Poviedky

Poviedka zo súťaže Fantastická povídka 2011

Krátka poviedka zo súťaže Ohnivé Pero 2011

Poviedka zo súťaže Ohnivé Pero z roku 2010, druhé miesto :-)

Zviezol som sa na kolená, prízrak v čiernom sa začal približovať. Celý bol zahalený, niekde v temnej maske na tvári som tušil oči, oči smrti. Spoznal som v ňom assasina, najelitnejších zabijakov sveta. Brada sa mi rozochvela.

„Všetci ustúpte do bezpečnej vzdialenosti, zbrane v pohotovosti, môže tam byť ešte nejaký obranný hajzel. Tie míny!“ Muži posilnení vidinou úspechu sa s úsmevom na tvárach prizerali, ako ich kolegovia postupne odhalili obrovské kovové okrúhle dvere a kladkostroj sa to následne pokúsil vypáčiť – neúspešne. Od príchodu na planinu nemohlo ubehnúť viac času než dve hodiny. Muži pracovali rýchlo, boli dokonale zohraní a disciplinovaní. „Uvarili sme stroj a s dvermi to ani nehlo.“, začal sa rozkrikovať jeden z nich. „Dajte tam nálože, všetko čo máme. A ten stroj skúste dať dokopy ešte na jeden pokus.“ „Prineste výbušniny, kto čo máte u seba!“ „Kde to má okraje? Poriadne to odhrabte nech sa máme o čo zaprieť

Krátka poviedka z postapocalyptického sveta o hnusných mimozemštanoch na našej krásnej Zemi a dvajoch kamarátoch, ktorí musia cestovať bratislavským metrom do práce...

Štvrtý záverečný diel poviedok Ten, ktorý neplakal, Začiatok Cesty a Púštny vlk... Imro so svojím verným Zubáčom je na svojej poslednej ceste, zvládne to? Jeho nepriateľov sú desiatky a sú všade...

Z úvah ma vytrhol fakt, že ma tretí oživený mŕtvy prelomil v páse budzogáňom a následne tlakovým kopom na hruď poslal do nevyžiadaného salta vzad. Ešte som zaregistroval ako žena obskakuje Zeldomyra s dvoma štíhlymi čepeľami v rukách a snaží sa ho naporcovať, gróf z dvoch automatických zbraní zahŕňal bojovníka olovom. Ďalšie pokračovanie poviedok Ten, ktorý neplakal a Začiatok Cesty.

V momente ako som periférne videl, že tučniakova ruka pomaly vychádza z miesta kde asi čakala pripravená zbraň som obojručne z pod kabáta tasil a plynulým pohybom sa otočil k dvojici čelom. Pištole svorne zaštekali svoju ódu smrti, dvojica proti mne nemala šancu už od samotného začiatku. Pokračovanie poviedky {a,http://www.scifi.sk/poviedky/?s=1529,Ten, ktorý neplakal}.

Naše auto, s ktorým sme noc čo noc vyrážali o polnoci do ulíc posledné dva roky aby sme dozreli na záujmy mesta, sme vždy po službe nechávali v starých skladoch, ktoré mesto prerobilo na celkom bezpečné parkovisko a pracovné priestory pre ľudí ako som bol ja a Dávid.