"Kto do prdle si zas ty?!" Vyštekla autorka, keď zdvihla hlavu od prázdneho papieru a uzrela nejaké mytologické monštrum vo svojej izbe. Ako keby vôbec nestačilo, že je nevyspatá s vakmi pod očami, zahalená hordou práce, jej osobná tvorba stojí na mŕtvom bode a o odkladanom upratovaní izby nie je ani reč, ešte k tomu všetkému začína mať vidiny.

Démonovi sa zablýskali oči a prehovoril hlasom rozkošného plyšového medvedíka. "Ja som stelesnenie tvojich..." Pokúsil sa predstaviť ako nejaký duch čo prišiel varovať niekoho pred zlým osudom ktorý daného nešťastníka čaká, ale Náhle sa rozkašlal. *kuc, kuc, kuc* Pokúsil sa pobrať dych a zároveň pomasírovať niečo ako hrdlo.

Dievčina mu podala svoj vy--exspirovaný čaj. "Na napi sa, mne je po dvoch hodinách aj tak už na nič." Jej nálada bola i tak pod psa, takže nad nečakanou návštevou sa už ani nepozastavila.

Len čo démon upokojil svoje hrdlo, znovu sa dal do divadelného predstavenia, ale tentoraz s dôstojne hrôzostrašným teatrálnym hlasom. "Som stelesnenie tvojich odberateľov, ktorý ešte stále čakajú na ďalšie dielo. Ich pocity, nech sú akékoľvek, dali vznik mne. Prišiel som pretože žiadajú nový pokrm, ktorý by utíšil ich hlad po tvojom umení."

"To je pekné počuť, ale ako vidíš mám veľké nič a tak skoro sa to nezmení."

"Zostúpil som k tebe, aby som ti dal varovanie pred blížiacim sa termínom."

"Vzdaj to Kamoš! Ty si tu asi nejako nový, že? Ten termín na ktorý narážaš, som už niekoľko násobne prešvihla. Takže týmto ma strašiť nemôžeš."

Démon si zhlboka povzdychol. "Pozri, vec sa má takto!--" Upustil od svojej teatrálnosti v náznaku únavy. "Je pravda, že som pomerne nový démon a mám toho veľa na práci, ale jedna vec ma vážne trápi. Vidíš tieto sklenené presýpacie hodiny? Ako sa z nich sype piesok? Bez ohľadu koľko toho piesku sa z nich vysype stále sa bude sypať ďalej. Pretože stále bude mať niekto čas na ďalší termín. Tie hodiny sú mojou súčasťou a ten hlúpi termín mi bude dýchať na krk deň čo deň. Vieš ty vôbec koľko toho piesku som musel vyhodiť z vlastného brlohu? Zabudni na to, že zavrieš hodiny do šuplíka, alebo tú dieru zalepíš. Skúsil som už čokoľvek, a jediné čo aspoň spomalí tu tvorbu piesočnej duny je, keď budeš pravidelne uverejňovať svoje diela. Takže buď zaves svoju kariéru na klinec, alebo daj si ten svoj život do poriadku! Pokiaľ sa potrebuješ porozprávať, tak ver, že sa ešte stretneme."

"Tento rozhovor je tak na hlavu, že ma asi neprekvapí už nič."

"Chod sa vyspať!" Zavrčal. "Ja na rozdiel od teba mám ešte poriadny zoznam autorov ktorých musím navštíviť. Je to o to náročnejšie, že mnohý ma ani len nezaregistrujú, takže nemáš ani poňatia ako moc som potreboval aby som o tom s niekým porozprával."

"Počuj kamoš, tak v tomto som zajedno s tebou. Pokojne sa zastav i mimo svoju pracovnú dobu, pripravím čaj. Pohovoríme si o tom tvojom predstavení."

Démon prikývol, mávol niečím ako rukou, čímže vyvolal niečo ako bránu a zmizol v nej. Zanechajúc po sebe len neporiadok z piesku.

"Tak fajn, je preč. Čo by slečna ako ja, mala urobiť v takomto prípade." Zamyslela sa, pouvažujúc nad tým, než sekundu na to odpadla, z nečakaného stretnutia, do bezvedomia, alebo skôr v hlboký spánok.

[End]