Kde bolo tam bolo.......vlastne ani nie.............

Za siedmimi horami a za siedmimi moriami..........a ani tam to nebolo..............

Na konci vesmíra a možno ešte aj ďalej sa odohráva už celé roky príbeh ktorý som počul od jedného starca.

Tam, tam niekde je zem a v nej krajinka, taká, ktorá sa mení každým novým slnečným lúčom, každým novým pocestným ktorý do nej vstúpy, vánkom ktorý do nej zaveje z rôznych strán. Krajinka pre všetkých a zároveň pre jedného.

Krajinka v ktorej sa jednú slnečnú nedeľu narodil malý chlapček a dostal meno Benjamín. Narodil sa už do rodinky kde otecko bol opravár a mamička učiteľka, stal sa bračekom jednému synovi tohoto muža a ženy no a o pár rôčkov do ich početnej rodinky pribudla aj sestrička.

Všetci žili spokojne a šťastne ako sa na mladú rodinku partí, deti začali chodiť do školy, rodičia usilovne pracovali a ich dni života plynuli.

No jedného dňa, keď sa už z chlapčeka pomaly stával chlapec, prihodila sa benjamínovi zvlaštna vec. Na svojej ceste do školy našiel velikú obálku a v nej list. Chlapec sa ponáhľal do školy do ktorej už aj tak meškal, tak vložil obálku s dopisom do svojej školskej tašky a utekal ďalej len aby opäť nedostal pokarhanie za oneskorený príchod. Obálka s dopisom sa natriasaním tašky postupne prepadávala na spodok, pod všetky tie zošity a knihy,pod vreckovky a nezjedenú desiatu až sa stratila v tom najtmavšom a najskovanejšom kúte aký kedy bol.

Benjamín na ten dopis pravdaže zabudol, však bol ešte predsa len malý a taký chlapci majú iné zaujmy ako sa starať o nejakú obálku.

Však prišiel čas kedy jeho školská aktovka začala byť primalá, potreboval novú a väčšiu. Tak sa stalo že ešte v ten rok našiel benjamín pod vianočným stromčekom nádhernú novú školskú tašku. Ako všetko čo je nové, a ako aj ostatní ľudia, musel aj on svoj nový darček hned otestovať. Vbehol do svojej izbičky a začal plniť aktovku novými vecami ale tak isto aj vecami z jeho starej aktovky. A tak sa mu opäť jeho nájdený poklad dostal do rúk. Už bol predsa len starší a zvedejší čo vlastne v tom liste je napísané a tak začal čítať. Benjamín čítal a čítal no veľa veciam čo boli napísane v liste ešte nerozumel. Nie že by nevedel dobre čítať ale jeho čítaním sa začal list akoby dopisovať a to ešte k tomu sám od seba. Písmenká však akoby zrazu zmizly a chlapček ostal sedieť v izbičke rozmýšlajuci nad svojim nálezom.

O niekoľko minút vošla do miestnosti jeho mama a videla ako jej syn spí na koberci, držiaci nejaký papier a obálku. Potichu ho prezliekla do pyžama a uložila do postieľy.

Benjamín nikomu nepovedal čo sa stalo v tú noc, aký zvláštny list našiel ktorý sa plní sám a rozhodol sa že jeho tajomstvo neprezradí nikomu. Nechá si ho len a len pre seba a ak ho ukáže tak len tým ľudom ktorým bude veriť.

Jak roky plynuli benjamín ukázal list zopár dievčatám, ani nevedel prečo práve dievčatám, prečo nie jeho dobrým kamarátom. Za každým vzhľiadnutím lista iným dievčaťom sa v dopise niečo pripísalo, prepísalo alebo zmenilo. Všimol si, že každé z dievčat ktoré si prečítalo jeho list, niekedy to trvalo týždeň, niekedy mesiac alebo až roky, zapôsobilo na dopis vždy inakšie. A zakaždým keď mu dievča list vrátilo, akoby sa do neho podpísala ale niekedy sa mu zazdalo že akoby sa dievčina snažila prepísať svojím menom meno inej, predchadzajúcej slečny. Stávalo sa že obálka prišla po úplne inom dievčati, inokedy sa vrátila zdajúc sa mokrá, pokrčená no stále v liste niečo pribudlo a po čase sa dopis s obálkou aj tak usušil a narovnal.

Benjamín rástol a po rokoch sa z neho stal mladý muž, muž ktorý si už obálku začal strážiť a otváral či nechal ju čítať už nie každej slečne či žene.

S každým novým riadkom v liste si uvedomoval a učil sa z neho ako má niektoré veci spraviť a jak list čítal a čítal, niektoré písmená aj keď ich písalo vždy iné dievča mu pripadali rovnaké.

A vieš čo je s Benjamínom teraz??

Nenašiel ani po rokoch žiadnu slečnu, ktorá by mu dopis vrátila zaplnený a tak sa vybral z krajinky do diaľav, možno je práve tu, u nás. Hľadať niekoho kto mu ten list vráti plný, nezamokrený, nepokrčený a čaká kedy vloží niektorá z tých slečien novú, čistú stránku pre neho a pre ju zároveň.

Možno si ho práve minula, možno si stretla pred týždňom a možno sa na teba aj usmial a ak nie, pozeraj a choď s otvorenou dlaňou pretože nikdy nevieš kedy a od koho taký list môžeš dostať.