To mrazivé poobedie si navždy zapamätám. Zmenilo mi totiž život.

Dva týždne pred Vianocami som zistil, že mám talent. Ja viem, poviete si, každý má na niečo talent. Áno, súhlasím, ale talent je ako bubák pod posteľou. Tušíte, že tam je, počujete ho tíško škrabkať, občas niečo šepne. Ale či tam je naozaj, to zistíte, až keď prekonáte strach a pozriete sa.

Niekto má šťastie a svoj talent objaví bez toho, aby ho hľadal. Napríklad si uvedomí, že hrá futbal lepšie než zvyšok triedy. Dokonca lepšie ako sused Fero a to je už čo povedať, lebo Fero hrával dva roky za juniorov, kde mávali ozajstné tréningy s ozajstným trénerom.

Mnohí svoj talent našli, o iných sa to iba hovorilo. Napríklad taký Jožko.

Pozrite na Jožka, aký je talentovaný. V skutočnosti chudák Jožko vôbec nie je talentovaný, je iba terorizovaný svojou netalentovanou matkou, ktorá ho núti hrať na husle tri hodiny denne, len aby sa ním mohla popýšiť pred kamarátkami a ukázať nešťastníka Jožka, ako svoj úspech, keďže ona sama nikdy nič nedosiahla.

Tak to už chodí. Pár šťastlivcov príde k svojmu talentu ako slepé kura k zrnu a drvivá väčšina ho nenájde nikdy. Ja som ho objavil po tridsiatke.

Bola to náhoda, lenivosť, či neschopnosť nájsť vhodný darček na Vianoce? Jedno z toho. Ako som tak prezeral internetové obchody s gýčovým odpadom, odrazu mi vyskočila reklama na domácu výrobu mydla. Pekná kravina, no nie? Áno, tiež som si to hovoril. Kto by si už len doma vyrábal mydlo? Lenže tesne predtým, než som to reklamné okno zavrel, sa mi v hlave ozval zvedavý hlas.

Z čoho sa vlastne vyrába mydlo?

No fakt, z čoho?

Celý ten zázrak stál pár eur a ja som nakoniec neodolal. O tri dni mi už volal kuriér, že stojí dole, nech si prídem po balík. Priznám sa, svojím spôsobom to bolo vzrušujúce. Cestou som na prízemí stretol susedu. Práve lepila na spoločnú nástenku oznam, že sa jej stratila mačka.

„Nevideli ste môjho Ferdinanda?“ spýtala sa naliehavo.

„Bohužiaľ, ale on sa určite vráti, nebojte.“

Bláznivá pani Hrobáková. Obézna šesťdesiatnička bývajúca sama na prvom poschodí. Teda sama... s mačkami. V byte... Už to bolo samo o sebe divné. Dobre, ak by mala jednu mačku, možno dve, človek by si povedal, veď čo, niekto má psa, niekto papagája, iný prasa. Stará pani má dve mačky. A čo? Pri troch už ľudia dvihnú obočie. Lenže šesť? Uznajte. Šesť? To už je divné.

Takže pri myšlienke, že ak by sa Ferdinand nevrátil, bolo by nám všetkým lepšie, ma nemôžete odsudzovať. Ale späť k mydlu. Prišlo všetko, hmota, farbivá, vône, dokonca som dostal aj sadu silikónových formičiek ako bonus. Paráda!

Sprvu som bol opatrný. Trošku farby, kvapka vonnej esencie. Neskôr som ich začal kombinovať. Lenže môj talent potreboval voľnosť a ja som mu ju doprial. Experimentoval som s ovocnou šťavou, s kúskami zeleniny, so sušeným ovocím, skúšal som ihličie či kôru stromov a vtedy sa to udialo.

Zrodila sa vášeň. To už nie je akási záľuba, či radosť. Vášeň vás pohltí, ovládne, zaslepí. Ako keď sa z nevinného flirtu prepadnete do víru neovládateľnej túžby. Je v tom niečo pudové, až zvieracie.

Po pár dňoch som spotreboval všetku mydlovú hmotu a tak som si objednal veľké balenie. Mydiel som mal toľko, že som ich rozdával na kilá. Všetci moji kamaráti a známi dostávali oneskorené vianočné darčeky.

Bežné vône a prísady ma rýchlo prestali baviť. Boli fádne a nudné a môj talent potreboval nutne nasýtiť. Tak som ho začal kŕmiť novými nápadmi a postupmi.

Dva dni pred Silvestrom som pri nástenke stretol pani Hrobákovú. Ferdinand sa vrátil. Tak, ako už stokrát predtým. Využil som príležitosť a ponúkol jej svoje mydlá. Tvárila sa podozrievalo, ale o dva dni mi klopala na dvere a z vďaky mi priniesla koláče. Vraj lepšie mydlo ešte nemala, príjemne penilo, nevysušovalo a krásne voňalo. Nie ako tie z obchodu a vraj mi za ne aj zaplatí. Odmietol som, no potešilo ma to. Pani Hrobáková to ocenila a pred odchodom nezabudla spomenúť, že ten darebák Ferdinand, po dvoch dňoch, zase ušiel.

„Veď on sa Vám vráti nebojte,“ upokojoval som ju.

Na Silvestra som pani Hrobákovej priniesol špeciálnu várku mydiel. Dokonca som si zohnal formičku špeciálne pre ňu.

Len čo uvidela mydlá v podobe hrajúcej sa mačky, od radosti zhíkla. „Celkom ako Ferdinand!“ vyhŕkla nadšene.

„Už sa vrátil?“ opýtal som sa.

„Nie,“ zosmutnela pani Hrobáková.

Druhého januára stále visela na nástenke Ferdinandova fotka.

„Neprišiel?“

„Nie,“ krútila hlavou nešťastná pani Hrobáková.

„Určite ho vyľakali petardy a niekam zaliezol. On sa Vám vráti, nebojte,“ upokojoval som ju.

Pani Hrobáková neisto prikývla. „Ozaj, dala som pár mačacích mydiel kamarátkam a boli nadšené! Vraj niečo také úžasné ešte nemali a ja s mini môžem iba súhlasiť. Vždy, keď ich použijem, cítim sa, akoby som mladla. To vaše mydlo je ... božské!“ Dodala a hanblivo si zakryla ústa, prekvapená, že to povedala nahlas.

„To ma teší, pani Hrobáková.“

Chytila ma za lakeť a sprisahanecky šepla. „Musíte mi ich spraviť viac!“

„Rád,“ usmial som sa, „ale chvíľu to potrvá, musím zohnať prísady.“

O tri dni neskôr pribudli na nástenke vedľa Ferdinanda ďalšie dve mačky. Alžbeta a Albert a zatiaľ čo pani Hrobáková vykukovala z balkóna a volala na svojich zatúlaných miláčikov, ja som si v kuchyni, pri varení špeciálnych mačacích mydiel, zapol rádio.

Svoj talent som nakŕmil a on ma na oplátku napĺňal slastným pocitom absolútna. Myslím, že niečo podobné zažívali feťáci na dobrom LSD tripe s tým rozdielom, že ja som nad sebou nestrácal kontrolu. Práve naopak. Cítil som sa silný. Uvedomoval som si každý sval, každú bunku, celú podstatu samého seba. Intenzívne som vnímal podnety, vône, chute, dokonca aj farby.

Poznanie, ktoré vzápätí prišlo, bolo nevyhnuté. Ja a môj Talent sme sa stali jedným. Prestúpil celým mojím bytím, mojou existenciou. Spoznal som jeho silu, jeho chute a túžby. Už pre mňa nebol nezreteľným šepotom kdesi pod posteľou. Prihováral sa ku mne jasne a zreteľne mi vyrozprával svoje názory a potreby. Zhodli sme sa. Zvieratká už pre nás neboli zaujímavé. Nastal okamih na posledný krok.

Čoskoro na nástenke vedľa mačiek pribudne fotka pani Hrobákovej.

Pri predstave ako mydlá pani Hrobákovej rozdávam priateľom a známym sa Talent zlovestne uškŕňal.

Veď nakoniec kto vie, z čoho sa vlastne vyrába mydlo?

Z rádia začalo hrať Last Christmas...