Podstatné zrnko piesku
Pre niekoho len zrnko piesku, ďalší v poradí, pre mňa vždy špeciálny.
Si malý.
Človek by si snáď myslel,
že nemá zmysel
hľadať na tebe svaly.
Tvoje krídla nie sú krídlami,
hovoria ti to ľudia sami,
ale ty si povedať nedáš,
na názory druhých predsa nedbáš.
Si zvláštny tvor -
nepatríš totiž na dvor,
skôr na kráľovský trón,
zažiaril by si sťa zlatý zvon.
O tvojej povahe sa nevie veľa.
Pre niektorých si záhada,
pre iných len teľa,
možno i kvetinová záhrada.
Ale to čo viem ja,
nevie nik.
Ty nie si poslušný sťa psík,
ani neškodný tvor z raja.
Ja ťa vidím a ty mňa tiež,
predo mnou neutečieš.
Rozumieme si akurát,
však ty si môj verný kamarát.
Nikdy by si neutiekol,
však?
Tvoju klietku by si neprevrhol,
no nie je to tak?
Dnes si nejak ticho.
Otvorím dvere do tvojej komnaty,
zažnem - zdvihnem temnoty rúcho
a všetko je na mieste, chýbaš iba ty.
Ach, tak je to raz tak,
i ty, utiekol si,
podobne ako prvý rak,
ktorý žil v mojej sladkej pevnosti.
magnumka
Píšem, čítam a tak skúsim to aj tu.
