-DEDICATED TO PETE COOKE, IAN BELL AND DAVID BRABEN-

Sedel v maličkej miestnosti. Vlastne v nej musel sedieť, lebo bola taká malá, že v nijakej inej polohe v nej človek nemohol existovať. Mohol jedine sedieť mierne skrčený medzi štyrmi stenami a čakať, čo sa stane. Odrazu sa steny pohli. Nebolo počuť nijaký zvuk, nič, čo by spôsobovalo ich pohyb a predsa sa hýbali. Pomaly ale iste sa začali približovať k sebe, zovierajúc jeho telo medzi sebou v smrteľnom objatí. Cítil, ako ho stláčajú medzi sebou, ako mu ten strašný tlak vyrážal vzduch z pľúc, ako mu znemožňoval dýchanie, drvil ho, cítil, ako ho opúšťajú sily a ten tlak rastie a rastie... Prebral sa celý spotený a zdesene zalapal po dychu. Zasa to isté. Ten istý strašný sen, ako toľkokrát predtým. Netrpel klaustrofóbiou, dokázal predsa celé dni prežiť v stiesnených priestoroch svojej lode, a predsa... Nechápal to, ale bolo v tom niečo zlovestné. A navyše to bolo niečo, čo sa elitnému pilotovi GalCopu nemalo stávať...

29.04.2289, Veliteľstvo GalCopu, Coriolisova stanica Tau Ceti 3

- ... a tak sme vybrali vás, Prestler. Verím, že nás nesklamete!

Tieto slová mu v hlave prebehli snáď sto krát. Prečo práve on? Na vojenskej základni Tau Ceti 3 bolo veľa schopných pilotov, tak prečo práve on? Nechápal to, ale bral to ako poctu. Test nových zbraňových systémov. Stačí jediná rana a celá planéta... Civilistu by také niečo mohlo vydesiť. Prestler bol však vojak. Vojenský pilot, špeciálne vycvičený. Na boj a na poslušnosť. A keď mal niekde hodiť tú nálož, tak bolo isté, že ju tam aj hodí. Nikdy nesklamal. Vlastne nikto na Tau Ceti 3 nikdy nesklamal. Patrili k ELITE. A tam sa dostanú iba tí najlepší...

Prestler snáď tisíci krát preskúmal navigačnú mapu. Poznal ju už naspamäť. Celú, od Tau Ceti až... až po sektor NHX/358. Odtiaľ je cieľ už na skok. Doslova. Jediný hyperpriestorový skok na vzdialenosť necelých 5 svetelných rokov. Chvíľu rozmýšľal, prečo si GalCop vybral práve takýto zapadákov. Koniec-koncov, nemohli to odpáliť v osídlenej časti Galaxie. Ale čo ho do toho. On je iba vojak. Je zbraň, nie mozog. Kývol nad tým rukou a vstúpil do simulátoru jeho ASP Mk II. aby si opäť nacvičil útok na Tretiu planétu...

34.04.2289, Tau Ceti 3

- Je to len ďalší samizdat na túto tému. Ako to môžeš čítať?

- Nezdá sa ti to už zvláštne? Toľko kriku pre jednu planétu?

- Myslím, že je to humbug. Rovnako ako s tými thargoidskými loďami, čo sa vraj dokážu vznášať v hyperpriestore a ničiť prelietavajúce lode...

- Počkať, počkať! Ako vieš, že to nie je pravda? Stále sa stáva, že loď zmizne v medzipriestore...

- Ja neviem, chybná navigácia, zlé súradnice, porucha počítača, loď sa preženie rovno cez hviezdu a nezostane z nej vôbec nič. Ale loď voľne sa vznášajúca v hyperpriestore? Nezmysel. Rovnako ako toto tu...

- Hm. Myslím, že to berieš na ľahkú váhu. Toho Jamesona som poznal. Bol dobrý, jeden z najlepších na Lave. A nechce sa mi veriť, že ho odbachli za krádež, ako sa uvádza v oficiálnych zdrojoch. Nebol skrátka ten pašerácky typ. Skôr lovec. Zrejme chytil niečo väčšie...

- Podľa mňa je to aj tak humbug. Núdzový signál pred smrťou v atmosfére, rútiaci sa galaxiou... Možno pekná rozprávka pre vrabčákov vo flotile, ale nechápem, ako takému niečomu môžeš uveriť ty.

- No ako chceš. Možno by stálo za to nad tým porozmýšľať.

- Radšej porozmýšľaj nad zajtrajším cvičením. Som zvedavý, akú zvrhlosť na nás lampasáci zasa vymyslia...

- Heh, neboj, oni sú na to experti.

- Viem. Práve toho sa obávam.

Prestler sa otočil a začal si triediť osobné karty. Aspoň sa teda tak tváril. Samozrejme, že v tom samizdate, ktorý sa ktovie ako dostal do ubikácie pilotov GalCopu, boli samé nezmysly. Správa o inej planéte, o prevratnom pohľade na vývoj ľudstva... A predsa cítil akési podozrenie. Nie pre tie reči, ale ten sektor... Bolo to príliš blízko NHX/358. Navyše NHX patrilo k cvičnej vojnovej zóne GalCopu, takže nijaká civilná loď tam nemala prístup. Možno práve preto... A čo ak... Priveľa otázok. Rozhodol sa pustiť to za hlavu. Čo tam po nejakom

plátku. Teraz musí splniť misiu a to je prvoradé.

Tie steny boli zo skla. Po dlhej dobe nejaká zmena. Štyri sklenené steny. Najskôr ho to prekvapilo. Začal sa zvedavo obzerať po okolí.

Bolo to márne. Všade naokolo bola jednotvárna púšť. Piesok, piesok, nič než piesok. Vpravo, vľavo, všade iba piesok. Suchopárna rovina púšte. Čo robili štyri sklenené steny uprostred piesočnej púšte ho už ani neprekvapovalo. Zrazu sa steny pohli, aby ho rozmliaždili. Toto už poznal. Vedel čo bude nasledovať. Stratil dych, strašný tlak... Prebral sa celý otrasený. Toto už bolo naozaj moc. Čo mal robiť? Vyhľadať doktora? Teraz, pred takou závažnou misiou? Okamžite by bol z nej odvelený. Nie, to si nemôže dovoliť. Radšej bude žiť s touto nočnou morou. Veď je to iba sen. Nič viac ako zlý sen...

06.05.2289, veliteľstvo GalCop NAVY, Tau Ceti 3

- Koľko strojov teda poletí?

- Vaše ASP a dva Sidewindere ako eskorta.

- A tá Fer DeLance čo nám mala kryť chrbát?

- To je zbytočné. Tá loď by vás zbytočne brzdila. Tie Sidewindere budú bohate stačiť. Majú upravené palivové nádrže aby nemuseli tak často tankovať palivo, takže nemusíte sa obávať.

- Stanovili ste už dátum operácie?

- Buďte bez obáv, dozviete sa včas. Počul som že ste počas tréningu preukázali výnimočnú zručnosť. Dúfam, že vám to vydrží.

- Ďakujem pane, vynasnažím sa.

Prestler nechápal, prečo robia z toho až také tajnosti. Áno, test novej zbrane nie je žiadna sranda, ale aspoň dátum by mu tajiť nemuseli.

Niekedy sa mu zdali postupy veliteľstva ozbrojených síl GalCopu príšerne neefektívne. Ale čert to ber. Hlavne sa musí dobre pripraviť, pokiaľ má ešte čas. Ako zo skúseností vedel, výraz "dozviete sa včas" znamená asi toľko ako "pár minút pred štartom vám to oznámime".

Príšerné. Ale veď je vojak...

08.05.2289, dôstojnícka jedáleň, Tau Ceti 3

- Samozrejme že tam musí byť niečo živé, ako inak by to vyskúšali?

- Ale Prestler, nezdá sa ti to zvláštne? Kvôli nejakému testu vyhodiť do vzduchu celú obývanú planétu?

- Bol som aj pri divnejších misiách. Pamätáš na tú šiestu planétu Síria, kde sme sekali atmosféru plazmovými urýchľovačmi? Nezdalo sa ti to ešte podivnejšie?

- Ale tam šlo o psychologický účinok. Ale len tak odpáliť obývanú planétu..

- Snáď by si tých pár veveričiek neľutoval? Ostatne, ako inak chceš overiť účinnosť takej zbrane? Vždy lepšie ako keby sme to odpálili na Lave...

- To hej, ale...

- Nijaké ale. Ostatne, nič na tom nezmeníme. Je to rozhodnutie veliteľstva a tí sa nezvyknú s nami baviť.

- Máš pravdu. Čo už. Dáš si ešte partičku?

- Ale hej, rozdaj...

Loď sa brodila púšťou. Bol to nezmysel, ale bolo to tak. Malá jednomiestna loď, snáď Sidewinder alebo Krait sa pomaly predierala pieskami, obklopujúcimi ju zo všetkých strán. Kŕčovite zvieral riadiacu páku a absolútne nechápal, čo to má znamenať. Zrazu loď zastala. Mykal knipelom na všetky strany, snažil sa zvýšiť výkon motorov, ale márne. Stál uprostred púšte a čakal, čo sa bude diať. Zrazu sa steny lode začali k sebe približovať. Toto už poznal lepšie. A je to tu zasa... Cítil vzrastajúci tlak...

Ten istý deň, 23:72

POPLACH! POPLACH! POPLACH!

Tentokrát mu nebolo dopriate "vychutnať" si sen až do drvivého konca. Doslova drvivého. Hukot sirény a červené svetlo nad posteľou skrátka nedali jeho snu nijakú šancu. Nacvičenými pohybmi sa rýchlo obliekol a rozbehol sa do centrály. Tu už boli všetci na nohách.

- Veliteľ Prestler sa hlási v centrále!

- Výborne! Pripravte sa, o hodinu štartujete.

- Rozkaz pane. Aký je cieľ?

- Sektor NHX. Vaša ASP Mk II je už pripravená na štart.

Tušil to! Vedel to! Vždy to robia takto. "Dozviete sa včas"... Ako tie slová nenávidel. Rozbehol sa k výťahu a zviezol sa na spodnú palubu s prístavom.

ASP Mk II bola v službách GalCop NAVY už šestnásť rokov a zatiaľ sa osvedčila vo všetkých situáciách. Jaj kamufláž, manévrovacie schopnosti a rýchlosť z nej robili nebezpečnú loď. ASP väčšinou slúžili na transport významných vojenských osobností z boja, ale Prestlerova loď na nič takého nepamätala. Prešla mnohými úpravami, priestor pre druhého člena posádky a raketové pylóny boli demontované a silné štítové generátory boli nahradené ľahším variantom. Voľné miesto na lodi sa zmenilo na pumovnicu. Dopravná stíhačka sa takto premenila na nebezpečný stíhací bombardér. Ako nebezpečný sa malo ukázať o chvíľu...

Prestler sa zavrel v kabíne a začal pripravovať loď na štart. Navigačné systémy, pohonná jednotka, podporné systémy, výzbroj... Všetko v poriadku. Stačil rozkaz a loď opustila hangár Coriolisovej stanice na obežnej dráhe Tau Ceti 3 a v sprievode dvoch malých stíhačov typu Sidewinder zmizla v hyperpriestorovom oblaku...

Opäť a opäť čítal pokyny k misii, vložené tesne pred štartom do palubného počítača. Stále nechápal jednej položke: "V prípade stretnutia s nezaregistrovanými loďami okamžite pristúpte k radikálnej eliminácii cieľa". Príliš dobre vedel, čo to znamená a práve preto to nechápal. Znamenalo to bez varovania zlikvidovať každé plavidlo ktoré v sektore stretnú. Veď je to nezmysel! Veď je to len cvičenie, tak prečo... Ako vojaka ho to nemalo čo zaujímať. Napriek tomu mu to nedalo pokoja. O rozkaze sa však nediskutuje.

09.05.2289, niekde v systéme Centaurus, NHX/358

Zložený hviezdny systém NHX/358 bol poslednou hranicou obývanej časti Galaxie. Slúžil čiste ako pokusná strelnica pre GalCop NAVY.

Zabudnutý kút vesmíru. Zato teraz sa zdalo, že tu bude horúco.

- Zložte štíty a opustite tento priestor!

Prestler si bol vedomý, že čiastočne porušuje pokyny GalCopu. Mal okamžite útočiť, ale veď vlastne nebol ešte úplne v cieľovom priestore. Bol na hranici... Prečo im teda nedať šancu? Flotila, zložená z dvoch nemotorných Pythonov a jedného stíhacieho Kraitu sa však na ústup nejako nemala. Naopak, zdalo sa, že zapli kondenzátory, aby nabili palubné zbrane na plný výkon.

- Opakujem, zložte štíty a opustite priestor. Inak budeme nútený zahájiť paľbu!

Lode nijako neodpovedali, no vytvorili útočnú formáciu s Kraitom vpredu. Ten stíhač nemal nijakú šancu.

- Posledné varovanie! Opustite sektor NHX/358.

Vtom sa rozozvučal Intercom.

- Neprejdete ďalej, pokiaľ budeme žiť. Jameson položil život za tú planétu a my sme ochotný nasledovať ho!

V hlase mal čosi strašne fanatické. Prestler však stále nechápal, o čo sa neznáma letka snaží.

- Opustite priestor vojenského cvičenia, inak budeme nútený použiť zbrane - rázne zavrčal do mikrofónu.

- Vy idiot, čo budete mať z toho, že zničíte inteligentný život na tej planéte? Keby jej nebolo, neboli by ste tu ani vy!

Prestler si spomenul, kde počul to meno... Jameson... Títo cvoci tomu azda veria?

- Okamžite opustite tento priestor!

Formácia neodpovedala. Prestlerovi neostávalo nič iné ako postupovať podľa rozkazov. Bol vojak... Okamžite po povele k streľbe vypuklo tiché peklo.

Pilot Kraitu musel byť veľmi šikovný pilot, že zvládal s takou starou loďou klásť Sidewinderom tak dlho odpor. Nakoniec to nemohol vydržať a explodoval pod náporom ich striel. ASP Mk II sa otriasalo v streľbe pulzných laserov oboch Pythonov. Prestler vedel, že jeho štíty sú zoslabené a radšej ustúpil. Keď sa do boja vrátili oba Sidewindere, bolo rozhodnuté. Python napriek sile štítov a energobánk je a vždy ostane iba ozbrojenou obchodnou loďou a ako taký má príliš mizernú manévrovaciu schopnosť oproti stíhačkám GalCopu. Prvému štíty o chvíľu zoslabli a zväzkové lasery ho roztrhali na kúsky. Druhý sa rozhodol na zúfalý krok... Prestler nechcel riskovať a jeho štíty boli zoslabnuté. Rozhodol sa pokračovať k cieľovému systému bez eskorty s tým, že na mieste ju počká. Nastavil hyperpriestorové koordináty a aktivizoval skokové systémy. Zrazu mu na štíty zabubnovali údery pulzného laseru. Vrhol pohľad na obrazovku a tesne pred tým, ako upadol do bezvedomia uvidel v tesnej blízkosti obrovský trup Pythona, rútiaceho sa na jeho ASP...

Ten istý deň neskôr, systém SOL

- Prestler, ste v poriadku?

Nie. Vôbec nebol v poriadku. Loď až na pár malých škrabancov a pár vyhodených nepodstatných systémov v poriadku bola, ale on už nie.

- Áno, samozrejme. - povedal napriek všetkému do mikrofónu.

- Výborne! Pokračujte v misii.

- Rozkaz.

Museli to celé pokaziť. Celú operáciu. Mal byť dokonalým vojakom. Ale kdesi muselo čosi zlyhať. Iste, pamäťové centrá mu poškodili, ale zrejme zregenerovali. Preto tie strašné sny. Nebola to loď na púšti. Nie, bolo to vznášadlo. Prihlásil sa do Akadémie, aby pomohol v bojoch s Thargoidmi a pritom boli tak odporne zneužití... Všetci. Boli ochotní umrieť za Akadémiu, splnenie cieľa malo prvoradú prioritu. A keď tú búdu rozpučil meteorit, všetci sa na nich vykašlali. Nechali ich pokapať zadusením, pekne jedného po druhom... Základňa

Eventide? To neviete, zničili ju Thargoidia. Nie, neprežil nikto, určite. Pekné sprostosti. V skutočnosti tam štyri dni umierali v kabínach svojich vznášadiel, rozdelili si kyslík, aby vydržali... A nič. Nechali ich tam...

- Pripravte zbraňové systémy. Kontakt s cieľom o desať minút štandardného času!

- Zbraňové systémy pripravené!

Bolo to úžasne nezmyselné. Armáda ich nechala v štichu a musela ich zachraňovať obchodná loď. Armáda sa o človeka postará. No iste. Dá mu peknú cínovú rakvu. Prežil ako posledný. Ostatní sa zadusili. Prečo práve on? Obchodná loď... A navyše jedna z troch, ktoré zachytili núdzový signál z Jamesonovej Cobry Mk III, horiacej v atmosfére Zeme... Toľko hlúpych náhod pokope. To snáď ani nie je

možné.

- Otvoriť pumovnicu a odistiť nálož!

- Rozkaz! Pumovnica otvorená.... Systém pripravený na odpálenie.

Jedna z tých troch lodí im musela ujsť. Príšerne zúrili. Keď ich loď obsadilo prepadové komando, nevedel, o čo ide. Tajomstvo Galaktického Združenia... Pche! Lave alebo Zem, akoby to nebolo jedno... Ale zrejme im to jedno nebolo. Inak by im nepremývali mozgy.

Ale aj tak to museli riadne pokaziť. A druhý krát vtedy, keď ho odvelili k GalCop NAVY. Zrejme predpokladali, že dobrý pilot vznášadla sa ľahko preučí na vesmírnu loď. Nemohli však tušiť, že to dotiahne až tak ďal eko... Až k sektoru NHX, na orbitálnu dráhu belasej planéty, tretej v poradí od hviezdy tejto sústavy.

- Tri... Dva... Jedna... Páľ!

Nič sa nestalo.

- Prestler, čo sa deje? Dáky problém?

- Nie.

- Tak čo je? Páľ!

- Nie.

- Prestler! Viete ako sa trestá neuposlúchnutie rozkazu?!

- Nehovorte mi Prestler! Volám sa Priestley!

Sidewinder okamžite zahájil paľbu. Priestley ju okamžite opätoval. Na rozdiel od Sidewinderov bol on na boj pripravený. ASP malo napriek svojej veľkosti podobné manévrovacie schopnosti ako Sidewinder a tak boj netrval dlho. Hej. Dobrý pilot vznášadla sa môže vypracovať na dobrého letca. Ba dokonca aj na člena Elity. Zaistil svoj strašný náklad a zavrel pumovnicu. Nie, nespraví pre nich tú špinavosť. Zato ten náklad sa môže ešte hodiť. Aby si ho niekto vôbec vypočul. Áno, bude si musieť pohovoriť s médiami. Už nebol vojakom Prestlerom, na slovo počúvajúcim rozkazy. Bol Priestley a mal vlastnú vôľu. A presne vedel, čo je teraz jeho povinnosťou. Nie ako vojaka, lež ako človeka. Zapol navigačný počítač a nastavil súradnice cieľového systému. Bola ním planéta Lave...

O tri roky neskôr, planéta Lave.

- Akoby to nebolo jedno: Lave či Zem... Nechápem, ako sa môžu kvôli tomu zabíjať...

- Ani ja. Ale federácia stále silnie.

- Mne je to fuk. Narodil som sa na Lave a hoci sa mi to novovzniknuté Impérium vôbec nepáči, asi tu zostanem.

- Ja neviem. Zreje odídeme do Core Systems. Ten Priestley sa mi páči a má dobré nápady...

- Hej, ale keby ho nebolo, myslím že by bol oveľa väčší kľud.

- Svätá pravda... Ale verím, že to bude aj lepšie...

- Možno... Počul si o Nezávislých?

- Nie, čo sú to zač?

- To sú už úplný cvoci. Predstav si, tvrdia, že ľudstvo nepochádza ani z Lave, ani zo Zeme, ale ešte z inej planéty... Počkaj, ako sa len volá... Aha, z Edenu!

Ten istý deň, Olympus Village, Mars, štvrtá planéta systému SOL

Oprel sa o kreslo a zamyslel sa. Nie, toto nechcel. Načo ďalší boj? Keď Thargoidia dali pokoj, musia sa mlátiť ľudia sami medzi sebou?

Nie, takto sa to nemalo skončiť... Z úvah ho vyrušil hukot otváraných dverí.

- Prepáčte pán generál, prišiel ten Imperiálny veľvyslanec.

- V poriadku, pustite ho dnu.

Priestley si sadol za stôl a zamyslel sa. Nie, takto to ďalej naozaj nemôže pokračovať...