Dvanásta hodina

PnP
Filmová história scifi
"Dvanásta hodina. Dvanásta obeta," ozve sa z ampliónov kovový, neľudský hlas.
Dobre viem čo to znamená.
"Majte sa tu," stroho pozdravím neveľkú posádku. Aj oni dobre vedia, čo znamená hlásenie.
Nasadím si helmu, skontrolujem zvyšok obleku, či je harmonicky uzavretý, a vydávam sa na cestu.
Pri vstupe do pretlakovej komory sa vo mne náhle vzbudí obrovská túžba vrhnúť sa naspäť. Nemôžem sa tomu poddať. Ak by som to urobil, všetko by bolo stratené.
Dvere za mnou sa zatvoria s tichým sykotom. Klesáme do hĺbky.
***
Kedysi tu bol reproduktor. Vyhrával otrepané piesne z dávno zabudnutých rokov. Vyvrešťoval reklamy na produkty, ktoré sme si nemohli dovoliť.
Niekto ho vytrhol, niekto z tých predomnou. Škoda. Dal by som čokoľvek za malé rozptýlenie. Nie je tu však nič. Len ja.
A moja úloha.
Desaťminútový zostup trvá celé hodiny. Dúfam, že to stihnem.
Veľké kovové dvere, pokryté nespočtom čmáraníc, sa konečne otvorili.
Ako keby som vstúpil na slnečným vetrom zbičovanú planétu.
V strede sa vyníma zelené slnko.
Môj cieľ.
***
Už len tridsaťdva krokov.
Túto cestu som prešiel snáď aj tisíc krát. Nikdy to však nebolo také náročné, ako teraz.
Filter v helme je už prepálený. Svetlo je také silné, že ho jasne vidím aj cez zatvorené oči. Ak by som ich otvoril, naisto by som oslepol. A na to ešte nie je čas.
Sedemnásť krokov.
Takmer som stratil rovnováhu. Na zemi niekto necha pohodené kladivo. Skôr ho však odniesli výboje. Opatrne ho zodvihnem a pokračujem ďalej.
Stúpil som do čohosi mäkkého. Už len kúsok.
V tom náhle reaktor vyšle tlakovú vlnu. Len-len že som sa udržal na nohách. Monitor v obleku vrieska ako o život. Hlási minimálne dvadsať narušení. Teraz je to však už jedno.
V podvedomí sa mi aktivuje svalová pamäť. Rýchlo stláčam gombíky, upravujem parametre, zachraňujem loď.
O niekoľko sekúnd si reaktor priam vydýchne. Katastrofa odvrátená. Nateraz.
Moje posledné myšlienky patria ďalšiemu v poradí. Snáď aj on bude úspešný.

Veles

Veles
Fear is ever-changing and evolving

Diskusia

Tom Hotep
Mám pocit, že keby bol príbeh dlhší, tak na tej lodi nikto neostane. :) Alebo zostane len jeden a ten potom zistí, že to bolo celé zbytočné a nikto nemusel zomrieť. :) Nápad je to zaujímavý. Má to potenciál na rozšírenie.
31.08.2024
Veles
Ďakujem, na nočnej som, tak som musel rýchlo a stručne písať :)
31.08.2024
B.T. Niromwell
Tým, aká je tá veta neosobná, robí veľmi dobrý úvod. Páči sa mi aj stručnosť, tým, že vidíme obrázok, vlasnne nevysvetľuješ veci, ktoré nemusíš, a čitateľ dostane presne to, čo mu autor chce povedať. Pekné!
01.09.2024
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.