Zlo bez tváre
Tilia sa prebudí na neznámom mieste. Objaví tam niečo, čo by jej mohlo pomôcť zistiť viac?
Tilia sedela na zemi a sťažka dýchala. Na lícach mala zaschnuté slzy a do očí sa jej tisli ďalšie. Jej realitu teraz tvorili zamknuté dvere, zatlčené okná, pochmúrna izba. Smrdelo tam zatuchlinou a svetlo vychádzalo len z medzery na okne medzi doskami. Nevedela, ako dlho tu bola zavretá. Stratila pojem o čase.
Prvé, čo si uvedomila po prebratí, bolo, že toto miesto je úplne vysaté od mágie. V prvom momente ju to zaskočilo. Je síce pravda, že v poslednej dobe bola jej moc oslabená, ale aby nemohla čarovať vôbec? Mala z toho obrovský strach. Zo zúfalstva si pošúchala predlaktie, kde mala vytetovanú vetvičku s plodmi a listami lipy. Znamenie, ktoré dostala pri narodení spolu s menom.
Únosca teda nie je obyčajný človek. Musel ju uzavrieť v zaklínadle obmedzujúce čary víl.
A to dokáže len černokňažník.
Prehľadala celú miestnosť aj šatník, v snahe nájsť niečo, čo by jej mohlo pomôcť pri boji s ním. Jediné, čo ju aspoň trochu zaujalo, bola vec, ktorú neisto držala v rukách. Na sebaobranu to ale nevyužije. Bolo to niečo ako detská magnetická tabuľka na kreslenie. Lenže, čo dopekla s ňou má akože robiť? Krátiť si čas obrázkami?
S námahou sa postavila a prešla po izbe. Stres jej teraz nerobil dobre. Pálila ju záha, chýbal jej bylinkový čaj a mandle. Navyše začala pociťovať hlad, no prisahala, že tých palaciniek, čo jej vsunul popod dvere, sa ani nedotkne. Bohvie, čo by v nich mohlo byť.
Vtom sa zastavila. Pozrela dole a s láskou pohladila svoje veľké brucho.
„Ahoj,“ prihovorila sa.
Bábätko jej odpovedalo kopnutím.
„Neboj sa, ja nás z tejto kaše dostanem. Nechcem, aby si prišla na svet na tomto hroznom mieste,“ znova ju zaštípali oči. Plakala teraz často, bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzala.
Myseľ jej pracovala na plné obrátky. Čo by od nej mohol chcieť? Do tváre mu nevidela, cítila však jeho spotený pach. A cítila aj niečo iné. Lieky. To sa jej na černokňažníka nepodobalo. Na druhej strane, možno aj on strávil priveľa času medzi ľuďmi. Pripomenulo jej to Rickovho starého otca, ktorý sa liečil na rakovinu pažeráka. Ach, Rick. Iste ho zožierajú obavy, čo sa im mohlo stať. Tak veľmi sa nevedel dočkať, kedy sa stane otcom. Určite už všetkých zalarmoval a hľadajú ich.
Je vplyvný, má kontakty na vysokých miestach, uisťovala sa v duchu. Možno sa im podarí lokalizovať môj mobil. Aj keď... čo ak sme na kilometre ďaleko od miesta, kde ma ten bastard napadol? Prepadla ju panika, srdce sa jej rozbúchalo a prišlo jej nevoľno. Zviezla sa na zem. Zhlboka dýchala a hladila si pri tom brucho.
„Nájdu nás,“ pošepkala.
Zdvihla zo zeme tabuľku a sadla si na tvrdú posteľ. Možno aspoň príde na iné myšlienky. Zapla podsvietenie a začala si kresliť náhodné tvary. Hrot pera pripevneného šnúrkou kĺzal po hladkom povrchu a pod vedením jej ruky vytváral obrázky. Čarbanie ju vždy upokojovalo. Potom napísala AHOJ.
Na jej obrovské prekvapenie písmenká zmizli. A o sekundu na to sa objavili znova, avšak tentoraz vyzerali, akoby ich napísal niekto iný.
So slabým výkrikom tabuľku odhodila preč, akoby ju popálila. Neveriacky na ňu hľadela. Zvedavosť však bola silnejšia, tak ju znova zdvihla. Ruky sa jej trochu triasli, keď ju otočila na seba. Bola čistá. Pomaly, s neistotou, napísala Kto si?.
Jej slová vystriedali nové.
Som Diara. Umelá inteligencia pre tajné denníky.
Tajné denníky? Preboha, ako je možné, že práve tu sa nachádza niečo takéto? Rozmýšľala, či to nie je pasca. Odložila tabuľku na posteľ a podozrievavo si ju prezerala.
Niečo jej napadlo. Spomenula si, že asi pred rokom v správach počula, že za posledných sedem rokov zmizlo v Anglicku niekoľko tehotných žien. Predtým tomu nevenovala toľko pozornosti. Možno, keby bola v druhom stave už vtedy... dávala by si viac pozor? Nemohla predsa vedieť, že ju unesú. Zavrtela hlavou, aby tú myšlienku odohnala. Pohľad jej padol na tabuľku. Čo ak...?
Započúvala sa do ticha, schmatla ju a rýchlo načarbala:
Písal tu už niekto predo mnou?
Nájdené výsledky: 9, roztriedené podľa rukopisu
Tilii skrútilo žalúdok. Panebože. Do tela sa jej vkradol nepokoj, ktorý vycítilo aj nenarodené dieťa. Začalo sa v bruchu vrtieť, až sa musela postaviť a uhojdať ho chôdzou.
Chodila z jednej strany miestnosti na druhú. Nájde odvahu prečítať si zápisky? Musí. Čo ak jej to nejako pomôže? A veľmi ju zaujímalo, či bola niektorá z tých žien tiež víla.
Z úvah ju vytrhli blížiace sa kroky. Schmatla tabuľku a skryla ju pod vankúš. Chabá skrýša, no viac nestihla. V zámke zaštrkotal kľúč.
Oslepilo ju svetlo z baterky. Zakryla si oči. Ticho prerušovalo jeho chrapľavé dýchanie.
„Prečo si nezjedla palacinky?“
Bola prekvapená, že jeho hlas neznel hrozivo, skôr sklamane.
„Nič ďalšie nedostaneš!“ vyštekol zrazu, sklopil baterku a jej sa ukázala hlava v respirátore a okuliaroch. Oblial ju studený pot, keď si uvedomila, že druhou rukou na ňu namieril zbraň.
Prudko sa nadýchla, no on sa zrazu otočil, zobral tanier a vypochodoval z izby.
Rýchlo vytiahla tabuľku a napísala pokyn na zobrazenie jednotlivých zápiskov.
HESLO - - - - - - -
Doriti. Mohla to čakať. Nervózne poklepkala prstami po displeji. Sedemmiestny kód. Môže to byť čokoľvek. Skúsila sedem núl. Nič. Čísla od jeden po sedem. Tiež nič. Začala sa prechádzať po izbe, horela nedočkavosťou. Nevedela, koľko času jej zostáva a tak veľmi chcela vedieť, čo je tam napísané. Možno by jej to pomohlo na slobodu. Sloboda! Má sedem písmen, za pokus to stojí.
Podarilo sa!
Dala si ich zobraziť chronologicky a s búšením srdca ich začala čítať. Prvý bol spred siedmich rokov.
14.6.2026
Panebože! Niekto ma uniesol. Netuším kde som, ani ako dlho som tu. Vyzerá to ako podkrovná izba, okno je zadebnené. Stena je obložená drevom. Za jednou uvoľnenou doskou som našla túto tabuľku. Zrejme ju tu zabudli tí, čo tu bývali predtým, lebo mám pocit, že únosca o nej ne-
15.6.2026
Musela som tabuľku skryť. Zdá sa, akoby sa o mňa staral, doniesol mi jedlo, no cítim z neho hrôzu. Niečo mi dal do čaju, bola som po ňom omámená. Zvláštne, lebo toto miesto je úplne vysaté od (začarbané slovo, nečitateľné). Priviazal ma na posteľ. Vraj počúval, či je bábätko v poriadku. Hlava sa mi točila, chcelo sa mi vracať. Jeho dotyky sa mi hnusia. Ešte teraz z nich mám husiu kožu. Prečo ma tu drží? Začínam mať pocit, že ma uniesol práve kvôli dieťaťu. Ach, ako sa o neho bojím! Skúšala som sa odtiaľto dostať, ale v tomto stave to je takmer nemožné. A cítim, že maličký sa na svet vypýta každú chvíľu.
17.6.2026
Musím tu niečo napísať. Nech si ktokoľvek, čítaj. Dostala som kontrakcie. Dlho to asi nevydržím tajiť. Bojím sa, že ma zabije. Bojím sa, že zabije moje dieťa. A navyše, je mi hrozne. Som slabá a začala som aj krvácať. Na tomto mieste nemám ani zlomok svojej moci. Neviem, či pôrod za takýchto podmienok zvládnem. Ale musím, kvôli malému. Ak by sa niekto k tomuto denníku dostal, volám sa Maple Schillová. Spoznala som ho. Viem, kto ma uniesol. Je to môj g-
Tam sa zápisky tejto ženy končili. Tilii prebehli po chrbte zimomriavky. Jednou z výhod tabuľky bolo, že zobrazovala text tak, ako ho niekto napíše. Písmo v poslednej správe bolo kostrbaté, ťažko čitateľné. Zrejme písala veľmi rýchlo. Čo sa s ňou stalo? Zabil ju za to, že ho spoznala? Začala loviť v pamäti, no články o zmiznutých ženách čítala už veľmi dávno. Ľutovala ju. Zároveň jej však bola vďačná, že tabuľku stihla schovať.
Otvorila si poznámky ďalšej unesenej.
20.1.2027
Pomôžte mi! Kde to som? A prečo ma uniesol? Stále plačem, ledva vidím na to, čo píšem. Bezcieľne čmáram. Akoby mi to malo pomôcť.
No doriti, zistila som, že nie som prvá. Drahá Maple, tvoj nápad založiť denník mi dodal trochu odvahy, aj napriek tomu, že ty si mŕtva. Počula som o tom v správach. Našli ťa len nedávno. Samu a pohodenú, kdesi v lese. Teraz, keď si na to spomínam, tetovanie javorového listu na predlaktí mohlo znamenať aj to, že sme si bližšie, ako som si myslela. Ja mám na predlaktí znak ľalie. Pre prípad, že to čítajú ďalšie dievčatá, ženy... Vytvorím tu heslo. Nech sa k tomu ten sviniar nedostane.
Volám sa Lily Rainová a bojím sa o seba a svoje nenarodené dieťa.
21.1.2027
Kristepane, zbláznim sa! Ten úchylný hajzel ma fakt desí. V živote som sa tak nebála, prídem si úplne bezmocná. A to ja som vždy bola tá silná. A teraz sa tu len trasiem ako osika a stále plačem. Asi mi práve začali kontrakcie. Ak sa mi tu už nič nepodarí napísať, a ak ten skurvysyn niekoho ďalšieho unesie, vedz, že aj ty môžeš písať. Budeme vedieť, že v tom nie sme samy.
Tilia si utrela slzu. Dialo sa tu niečo naozaj zvláštne. Bola noc, predpokladala, že asi spí, tak vytrvalo čítala ďalej. A ďalej.
...prečo unáša len ženy tesne pred pôrodom? Čo s nimi robí potom?...
...aj ja mám tetovanie, na predlaktí mám kvapku vody...
...je chorý. Vyzeral veľmi zle. Stále mrmlal niečo o tom, že toto je jediný spôsob...
...toľko čarovných žien predo mnou. Podľa mňa presne vie, čo robí. Určite už odrodil veľa detí...
...aj ty môžeš písať, ale nič ti to nepomôže. Pomôže to však ďalším...
...bolo mi z neho na zvracanie. Premohla som svoj odpor a použila naňho trik. Líškanie má rád každý. Zistila som, že nie deti, ale placenta je podstatná. Vraj mu pomáha liečiť sa, ale musí ju zjesť čerstvú...
Keď Tilia dočítala, začalo svitať. Placenta má liečivé účinky, aj keď o takomto využití ešte nepočula. Musí to byť niečo späté s čiernou mágiou.
Povzdychla si. Pohladila tabuľku a bola vďačná za to, že ju našla. Tie ženy, zdá sa, boli všetky víly. Mámili z neho informácie, aby pomohli ostatným. Riskovali, lebo vedeli, že ich zabije aj tak. No aspoň dali nádej tým ďalším. Ona nebude iná. Dá do toho všetko. Zišla z postele, ale podlomila sa jej noha, na ktorej si sedela. Zacítila pod sebou vlhko. Odtiekla jej plodová voda!
Ako na zavolanie, začula kroky. Veď to predsa nemohol vedieť. Strčila tabuľku pod posteľ, práve, keď vošiel s namierenou zbraňou.
„Rutinná kontrola,“ zamrmlal, ale zbadal, že sedí na zemi. „Čo je?“ priskočil k nej a posvietil baterkou. Zbadal mokré šaty.
„Pocikala som sa,“ snažila sa zachrániť, ale videla, že jeho oči nie sú väčšie len kvôli okuliarom. Nadšene zvýskol a z vrecka pohotovo vytiahol injekciu. Niečo jej vpichol. Pomaly na ňu zasadla tma, no tesne predtým, než stratila vedomie, zbadala na okraji postele nechtami vyryté slovo: SLOBODA.
Prebrala sa na tupú bolesť v podbruší. Zistila, že je pripútaná na posteli v polosede. Muž okolo nej pobehoval a niečo chystal. Mal na sebe rozopnutý lekársky plášť. Až teraz si všimla, aký je vychudnutý.
„Musel som zakročiť, sama by si nesúhlasila. Už sme takmer v druhej dobe pôrodnej.“
Kontrakcie naozaj prichádzali každú chvíľu. Potrebovala sa skrčiť, no remene okolo rúk jej to nedovoľovali.
„Môžeš kričať, uľaví sa ti a tu ťa aj tak nikto nepočuje.“
Škaredo naňho pozrela. Prišla ďalšia kontrakcia a ona nemala silu ani kričať. Predýchavala to veľmi ťažko.
„Pusti ma, takto nemôžem rodiť!“ zvolala, keď kontrakcia odznela a ona chytila dych. Potrebujem voľnosť, prosím,“ z tej bolesti bola už celkom zúfalá.
„Najskôr skontrolujem, ako si na tom.“
Chcela ho kopnúť, on sa uhol a pevným stiskom ruky jej nohu chytil. Druhou medzitým skontroloval dĺžku krčka maternice.
Silno privrela oči a snažila sa na to nemyslieť. Presne chápala, ako sa cítili všetky tie ženy. Znechutenie sa miešalo so strachom o život. Za iných okolností by sa bránila ako levica, ale teraz nebola schopná myslieť racionálne. Bolesti boli neznesiteľné.
„Už sa tlačí von!“ skríkla zrazu, keď jej povoľoval remene. Cítila, že ak sa príliš uvoľní, začne sa pôrod.
„Vydrž, ešte jednu kontrakciu a potom môžeš tlačiť.“
Nevedela, prečo ho poslúchla. Toto bolo jej prvé dieťa a vôbec si nebola istá, či by to zvládla sama. A zdalo sa, že on naozaj vie, čo robí.
Pohľad jej padol na provizórny oltár oproti dverám prikrytý čiernou šatkou. Zo všetkých síl sa snažila zostať plne pri vedomí. V hlave sa jej mihali útržky viet žien, ktoré toto zažívali pred ňou. Prišla ďalšia kontrakcia. Iba matne vnímala, že únosca na ňu niečo kričí. Cítila obrovský tlak, až si myslela, že jej vybuchne vagína. Spomenula si ako má pri tlačení zadržať dych a zavrieť oči. Po treťom zatlačení cítila, že bábätko vyšlo von. O pár sekúnd začula plač.
Pot a slzy jej stekali po tvári. Vlasy, kedysi krásne a lesklé, mala celé zmáčané od potu. Tam dole ju všetko bolelo. Nedbala na to a očami hľadala svojho potomka. Muž ho držal v náručí a bol k nej otočený chrbtom.
„Hej... prosím... daj mi moje... dieťa...“ ledva lapala po dychu. Bola tak strašne vysilená, na zotavenie bude potrebovať späť svoju moc. Materinský pud jej nedovolil zavrieť oči a vydýchnuť si. S námahou sa posadila.
„Na, uži si ju. Je to dievča,“ povedal bez kúska citu a vtisol jej drobné telíčko na hruď. „Ešte nie je koniec, za chvíľu pôjde placenta,“ mädlil si pri tom kostnaté ruky a bolo očividné, že sa nevie dočkať.
Tilia si konečne privinula svoje dieťa. Držala ho pevne a zároveň nežne, aby mu neublížila. Bolo také drobné. Nemohla uveriť, že ešte pred chvíľou bolo jej súčasťou.
Chlapík si stále čosi mrmlal a behal okolo nej, vravel jej nech zatlačí, ale ona už predsa mala dieťa pri sebe. Okrem jeho úlisného hlasu začala vnímať aj iné zvuky, búchanie, hrmot a krik.
Dnu vbehli akýsi ľudia. Privinula si bábätko ešte tuhšie a splašene sa obzerala. Všetci boli v čiernom a mali masky. Prepadol ju nekonečný strach, že jej dieťa zoberú.
„Tilia!“
Zbadala pár očí, ktoré na ňu hľadeli naplnené šťastím. Pár známych očí. Rick...
Podišiel k nim a pohladil Tiliu po vlasoch. „Už je dobre,“ zašepkal.
Dieťatko sa spokojne zamrvilo v maminom náručí. Pozrela sa naň a stratila sa v nekonečnej láske.
Lucika
Písanie je moja vášeň
Diskusia
Scarecrow
Za mňa, z väčšej časti, veľmi dobré. Pekne vybudovaná atmosféra napätia a záhady s postupne odhalenými informáciami formou denníka. Autorovi (alebo autorke) sa týmto podarilo vo mne vyvolať tomu príslušné pocity, čo je vždy veľké plus. Príbeh pekne gradoval a skončil nakoniec, chvalabohu, šťastne. Lenže ... skončil a veľa vecí ostalo nevysvetlených. Kto bol ten únosca? Bol to teda jej gynekológ ako napovedá písmenko z denníka? Ako sa tam dostal ten denník? Ako to, že ho únosca nenašiel ani po toľkých únosoch? Čo presne bolo únoscovi, čo bol vlastne zač (černokňažník alebo niečo iné) a ako vedel, že tie ženy sú víly? Vo svete, v ktorom sa príbeh odohráva boli víly bežným javom? Ako jej bola potlačená mágia? Únosca použil len placentu, podľa denníka sa tie ženy potom našli mŕtve, čo ale bolo s deťmi?
Horím zvedavosťou a chcem to vedieť :D
05.01.2024
Za mňa, z väčšej časti, veľmi dobré. Pekne vybudovaná atmosféra napätia a záhady s postupne odhalenými informáciami formou denníka. Autorovi (alebo autorke) sa týmto podarilo vo mne vyvolať tomu príslušné pocity, čo je vždy veľké plus. Príbeh pekne gradoval a skončil nakoniec, chvalabohu, šťastne. Lenže ... skončil a veľa vecí ostalo nevysvetlených. Kto bol ten únosca? Bol to teda jej gynekológ ako napovedá písmenko z denníka? Ako sa tam dostal ten denník? Ako to, že ho únosca nenašiel ani po toľkých únosoch? Čo presne bolo únoscovi, čo bol vlastne zač (černokňažník alebo niečo iné) a ako vedel, že tie ženy sú víly? Vo svete, v ktorom sa príbeh odohráva boli víly bežným javom? Ako jej bola potlačená mágia? Únosca použil len placentu, podľa denníka sa tie ženy potom našli mŕtve, čo ale bolo s deťmi?
Horím zvedavosťou a chcem to vedieť :D
05.01.2024
ama_rilla
Táto poviedka mi príde nedopracovaná. Ostalo vo mne veľmi veľa otáznikov- ako je pre príbeh podstatné, že hlavná hrdinka a ostatné ženy boli vily? Ako sa Rick dozvedel, kde sa nachádza hlavná hrdinka? Na čo bola unoscovi placenta?
Odkiaľ sa tam nabrala ta tabuľka, ktorá je teda nejakou formou AI? Chcelo by to podľa mňa si ešte sadnúť nad poviedku a dopísať ju, lebo v súčasnej podobe je to len nejaký výsek scén, ktoré dokopy ledva-ledva držia.
05.01.2024
Táto poviedka mi príde nedopracovaná. Ostalo vo mne veľmi veľa otáznikov- ako je pre príbeh podstatné, že hlavná hrdinka a ostatné ženy boli vily? Ako sa Rick dozvedel, kde sa nachádza hlavná hrdinka? Na čo bola unoscovi placenta?
Odkiaľ sa tam nabrala ta tabuľka, ktorá je teda nejakou formou AI? Chcelo by to podľa mňa si ešte sadnúť nad poviedku a dopísať ju, lebo v súčasnej podobe je to len nejaký výsek scén, ktoré dokopy ledva-ledva držia.
05.01.2024
Veles
Začiatok bol sľubný... Ale potom sa to pomaličky rozpadávalo. Hneď na začiatku som mal problém s tým, že som si to nevedel zaradiť do doby ani miesta, s tým mi pomohla tá hračka, či čo to bolo, aj keď tak úplne nechápem tú umelú inteligenciu, osobne by som tam asi radšej dal klasický denník, možno by to fungovalo lepšie :)
Potom sú tu všetky nevypovedané otázky. Ako ju zajal? Prečo ju zajal? Prečo víly? Ako zistil, že sú to víly? Je to nejaká magická spoločbosť, albo žijú v utajení? Čo robil s ich deťmi? Prečo ich potom zabíjal? Prečo jej záchrancovia boli tiež v čiernom a mali masky? Ako ju vôbec našli?
Nápad dobrý, ale nie je to dobre spracované, trebalo by poviedku odležať :)
06.01.2024
Začiatok bol sľubný... Ale potom sa to pomaličky rozpadávalo. Hneď na začiatku som mal problém s tým, že som si to nevedel zaradiť do doby ani miesta, s tým mi pomohla tá hračka, či čo to bolo, aj keď tak úplne nechápem tú umelú inteligenciu, osobne by som tam asi radšej dal klasický denník, možno by to fungovalo lepšie :)
Potom sú tu všetky nevypovedané otázky. Ako ju zajal? Prečo ju zajal? Prečo víly? Ako zistil, že sú to víly? Je to nejaká magická spoločbosť, albo žijú v utajení? Čo robil s ich deťmi? Prečo ich potom zabíjal? Prečo jej záchrancovia boli tiež v čiernom a mali masky? Ako ju vôbec našli?
Nápad dobrý, ale nie je to dobre spracované, trebalo by poviedku odležať :)
06.01.2024
BlackTom
Čítal som to so zatajeným dychom, až som takmer dýchať úplne prestal... A potom... Uch, prišiel taký nijaký záver... A s ním viac otázok ako odpovedí. Veľká škoda...
14.01.2024
Čítal som to so zatajeným dychom, až som takmer dýchať úplne prestal... A potom... Uch, prišiel taký nijaký záver... A s ním viac otázok ako odpovedí. Veľká škoda...
14.01.2024
Hieronymus
Mám taký pocit, že toto je Martin Chabada, lebo niekedy v minulosti bolo "Aj ty môžeš písať" témou MÚZY.
Mno... začalo to dobre a potom sa nič nevysvetlilo a koniec. Otázok mám tisíc, odpoveď žiadnu. Napríklad nechápem, čo tam robil ten tajný denník, alebo prečo ho neboli schopní chytiť sedem rokov. Možno by som to nejak vydedukoval, ale mám na to málo informácii.
Toto je veľká škoda, lebo nápad by aj bol OK, aj spracovanie, ale reálne neviem, prečo sa čo dialo a z toho som akurát otrávený,
19.01.2024
Mám taký pocit, že toto je Martin Chabada, lebo niekedy v minulosti bolo "Aj ty môžeš písať" témou MÚZY.
Mno... začalo to dobre a potom sa nič nevysvetlilo a koniec. Otázok mám tisíc, odpoveď žiadnu. Napríklad nechápem, čo tam robil ten tajný denník, alebo prečo ho neboli schopní chytiť sedem rokov. Možno by som to nejak vydedukoval, ale mám na to málo informácii.
Toto je veľká škoda, lebo nápad by aj bol OK, aj spracovanie, ale reálne neviem, prečo sa čo dialo a z toho som akurát otrávený,
19.01.2024
Lucika
Pekne budovaná atmosféra, páčila sa mi symbolika mien s tetovaním víl. Ja som to pochopila tak, že on bol chorý a placenta víl ho mohla vyliečiť. Len sme sa nedozvedeli, akým spôsobom si vedel vyhľadať tehotné víly. Taktiež mi prišlo zvláštne, že denník bol v tej izbe taký dlhý čas a nikdy ani jednu z nich neprichytil, ako si doňho píšu. Ale teoreticky, keď nevedel, že má niečo hľadať, tak proste nič nehľadal. Aj ja chcem vedieť čo sa dialo s deťmi! Zabíjal aj ich alebo ich dával do nejakého sirotinca?
21.01.2024
Pekne budovaná atmosféra, páčila sa mi symbolika mien s tetovaním víl. Ja som to pochopila tak, že on bol chorý a placenta víl ho mohla vyliečiť. Len sme sa nedozvedeli, akým spôsobom si vedel vyhľadať tehotné víly. Taktiež mi prišlo zvláštne, že denník bol v tej izbe taký dlhý čas a nikdy ani jednu z nich neprichytil, ako si doňho píšu. Ale teoreticky, keď nevedel, že má niečo hľadať, tak proste nič nehľadal. Aj ja chcem vedieť čo sa dialo s deťmi! Zabíjal aj ich alebo ich dával do nejakého sirotinca?
21.01.2024
Martin Hlavňa
Začalo to pomerne dobre aj príbeh bol fajn až na pár nezrovnalostí - prečo musela byť na tom tablete, či čo to bolo umelá inteligencia? Stačilo proste skúsiť otvoriť históriu. Dynamika aj atmosféra bola dobrá, poviedka dosť udierala na city. Škoda toho záveru, jediný foreshadowing, že ju prídu zachrániť bol skrz lokalizáciu telefónu... a teraz neviem, či bol blbec on, že jej ho nezobral, alebo polícia, že keď zmizlo x žien pred ňou, tak ani raz neskúsili získať polohu. Rovnako ostalo viacero otvorených liniek čo sa týka motivácie černokňažníka. Chápem, že ženy likvidoval ako svedkov, ale čo s deťmi?
30.01.2024
Začalo to pomerne dobre aj príbeh bol fajn až na pár nezrovnalostí - prečo musela byť na tom tablete, či čo to bolo umelá inteligencia? Stačilo proste skúsiť otvoriť históriu. Dynamika aj atmosféra bola dobrá, poviedka dosť udierala na city. Škoda toho záveru, jediný foreshadowing, že ju prídu zachrániť bol skrz lokalizáciu telefónu... a teraz neviem, či bol blbec on, že jej ho nezobral, alebo polícia, že keď zmizlo x žien pred ňou, tak ani raz neskúsili získať polohu. Rovnako ostalo viacero otvorených liniek čo sa týka motivácie černokňažníka. Chápem, že ženy likvidoval ako svedkov, ale čo s deťmi?
30.01.2024
Olex
Ahoj,
príbeh by bol aj zaujímavý, ak by ma autor pustil do sveta, v ktorom sa odohráva. Takto mám pocit, že som len tak v rýchlosti zahliadla krátku epizódu a chýba mi viac bodov, o ktoré by sa dalo oprieť.
31.01.2024
Ahoj,
príbeh by bol aj zaujímavý, ak by ma autor pustil do sveta, v ktorom sa odohráva. Takto mám pocit, že som len tak v rýchlosti zahliadla krátku epizódu a chýba mi viac bodov, o ktoré by sa dalo oprieť.
31.01.2024
Marek Páperíčko Brenišin
Nuž, takto, začnem pozitívami:
1) Páčilo sa mi portrétovanie vzťahu Tilie a jej nenarodeného bábätka. Veril som jej obavám, túžbam, a aj snahe uniknúť, aby zachránila nenarodené dieťa.
2) Myšlienka s placentou ako oživenie, placenta má v mnohých vierach a kultúrach magickú moc (čo sa žiaľ do našej prenáša tzv. lotosovým pôrodom, kde sa čaká, kým dotepe pupočník, kto chce, nech googli).
A teraz negatíva:
1) Časté nadužívanie slov "bol" a "mal", budí to dojem slohu zo ZŠ.
2) Rituál s placentou ostal nedopovedaný, to, že je tam oltár s nejakou čiernou šatkou, je prehnane málo. Chcelo by to viac.
3) Viacerí to tu už podotkli - prečo zabíjal ženy, ak potreboval placentu? Existuje hafo spôsobov, ako sa pohrať s mysľou obete v realite, tu máš dokonca k dispozícii fantastiku, tak ju využi!
4) Pre príbeh bolo absolútne nepodstatné, že je víla. Rovnako zaniklo aj to, že musí byť černokňažník. Takže by som mohol polemizovať o funkčnosti fantastického prvku. Skrátka, dať tam kyborga a máš scifi.
5) Opis pôrodu - oh, boi. Odporúčam dopredu si naštudovať tieto veci, lebo prvorodička môže mať prvú dobu pôrodnú aj 20 - 30 hodín. Po druhé, pri spojení "mala pocit, že jej vybuchne vagína" som sa nahlas rozrehotal. Počul som ženy prirovnať ten pocit k rôznym veciam (najmä keď sa tkanivo napínalo tak, že sa musel robiť nástrih hrádze), ale toto bola novinka :-D
Napriek tomu, že som tu vypichol viac negatív ako pozitív je to príbeh, ktorý je u mňa nad priemerom. Takže, písať, faktcheckovať a vo worde je funkcia na vyhľadávanie slov "bol" a "mal".
Ďakujem za príbeh a držím palce.
06.02.2024
Nuž, takto, začnem pozitívami:
1) Páčilo sa mi portrétovanie vzťahu Tilie a jej nenarodeného bábätka. Veril som jej obavám, túžbam, a aj snahe uniknúť, aby zachránila nenarodené dieťa.
2) Myšlienka s placentou ako oživenie, placenta má v mnohých vierach a kultúrach magickú moc (čo sa žiaľ do našej prenáša tzv. lotosovým pôrodom, kde sa čaká, kým dotepe pupočník, kto chce, nech googli).
A teraz negatíva:
1) Časté nadužívanie slov "bol" a "mal", budí to dojem slohu zo ZŠ.
2) Rituál s placentou ostal nedopovedaný, to, že je tam oltár s nejakou čiernou šatkou, je prehnane málo. Chcelo by to viac.
3) Viacerí to tu už podotkli - prečo zabíjal ženy, ak potreboval placentu? Existuje hafo spôsobov, ako sa pohrať s mysľou obete v realite, tu máš dokonca k dispozícii fantastiku, tak ju využi!
4) Pre príbeh bolo absolútne nepodstatné, že je víla. Rovnako zaniklo aj to, že musí byť černokňažník. Takže by som mohol polemizovať o funkčnosti fantastického prvku. Skrátka, dať tam kyborga a máš scifi.
5) Opis pôrodu - oh, boi. Odporúčam dopredu si naštudovať tieto veci, lebo prvorodička môže mať prvú dobu pôrodnú aj 20 - 30 hodín. Po druhé, pri spojení "mala pocit, že jej vybuchne vagína" som sa nahlas rozrehotal. Počul som ženy prirovnať ten pocit k rôznym veciam (najmä keď sa tkanivo napínalo tak, že sa musel robiť nástrih hrádze), ale toto bola novinka :-D
Napriek tomu, že som tu vypichol viac negatív ako pozitív je to príbeh, ktorý je u mňa nad priemerom. Takže, písať, faktcheckovať a vo worde je funkcia na vyhľadávanie slov "bol" a "mal".
Ďakujem za príbeh a držím palce.
06.02.2024