Horácius vybehne na dvor so vzduchovkou v ruke. Zase mu dakto chodí po statku. Pánaboha! Dnes ho dostane, záškodníka. To určite za Marikou chodí dajaký frajer. Široko-ďaleko každý sedliak má chlapca. Iba jemu sa dcéra musela narodiť. Do čerta! Celý udýchaný beží až k plotu. Rozkašle sa. Už by mal prestať fajčiť tabak, lebo ho to nadobro zo sveta znesie. Počuje zašušťať kukuricu. Pozviechaj sa! Chyť ho darebáka, znie mu v hlave. Po polhodine prenasledovania toho ničomníka to starý sedliak vzdá. Už nemá silu. Vráti sa so sklopenou hlavou domov. Marika sa objaví v kuchyni a rozospato si šúcha bujné hnedé kadere. Je oblečená do pyžama. No, však ona by mohla pokojne vystupovať v národnom divadle, pomyslí si naštvaný sedliak. Marika sa usmeje popod nos a vráti sa späť do postele.

Ktosi jej zaklopká na okno. Dievčina vyskočí z postele a ženie sa k oknu. Keď zbadá, kto za ňou prišiel, smutne si povzdychne. To je Peter, toho naozaj nečakala. Dakoho iného má v srdci. Otvorí okno.

„Poď si sadnúť vonku k starej lipe,“ šepká Peter.

Marika zívne: „Som unavená.“

„No tak, pamätáš, ako pekne sme tam kedysi sedávali, držali sa za ruky,“ prosíka Peter.

„Ahoj, Marika,“ ozve sa ktosi z kukurice.

„Kto si?“ predbehne zvedavý Peter Mariku.

„Fedor,“ odpovie ďalší nápadník.

Zrazu sa rozletia vchodové dvere. Z domu vybehne starý sedliak. Chlapci sa rozbehnú. Ako nič preskočia drevený plot a zamieria si to rovno k lesu. Ozve sa výstrel. Hneď vzápätí výkrik. Peter zahučí do malinčia. Fedor za ním okamžite pribehne.

„Trafil ťa?“ pýta sa soka.

„Ale kdeže,“ potkol som sa, odpovie mu dotlčený Peter.

Fedor mu pomôže vstať. Vydajú sa smerom k dedine. Veru, chlapci sa môžu potrhať. V celom okolí jediné dievča. To sú potom niekedy na záhradke aj po dvoch.

Horácius popíja v krčme pálenku. Pozerá televízne noviny a komentuje každú správu. Do dverí strčí hlavu Vlado. Keď zbadá kamaráta, neistým krokom sa k nemu vydá. Stojí tam a mrká očami, akoby mal už svoje nakúpené.

„Čo sa deje, Vlado?“ pýta sa kamaráta Horácius. „Akýsi si zarazený, čo by si ducha videl.“

Vlado sa vrhne na Horáciov poldecák a hodí ho do seba.

„Môžeš ísť so mnou, kamarát môj drahý,“ zachraptí.

Horácius vidí, že ho Vlado potrebuje, a tak neváha. Zdvihne zadok, podoprie kamaráta a vedie ho domov. Doma Vlado roztrasenými rukami zapne počítač a pustí krátke video. Horácius spozná okraj lesa blízko pri svojom statku. Vidí, ako sa k lesu prikráda Marika.

„Do psej matere, ja som vedel, že za ňou dakto chodí!“ vykríkne Horácius.

Za chvíľu sa z lesa vynorí postava akéhosi čuda. Tenučké telíčko to má a vlní sa to ako pokazený televízor.

„Joj, to čo je za čudo!“ vykríkne Horácius.

Čudo veľkooké sa priblíži k Marike, a už ju cucia na pery.

„Necháš ju! Ty darebák!“ kričí Horácius ako zmyslov zbavený.

Video skončí. Miestny lesník sa posadí do gauča a chytí sa za hlavu.

„Mal som tam fotopascu, aby som sledoval divoké prasce. No, a toto sa mi podarilo natočiť. Dievča, jediné v okolí, a nájde si voľajakého mimozemšťana. Čert aby ho ulapil.“

„A čo budú naši chlapci robiť? To budú musieť manželky dakde inde hľadať,“ zašepká zlomeným hlasom Horácius.

Vlado pustí ďalšie krátke video, tentokrát z iného miesta. Je na ňom chlapča z Horáciovho susedstva. Za krátku chvíľu sa k nemu z lesa pridá to isté čudo. Ihneď sa na neho vrhne, až napokon spadnú do trávy. Horácius na to pozerá s otvorenou papuľou. Tak vedel, že chlapci kvôli nevestám budú musieť do sveta, ale nečakal, že až dakam na inú planétu.