-VENOVANÉ "VEĽKEJ ŠTVORKE" Z LIVERPOOLU ZA PIESEŇ ACROSS THE UNIVERSE-

Letíme. Už šestnásty rok. Stále bez zmeny kurzu. Ako podľa pravítka, priloženého na hviezdnu mapu. Však tak aj stanovili náš kurz - pravítkom na hviezdnej mape...

Letíme. Ako dlho ešte? Stále nemáme dôkazy, že na tej planéte môže existovať život. A čo ak sú hypotézy nepravdivé? Čo potom? Letíme a ani nevieme kam. Naprieč vesmírom. Už šestnásť rokov. Štrnásti z nás už zomreli. Minulý rok. Na neznámu chorobu. Vyhodili sme ich do vesmíru. Veď čo s nimi na palube? Dúfam, že tam neskončíme všetci.

Všetci, čo letíme. Akoby bezcieľne, na planétu, o ktorej ani nevieme, či vôbec existuje. Má to vôbec cenu? Všetci na palube veria, že áno. Ale ak by sme sa sklamali... Loď každou sekundou hltá kus z nekonečna, ktoré ju obklopuje. Len aby ono nepohltilo nás. Toho sa bojíme všetci. A predsa letíme. Ako dlho ešte? Navigátori vravia o ďaľších dvanástich rokoch. Je to hlúpe. Dvadsaťosem rokov naprieč vesmírom. A vôbec nevieme prečo.

Prečo práve ja? Prečo práve my? Prečo práve naša loď? Prečo práve ona bola dostatočne vzdialená od Zeme vo chvíli, keď tam dolu stlačili to tlačidlo? A prečo vlastne stlačili to tlačidlo? Azda aby sme leteli naprieč vesmírom. A možno naveky...