ani sa nepokúša požiadať ju o rande. Keď jej podáva bundu, nedá mu a opýta sa.

„Nevydarené rande?“

„Hej,“ odfrkne dievča, „nechal ma tu.“

„To ťažko,“ povie Tom, „veď tu má ešte bundu.“

„Čože?“ zamračí sa dievčina.

Tom požiada kamaráta z ochranky, aby ho na chvíľu zastúpil a zostúpi s dievčinou po schodoch do ponurého baru. Hostí prišlo málo, to áno, ale až teraz si všimol, akí sú to podivíni. Večne zahĺbený v myšlienkach akosi nevníma okolie. Hostia na nich upriamia pozornosť, niektorí sa začnú olizovať.

„Je to tu akési čudné,“ zašepká dievčina.

„To teda,“ pritaká Tom.

„Volám sa Nina,“ predstaví sa dievča konečne.

„Ja som Tom, teší ma,“ predstaví sa vysoký statný šatniar.

Hneď po tom, ako si podajú ruku, zaznamenajú akýsi ruch odohrávajúci sa okolo biliardového stola. Keď k nemu pristúpia bližšie, s hrôzou zistia, že je na ňom položený Ninin frajer a akési prapodivné bytosti mu vytrhávajú kusy mäsa z tela. Hlavu majú ako pavúky, telá ako ľudia. Až na to, že majú štyri ruky. Kusadlá sa zarezávajú do ešte stále sa brániaceho tela nešťastníka. Tom s dievčinou na chvíľu ustrnú, no hneď v okamihu sa bezhlavo rozbehnú smerom k východu. Pri schodoch však stoja ďalšie príšery, postavia sa tak, aby im šťavnatá hostina neutiekla. Jedinou možnosťou je schovať sa na toaletu.

„Ej, ako to tu smrdí!“ skriví Nina znechutene ústa.

„To je to, čo ti teraz vadí najviac, mužské toalety?!“ okríkne ju Tom, aby sa trochu spamätala.

Na dvere začnú búšiť pavúko-ľudia.

„Počula som, že sa v mestských baroch objavujú mŕtvoly ohlodané až na kosť,“ povie vystrašené dievča. „Aj my zomrieme!“ zakričí.

„Neboj sa, to sa nestane,“ povie Tom a vytiahne z vrecka malý skladací nôž, ktorý sa mu nejakú chvíľu nedarí roztrasenými rukami otvoriť.

„Ty si štíhla, prepcháš sa okienkom, tak poď!“ zakričí Tom a nadvihne Ninu k okienku.

Drevo na dverách sa pod buchnátmi hladných hostí začne lámať. Nine sa podarí prepchať cez okienko, Tom zostane vo vnútri.

Dvere sa s obrovským rachotom otvoria a dovnútra vbehnú maškrtníci.

***

Nina nedokáže na Toma zabudnúť. Prežil? Akokoľvek sa bojí, musí sa na to prekliate miesto vrátiť a zistiť či prežil. Keď sa pred ňou objaví šatňa a za pultom stojí Tom, neubráni sa širokému úsmevu.

„Vedela som, že ich premôžeš,“ zašepká dievča.

Tom sa na ňu veselo usmeje a zloží si z hlavy klobúk.

„To iba preto, aby som mohol s tebou na rande,“ povie galantne.

Zavolá kamaráta, aby mu na chvíľu postrážil šatňu, rukou objíme Ninu okolo ramien.

„Chvíľu sa poprechádzame nočnými uličkami,“ zašepká jej do ucha.

***

Hviezdy a mesiac ukryl smog. Chodcom však svietia na cestu nočné lampy. Ako je možné, že Nina nevidí purpurové oči chlapca? Zuby sa derú vonku z plných pier a chcú rozhryznúť nežný útly krk...