Zvykom bolo stretnúť sa každú stredu o štvrtej hodine ráno na námestí. Dôvodom bolo začatie trhov. Nezvykom bola prítomnosť zvierat. Mnohé zázračné bytosti si tam chodili nakupovať zásoby všemožného druhu už niekoľko rokov a považovali sa za jediných návštevníkov. Síce boli tieto trhy veľmi známe ale aj tak sa všetci spoliehali na tradície a možno aj to bol dôvod prečo nikto neočakával prítomnosť žaby.

Žaba Rina počula o týchto preslávených trhoch už dávno ale až teraz sa rozhodla ich konečne navštíviť. Nebola si istá čo nájde alebo čo ju vlastne čaká, ale potrebovala novú rastlinu a to ju presvedčilo.

Bola skorá jar a v toto ráno bola vzduch i zem vlhká od dažďa. Rina poskakovala po námestí v meste a netrpezlivo striehla na prvých účastníkov. Avšak hoci prišla skôr ako mala, nikto nechodil. A tak čakala a čakala, skákala a vyzerala ale nikto nič a až keď hodiny na veži odbili presne štyri hodiny ráno sa zjavili návštevníci. Všetci sa po kamennom chodníku brali z námestia rovnakým smerom a Rina ich bez váhania nasledovala. Putovali iba pár minút a počas ich cesty sa k nim pridávali ďalšie bytosti. Táto nenápadná žaba medzi nich zapadla a naďalej ich svojím vytrvalým skákaním nasledovala, ignorujúc zvedavé pohľady jej smerom.

Keď prišli do cieľa, bytosti pred Rinou sa rozpŕchli a začali nakupovať. Trhy boli v dlhej uličke s kamenných chodníkom a starými domami po stranách. Nepôsobili úzko ale skôr nekonečno, akoby sa po nich dalo ísť a nikdy nezastaviť. Už len ten pohľad Rinu lákal a vábil ju aby preskúmala či sa trhy vôbec končia.

A tak sa aj ona vydala tou nekonečnou uličkou. Prezerala si stánok za stánkom a veľa vecí ju zaujalo. Niekedy to boli iba obyčajné veci ako varechy, ale to rúcho tmy skorého rána, dym spôsobený mnohými fajkami a i výzor bytostí tomu dodával tajomný nádych, akoby to skrývalo viac ako môže oko obyčajnej žaby uvidieť. Každých pár minút si musela pripomínať prečo tu vlastne je a nútiť sa pohnúť z miesta.

Skačkala už dlhšiu dobu a všimla si, že postupne sa predmety na trhoch zväčšujú a stávajú sa viac podivnými. Varechy začali priberať nohy, hrnce krídla a kefy spievali. Rinu z toho rozbolela hlava, ale držala sa svojej potreby získať novú rastlinku. A tak pokračovala dlhou uličkou a vyberala si spomedzi rastlín, ktoré naberali nielen veľkosť ale aj nové vlastnosti. Nielen veci ale aj bytosti sa stávali čudnejšími. Stretala mnohé ale najviac si pamätala obrovskú zelenú bytosť s tenkými rukami, ktorá iba pokojne nakupovala keď sa zrazu s nárekom hodila o zem, začala z nej vytekať čierna tekutina a po niekoľkých sekundách sa proste rozložila vo vzduchu. Rina sa zatriasla už len pri spomienke na ten výjav.

Po dlhom putovaní sa konečne zastavila pri menšom stánku a začala si vyberať rastlinu. Za stánkom nik nestál, takže necítila žiadnu potrebu urýchliť svoj výber. Onedlho si konečne jednu vybrala a práve vtedy z domu za stánkom vyšiel predajca.

,,Vitaj v mojom stánku. Máš vybraté?” spýtala sa pomerne malá bytosť s kapucňou ktorá jej zahaľovala tvár a veľkými rukavicami. Hlas mala neutrálny, skôr mužský a nevyjadroval veľa emócií.

,,Áno. Túto Vás poprosím.” povedala Rina a poukázala na rastlinu s dlhými listami a koreňmi, ktoré vytŕčali až nad hlinu v malom kotlíku.

,,Celkom dobrá voľba. Povedz, máš deti?” spýtal sa.

,,Prosím? Teda, nie ešte nemám. Môžem vedieť prečo sa ma to pýtate?”

,,Táto rastlina väčšinou priťahuje ženy ktoré sa čoskoro majú stať matkami alebo nimi už sú.” odpovedal jej a rastlinku vložil do papierovej tašky. ,,Bude to šesť eur.”

,,Jasné tu sú.” povedala Rina a peniaze mu podala. Išla si prevziať rastlinu ale hlasné výkriky ju prerušili.

,,Kontrola! Kontrola!” kričali vystrašené bytosti a utekali kadiaľ mohli aby sa čo najrýchlejšie stratili.

,,Kontrola? Ale veď tu sa nič nelegálne predsa nedeje.” povedala Rina ale keď sa otočila k predajcovi jeho už nebolo a ani jeho stánku. Otočila sa smerom odkiaľ prišla a sledovala všetok ten ruch keď ju zrazu niekto pristúpil.

,,Kontrola. Povedzte, čo tu robíte?” spýtal sa kontrolér zatiaľ čo schovával putá keďže pri jej veľkosti by mu nepomohli.

,,Prosím Vás, ja si len kupujem rastliny!” vyhŕkla Rina zúfalo.

,,A tomu mám veriť? Veď som videl čo sa stalo tomu gumbaldovi čo tu dnes nakupoval. Ste tu ako jediné zviera, slečna. Naozaj si myslíte, že uverím týmto táraninám, že ste nevinná? Veruže nie. Pôjdete so mnou.” rozkázal kontrolér a strčil si Rinu do tašky ktorú následne zatvoril.

Rina ľutovala svoje rozhodnutie vydať sa na to pračudesné miesto a dúfala, že sa jej podarí obhájiť jej nevinnosť. Najviac ju však zarmútilo, že tam nechala svoju rastlinku, pre ktorú to všetko urobila. Pri tom všetkom úplne zabudla na zvláštnu vlastnosť tej rastlinky a ani ju nenapadlo, že by z nej mohla byť matka. Ale jedno je isté a to, že ak sa jej podarí z tejto nepríjemnosti vyviaznuť, už nikdy nepôjde do mesta.