"Automatika riadiacich dýz mimo prevádzku. Prechod na ručné riadenie."

Bolo to zvláštne, ale toto hlásenie na monitore už vlastne ani nikoho neprekvapilo.

"Veliteľ, ako je to so životupodpornými systémami lode?"

"Zatiaľ v poriadku, generátor kyslíku a automatický regulátor teploty kabíny síce neidú na plný výkon, ale zatiaľ aspoň fungujú..." Odkedy loď vstúpila do tohto systému, prenasledovala ju jedna nehoda za druhou. Začalo to miernym prehrievaním reaktoru, no postupne jedna porucha vyvolávala ďalšie a loď sa pomaly začínala vymykať spod kontroly posádky. Napriek tomu sa nevzdávali.

"Úprava kurzu na dva-štyri-dvanásť. Rýchlosť na polovicu. Do čerta!"

Posledné slová boli reakciou na výpadok gravitačného generátoru. Veliteľ sa ocitol vo vzduchu a na hlave si cestou stihol vyrobiť nádhernú hrču.

"Porucha gravitačného generátoru. Prosím pripútajte sa, na náprave sa pracuje..."

Hej, na náprave sa pracovalo. Stále. A stále zbytočne.

"Upozornenie: Kolízny kurz."

Počítač vedel svojimi suchými a výstižnými hláškami pripraviť o nervi azda každého.

"Akože kolízny kurz? Veď tam nič nie je! Prepočítaj dráhu!"

"Prepočet dráhy uskutočnený. Kolízny kurz. Vstup do koróny hviezdy o dvadsaťšesť minút."

"Poručík, čo to má znamenať? Gravitačná odchýlka spôsobená hmotou hviezdy?"

"Myslím že áno. Navrhujem zmenu kurzu na plus štrnásť."

"Vykonajte."

Loďou mierne trhlo ako bola navedená na novú dráhu.

"Upozornenie: Kolízny kurz. Vstup do koróny hviezdy o dvadsať minút."

"Do šľaka!"

Veliteľ sa vrhol ku konzole a začal počítať nové súradnice. Loď opäť zmenila kurz.

"...vstup do koróny hviezdy o pätnásť minút..."

"To nie je možné! Komandér, zapojte ručné ovládanie brzdných dýz!"

"Vykonám... zapojené!"

Loď pocítila silnú ranu, spôsobenú spätným účinkom brzdiacich motorov.

"...brzdiace dýzy mimo prevádzky. Vstup do koróny...."

Kľudný hlas, ktorým počítač opakoval túto vetu privádzal posádku do zúrivosti.

"Veliteľ, navrhujem obrat o stoosemdesiat stupňov a použitie hlavných thrusterov ako brzdiacich dýz!"

"Súhlasím, plný výkon!"

Loď sa otočila a opäť sa zatriasla.

"Teplota reaktoru kritická. Zapnuté obmedzovače chodu. Vstup do koróny o desať minút..."

Veliteľ sa vrhol k interkomu.

"Strojovňa, podajte hlásenie o škodách!"

"Veliteľ, to by bolo na dlho... Nefunguje už takmer nič, ale snažíme sa to udržať..."

V interkome niečo zachrčalo a stíchol. Na paneli sa rozsvietila ďalšia červená kontrolka. Interkom mimo prevádzky...

"Núdzová porada. Aké sú vaše návrhy na riešenie situácie?"

"Navrhujem opustiť loď. Vypustením vzduchu z pretlakovej komory by dostal záchranný čln dostatočnú energiu na štart..."

"Ja navrhujem presunúť všetku energiu do pohonnej jednotky. Myslím, že sa musíme z tejto gravitačnej diery najskôr dostať... Ostali by bežať iba kľúčové systémy..."

"A váš názor, komandér?"

"Robím prepočet... moment.. možno by to šlo. Otočiť loď a preletieť korónu s využitím plného výkonu motorov a gravitačného urýchlenia hviezdy."

"Hm, to znie zaujímavo, ale čo s teplotou vo vnútri kabíny?"

"Musíme do skafandrov. Príjemné to nebude, to je isté..."

"Súhlasím s vami. Všetci do skafandrov! Poplach prvého stupňa!"

Mostík ožil. Núdzové svetlá sa opäť rozblikali a to dokonca ešte v šialenejšom tempe. Vyzeralo to, že na lodi bude horúco. V oboch významoch tohoto slova...

"Vstup do koróny o dvadsať sekúnd. Externé senzory mimo prevádzku..."

Chybové hlásenia si už nikto ani nevšímal. Teraz išlo o všetko...

"Motory!" - zvolal kapitán napäto. Loď sa trhla v energetickom skoku. Reaktor strašne zavyl a loď vletela do koróny hviezdy. Strašná horúčava zaplavila vnútorné priestory lode a panel sa rozblikal desiatkami ďalších chybových hlásení. Veliteľ, lapajúc po dychu, strhol riadenie lode, naberajúcej šialenú rýchlosť gravitáciou hviezdy. Trup zapraskal a veliteľovi praskli popruhy. Ucítil strašný náraz do hlavy a tesne pred tým čo stratil vedomie, počul výkrik... Bol to výkrik "Dokázal to!"...

"Komandér, sme... sme v poriadku?"

"Ale upokoj sa chlapče. A nehovor mi komandér, som doktor... Ale neboj sa, budeš v poriadku. Teplota už ustupuje, za pár dní si ako rybička..."

Nič nechápal. Kde zmizol mostík lode? Čo sa to deje?

"Synček, už je to dobré... Pán doktor prišiel práve v čas. Mal si nejaký záchvat... Prudko ti stúpla horúčka.. Už si spomínaš?"

Začalo sa mu rozvidnievať. Ach áno... horúčka... Musel blúzniť. Čo človeka všetko nenapadne v ošiali horúčky...

"Dobre že ste ma zavolali pani, ale najhoršie už má za sebou. Predpíšem vám ešte nejaké antibiotiká... Ozaj, chcel by som sa ešte spýtať, neviete náhodou ako prišiel k tým dvom hrčiam na čele?"