Genesis
Kto sme a kam smerujeme? Kto a prečo vyhnal Adama a Evu z raja? Nebolo to všetko trochu inak?
- Prosím všetkých čitateľov, ktorí považujú tento príbeh za rozporný so svojim náboženským zmýšľaním aby pochopili, že ide iba o vedecko-fantastickú poviedku -
"Nuž, synovia a dcéry moje, cítim, že čas môj blíži sa už. I zavolal som vás preto, aby riekol som vám pravdu celú o svete, v ktorom žijete a o svete, z ktorého pochádzate. Tak posadajte si navôkol a počúvajte, čo ja riecť vám chcem..."
"...a odsudzuje sa spolu so spolupáchateľkou, zákonnou manželkou Chauvá, na doživotné vyhnanstvo zo sústavy Pairidaesy. Proti rozsudku niet odvolania."
Mohol tušiť, že Rada Impéria bude nemilosrdná. Rozhodol sa riskovať - a nevyšlo to. Zatkli ich, práve keď sa chystali svoj úžasný objav zverejniť. Mali skrátka smolu. Alebo ich niekto zradil? Ťažko povedať. Ale rozhodne to nebolo fér. Vrchol sebectva. Teraz však už bolo neskoro ľutovať. Tri imperiálne krížniky typu Angelus ich sprevádzali pod dohľadom hlavní svojich plazmových diel na samý okraj sústavy, odkiaľ ich čakala nekonečná púť vesmírom, v ktorom mali nájsť svoju smrť...
Chauvá vtedy natešene zvolala:"Edmu, poď sem, ono sa to zlúčilo! Podarilo sa nám to!" Pribehol ako namydlený blesk, pozrel do mikroskopu a nadšene zaujúkal. Áno, vyšlo to! Po toľkých rokoch bádania konečne dosiahli výsledok! Ľudia už nebudú zomierať do stovky rokov! Tento prípravok umožní žiť až desaťkrát dlhšie! Bol to naozaj dôvod na oslavu. Poslednú. Netušili totiž, že niektorým ľuďom sa to vôbec nebude páčiť...
Edmu rozhodol správne. Bola to síce veľmi vzdialená planéta, ale o to podobnejšia Pairidaese. A oni mali prečo žiť. Vďaka prípravku, ktorý si ešte stihli implantovať, mali pred sebou celé stovky rokov života... Cesta sa zdala byť nekonečnou. Malá loď sa úžasnou rýchlosťou rútila vesmírnou prázdnotou a každou sekundou zmenšovala vzdialenosť, deliacu ju od maličkej hviezdičky, okom takmer neviditeľnej. A na palube niesla dve ľudské bytosti v stave provizórnej
anabiózy, ktorá napriek spomaleniu životných funkcií nedokázala zabrániť starnutiu. Nik iný by to neprežil - no ich to stálo iba tristo rokov života. Tristo rokov, počas ktorých v hlbokých snoch dúfali v krajší zajtrajšok...
Pol roka po skončení pobytu v anabióze bola loď na obežnej dráhe belasej planéty, ktorá mala byť ich domovom. Zostávalo jediné - pristáť. Loď však nebola stavaná pre vstup do atmosféry a tak to aj dopadlo. Edmu robil, čo sa dalo. Aj tak to však pripomínalo skôr haváriu, ako pristávanie. Loď začala horieť, jednotlivé systémy postupne vypovedávali poslušnosť. Tesne pred dopadom na povrch planéty Edmu vyrovnal loď a Chauvá spustila brzdiace trysky na plný výkon. Loď sa zatriasla, brzdiace dýzy sa už definitívne odtrhli a horiaci vrak sa zaryl nosom do piesku. Edmu sa okamžite vrhol k núdzovému poklopu a odskrutkoval ho. Ozvalo sa zasyčanie, keď sa vyrovnal tlak v lodi s tlakom okolitej atmosféry a poklop odskočil. Edmu chytil za ruku Chauvú, ktorá si stierala z tváre krv z rany utŕženej pri pristátí a obaja vybehli von. Napriek každodenným cvičeniam sa museli pri behu podopierať. Keď prešli dostatočnú vzdialenosť, rýchlo zaľahli na zem a čakali. Bol najvyšší čas. Loď s úžasnou silou explodovala a miesto pristátia vyznačoval už len čierny kráter s kusmi pokrútených plechov...
Trvalo im niekoľko rokov, kým sa zabývali. Planéta im však poskytovala všetko, čo potrebovali: pitnú vodu v potokoch, obživu v lesoch... A o niekoľko rokov sa im narodilo prvé dieťa - syn Kain...
"...a potom ste prišli vy, synovia a dcéry moje. Ja žil som tu deväťsto a tridsať liet, o dvadsať liet viac ako Chauvá, matka vaša. Teraz však cítim, že pobrať sa za ňou súdené mi je. I spravujte svet tento spravodlivo a bez sváru, nech večná je sláva naša. A by v zabudnutie neupadol príbeh tento, ja najcennejšie čo mám, teraz vám prenechávam. Hľa, tu kniha palubná lode našej, kde všetky príbehy naše zaznačené sú. I dopĺňajte ju, nech svedectvom o nás naveky ostane...",- dopovedal Edmu, ktorého neskôr Adamom nazvali a spod rohože
vytiahol hrubý čierny zväzok, jedinú vec, ktorá prečkala haváriu lode. Zlatý nápis Palubná kniha na jej obale bol vekom zmazaný a čitateľné bolo len druhé slovo, kniha - "...biblia"...
DODATOK: NAPRIEČ VESMÍROM
Rastislav Rihák