Utahský púštnatý vidiek. Mladý muž Hank Gulatarski netrpezlivo čaká na opustenej autobusovej zastávke povedľa cesty, ktorá zíva prázdnotou. Okolo nič iné len tma. Hank uvidí z diaľky sa približujúci autobus a šoférovi svojou batožinou zamáva, aby zastavil. Autobus však nespomalí a najprv prejde povedľa neho a spomalí a zastaví sa až o pár metrov dolu po ceste. Šoférka autobusu otvorí dvere a Hank nastúpi do preplneného autobusu. Nájde si voľné miesto a sadne si. Na Hanka sa spredu autobusu pozrie telesne postihnutý muž s barlami, ale Hank si to nevšimne. Autobus sa však po chvíli jazdy opäť zastaví a všetci pasažieri začnú vystupovať von z autobusu. Hank tomu oprávnene nerozumie a z autobusu nechápavo vystúpi ako posledný. Ostatní pasažieri autobusu obkolesili muža s barlami, ktorý autobus opustil ako prvý. Postarší muž mu pomôže kľaknúť si na zem. Hank vzápätí neveriacky vidí, ako ľudia okolo začnú do muža s barlami hádzať kamene. Muž trpí, ale nevzpiera sa. Skupinka ho ukameňuje k smrti. Hank neverí vlastným očiam. Kým sa stihne spamätať z toho, čo sa práve stalo pomaly ale isto ho obkľúčia niekoľkí pasažieri. Hank už nemá ako utiecť.

Neskôr na miesto tohto útoku neďaleko autobusovej zastávky prichádza Scullyová. Preštuduje si stopy po zápase na zemi i to, čo tu zostalo po barlách a digitálnou kamerou nasníma krvavú škvrnu na zemi vo veľkosti ľudskej hlavy. Povedľa na zemi v prachu nájde veľký kameň, na ktorý sa, zdá sa, prilepili kúsky akejsi bielej substancie (žeby mozgovej hmoty?). Jej mobilný telefón nemá signál a preto musí volať z telefónnej búdky, z ktorej predtým volal Hank. Volá Doggettovi do kancelárie Aktov X. Povie mu, že je mimo Washingtonu v Utahu, lebo miestny koroner ju cez víkend telefonicky požiadal o pomoc pri ohliadke tela obete vraždy. Ide o muža, ktorého niekto v púšti ukameňoval k smrti. Jeho rodina ho naposledy videla pred šiestimi mesiacmi a muž mal mať 22 rokov. Jeho telo však teraz vykazuje známky osteoporózy, artritídy i kyfózy - inými slovami jeho kosti a chrbtica sú v takom stave, v akom ich mávajú 90-ročné ženy. Doggett sa jej pýta, prečo mu o tom prípade nepovedala skôr, aby jej s ním pomohol. Scullyová tvrdí, že ide iba o obyčajnú konzultáciu a nechcela ho tým cez víkend obťažovať, teraz by však bola rada, keby sa pozrel do zložiek v Aktoch X a našiel istý prípad nevyriešenej vraždy, v ktorom boli na mieste činu nájdené glykoproteíny. Keď ten prípad nájde, má jej ho zafaxovať do kancelárie miestneho šerifa. Doggett súhlasí. Scullyová vzápätí vidí autobus, ktorý odbočí na neďalekú prašnú cestu a stráca sa z dohľadu. Scullyová vo svojom aute prichádza do malej osady, ktorá predstavuje zoskupenie niekoľkých budov a inak vyzerá ľudoprázdna. Prichádza k benzínovej stanici a tam ju osloví pumpár. Scullyová sa ho pýta na autobus, ktorý podľa nej pred chvíľou prešiel osadou, no pumpár o žiadnom autobuse nič nevie. Scullyová si všimne, že muž má nepekne poranenú ruku. Pumpár tvrdí, že sa mu to stalo pri výmene ozubeného kolesa na cirkulárke. Scullyová mužovi ranu prezrie a muž sa od nej dozvedá, že je lekárka a zdá sa, že ho to zaujme. Scullyová sa ho pýta, či by jej nepredal nejaký benzín a pumpár navrhne, že benzín jej poskytne zadarmo. Scullyová neprotestuje a pumpár jej do nádrže jej auta naleje z kanistry na benzín. Scullyová sa pumpára pýta, kde to presne sú, lebo toto mestečko sa nenachádza na jej mape. Pumpár jej povie, že v skutočnosti nejde o žiadne mestečko, ale iba o osadu obývanú niekoľkými spriaznenými ľuďmi, ktorí sa snažia udržať moderný svet mimo ich osady. Scullyová poďakuje, nasadne do auta a odchádza preč. Pumpár následne vôjde do izby, v ktorej sa nad Hankom ležiacim na posteli skláňa šoférka autobusu. Hank sa celý trasie a nevyzerá práve najlepšie. Pumpár tvrdí, že pomoc je na ceste.

Scullyovej na ceste preč z osady začne vynechávať motor jej auta. Neskôr Scullyová vyčerpaná pešo prichádza naspäť do osady a pumpára obviní z toho, že jej do benzínovej nádrže jej auta nalial niečo, čo znefunkčnilo jej motor. Na ruku si vyleje obsah kanistry, z ktorej jej pumpár mal naliať do auta benzín a zisťuje, že v kanistre je iba voda. Pumpár tvrdí, že do kanistry mu musela napršať dažďová voda. "Tu v púšti prší hojne a často, nemám pravdu?" reaguje Scullyová. Už stráca trpezlivosť a chce si zavolať, no pumpár tvrdí, že nemá žiadny telefón a pošle ju k pánovi Milsapovi, ktorý tu ako jediný má mať telefón. Scullyová teda prichádza k starému domu pána Milsapa a vstúpi dovnútra neuzamknutého prístrešku. Tam nájde pána, ktorý sa v úvode epizódy staral o telesne postihnutého muža. Je to pán Milsap, ktorý dovolí Scullyovej použiť jeho telefón, ten je však hluchý. Milsap tvrdí, že práve teraz opravujú telefónne spoje a zrejme preto telefón dočasne nefunguje. Scullyová už dávno pochopila, že tu niečo nehrá a napriek tomu, že Milsap jej ponúkne izbu na prenocovanie Scullyová rýchlo opúšťa jeho dom. Milsap sa jej pýta, či sa chce do najbližšieho mesta vydať sama a pešo a Scullyovej ruka pritom mimovoľne spočinie na jej bruchu, v ktorom nosí dieťa. Vonku na ulici si všimne ženu rýchlo vstupujúcu do vedľajšieho domu. Scullyová beží za ženou a skúsi otvoriť dvere, dvere do tohto domu sú však zamknuté. Cez okno Scullyová vnútri v dome uvidí skupinku ľudí stojacich v kruhu, ktorí čítajú z nejakej knihy, zrejme z Biblie. Ľudia vnútri ignorujú Scullyovej prosby o pomoc. Podobne Scullyová pochodí i v ďalšom dome v poradí, v ktorom sa takisto nachádza skupinka ľudí, ktorí ju ignorujú. Scullyová povzdychne a pozrie sa na pána Milsapa, ktorý ju po celý čas sledoval. Neskôr v noci Scullyová leží na posteli vo svojej izbe v dome pána Milsapa s pripravenou zbraňou v ruke. Vidíme, že vonku sa s petrolejovými lampami v rukách zhromaždili všetci obyvatelia osady a teraz kráčajú smerom k domu.

Nasledujúce ráno Scullyovú zobudí klopanie na dvere jej izby. Ozve sa pán Milsap a tvrdí, že potrebujú jej pomoc. Scullyová chvíľu váha, napokon však opatrne otvorí dvere a Milsap jej povie, že dolu je muž, ktorý potrebuje jej odbornú lekársku pomoc. Spolu s Milsapom vstúpi do izby, v ktorej sa šoférka autobusu stará o Hanka ležiaceho na posteli. Hank má silné kŕče a Scullyová neváha a rýchlo pribehne k jeho posteli. Kŕče o chvíľu pominú a Scullyová sa Milsapa pýta na mužovo meno. Milsap tvrdí, že jeho meno nepozná, že ide o cudzinca, ktorý potreboval ich pomoc. Scullyová odhaduje, že zrejme pôjde o epileptika, ktorý si načas nevzal svoj liek. Na Hankovom chrbte si všimne pomerne veľkú krvavú dieru smerujúcu dovnútra jeho tela. Milsap i šoférka tvrdia, že nevedia, čo je to za dieru, ale Scullyová vie, že klamú. Scullyová chce muža čo najrýchlejšie dopraviť do nemocnice, kam patrí, no Milsapov telefón stále nefunguje a šoférka tvrdí, že v osade nie je jediné auto. Scullyová súhlasí s Milsapovým návrhom, aby niekoho poslali po pomoc peši a zatiaľ sa rozhodne zostať s Hankom. Medzičasom Doggett z kancelárie Aktov X volá do kancelárie miestneho šerifa, lebo našiel spis, ktorý od neho chcela Scullyová. Šerif Ciolino sa prekvapeného Doggetta pýta, kedy konečne Scullyová príde urobiť ohliadku tela. Doggett tvrdí, že Scullyová je niekde v okrese Sugarville v Utahu a požiada šerifa, aby tam šerif poslal niekoho zo svojich mužov, aby ju našiel. Šerif bez váhania súhlasí. Doggett potom volá nášmu starému známemu Dannymu z FBI, aby mu zistil číslo, z ktorého mu Scullyová včera volala.

V Hankovej izbe zatiaľ šoférka Hankovi do úst na radu Scullyovej leje sirup. Scullyová sa však obáva, že zvýšenie hladiny cukru v krvi Hankovi pomôže iba v tom prípade, ak jeho stav spôsobuje hypoglykémia, ale pre jeho stav môže existovať množstvo rôznych príčin, pričom bez liekov neexistuje spôsob, ako Hankovi pomôcť. Hank sa preberie. Scullyová si sadne vedľa neho na posteľ. Hank tvrdí, že sa cíti lepšie a šoférka autobusu si vydýchne a odchádza novinku povedať ostatným "osadníkom". Hank zatiaľ prosí Scullyovú, aby neodchádzala. Vôbec si nespomína na to, ako sa volá, ani na to, ako sa sem dostal. Scullyová mu tvrdí, že to vyzerá tak, že miestni ľudia jej schváľne zabránili odísť, aby sa tu oňho postarala. Ale prečo? Neďaleko sa tu stala vražda a Scullyová na mieste činu našla stopy, ktoré naznačujú, že ju spáchala skupinka ľudí. Kľudne to mohli byť miestni osadníci. Zdá sa, že držia pri sebe, podobne ako členovia kultu. Scullyová chce spolu s Hankom z osady utiecť, ale nevie ako. Hankovi sa nedarí posadiť sa a preto mu Scullyová musí pomôcť. Pritom stlačí krvavú ranu na jeho chrbte, z ktorej von vytečie neznámy sliz. Hank zacíti silnú prenikavú bolesť a Scullyová si všimne, ako sa mu niečo pohybuje pod kožou neďaleko jeho chrbtice. Pohybuje sa to smerom hore pozdĺž chrbtice a Hanka opäť prepadnú kŕče. Keď sa vec prestane pohybovať, Hank je opäť v pohode a vydýchne si. Scullyová nájde lekárske klieštiky a opatrne ich vsunie dovnútra do rany tak hlboko, až pokým niečo nezachytí. Kúsok z toho, čo zviera v klieštikoch odtrhne. Hank opäť zacíti bolesť. Zvyšok z toho, čo Scullyová povytiahla z rany sa vplazí naspäť do Hanka. Scullyová sa zdesene pozrie na kúsok stále sa zvíjajúceho organického tkaniva v klieštikoch.

Šerif zatiaľ volá Doggettovi so správou, že Scullyová volala z telefónnej búdky neďaleko miesta vraždy. Šerif tvrdí, že v tej oblasti nie sú žiadne mestá ani mestečká a teda ani žiadne potenciálne miesta, kde Scullyovú hľadať. Doggett ho informuje, že preto požiadal o pomoc i pobočku FBI v Salt Lake City a do Utahu príde i on sám, aby osobne pomohol pri pátraní po Scullyovej. Doggett takisto tvrdí, že posledný, kto volal z telefónnej búdky pred Scullyovou bol Hank Gulatarski, ktorý z búdky volal pred štyrmi dňami v deň vraždy svojej sestre. Odvtedy je nezvestný. Naspäť v Hankovej izbe šoférka a pán Milsap prejavujú otvorený záujem o Hankovo zdravie, no Hank dôveruje iba Scullyovej. Tá mu medzi štyrmi očami povie, že rana na jeho chrbte vyzerá ako miesto vstupu nejakého parazitického organizmu, ktorý teraz okupuje Hankovo telo. Scullyová sa bojí, že Hank umrie, ak ho ihneď nezačnú liečiť. Je však zrejmé, že miestni im nedovolia utiecť. Scullyová má podozrenie, že to práve ich zásluhou má teraz Hank v tele neznámeho parazita. Z neznámych príčin zabili človeka, ktorý bol v rovnakom stave ako Hank a preto existuje dôvodné podozrenie, že zabijú i Hanka. Scullyová sa domnieva, že miestni musia mať niekde schovaný nejaký dopravný prostriedok. Preto oknom tajne opustí Hankovu izbu. Ešte predtým však Hankovi dá svoju zbraň, aby sa v prípade nutnosti mohol brániť. Doggett prichádza do Utahu. Stretne sa so šerifom a ukáže mu fotku rany podobnej tej, akú má na chrbte Hank. Šerif tvrdí, že podobná rana "zdobí" telo obete vraždy, ktorá leží v ich márnici. Doggett však namieta, že toto je fotka rany na tele neidentifikovanej mŕtvoly nájdenej v roku 1991 v texaskej pustatine. A niečo podobné sa stalo i na troch iných miestach v troch rozličných časových intervaloch. Všetky obete niekto ukameňoval k smrti. Scullyová medzičasom vstupuje do stodoly, v ktorej nájde odstavený autobus. Do stodoly podopierajúc sa barlou vstúpi i Hank. Ihneď za ním do stodoly vstúpia i ostatní osadníci a oboch ich obkľúčia. Scullyová si uvedomuje, že ide o zradu. Osadníci okolo ju pevne chytia. Hank jej povie, že jej život sa odteraz zmení k lepšiemu a kľakne si na zem. Ľudia okolo ho surovo ukameňujú k smrti. Z jeho tela vyberú veľkého slizkého slimačieho tvora a šoférka s tvorom v náručí sa začne približovať ku Scullyovej. Scullyová ich prosí, aby to nerobili, lebo je tehotná a čaká dieťa, no osadníci tvorovi odhalia jej chrbát a nočná mora sa stáva skutočnosťou.

Bezmocnú Scullyovú potom priviažu k posteli. Na jej odhalenom chrbáte vidíme krvavú dieru a slimačí tvor sa jej "udomácnil" hneď povedľa chrbtice. Vždy keď sa pohne Scullyovú prepadnú prenikavé bolesti. Pán Milsap tvrdí, že Scullyová sa s tvorom naučí žiť a mať ho rada, rovnako ako tak nakoniec urobil i Hank i všetci pred ním. Miestni vidia a cítia to, čo iní nie, žijú tu ako pustovníci a tvora obdivujú. Starajú sa o jeho blaho a chcú mu nájsť vhodného hostiteľa. Dúfajú, že Scullyovej telo ho prijme. Okolie budovy osvetlia svetlá prichádzajúceho auta. Scullyová začne kričať o pomoc, no šoférka jej kusom látky zapchá ústa. Následne Milsap i šoférka opúšťajú budovu a privítajú Doggetta, ktorý práve zavítal do ich osady. Obom im ukáže fotku Scullyovej a pýta sa ich, či ju niekedy videli. Scullyovej sa zatiaľ nohou podarí zhodiť jednu z petrolejových lámp a izbu zachváti požiar, no Doggett si ho nevšimne, lebo ho ihneď začne hasiť pumpár. Milsap spolu so šoférkou autobusu zatiaľ Doggettovi veľa nepomôžu a preto Doggett autom odchádza preč. Len čo sa im však stratí z dohľadu zastaví auto a vytiahne mobilný telefón a šerifa informuje, že práve navštívil nejakú osadu, v ktorej stretol muža, ktorý vo vrecku ukrýval zbraň. Šerif za ním posiela svojich mužov. Doggett zatiaľ po vlastných pribehne do osady, kde prekĺzne do izby, v ktorej držia Scullyovú a uvoľní jej ruky i nohy. Scullyová kvôli oslabenej chrbtici nemôže chodiť a Doggettovi povie, že v neďalekej stodole je pojazdný autobus. Doggett Scullyovú na rukách prenesie až do stodoly a do autobusu a tam sa pomocou ručného narábania s káblikmi od zapaľovania pokúsi autobus našťartovať. Rýchlo však od toho upustí, keď Scullyovú začnú zvierať kŕče. Tá ho prosí, aby tú vec z nej vyrezal von. Doggett vytiahne vreckový nožík, no pri pohľade na pohybujúceho sa tvora pod Scullyovej kožou na chvíľu stŕpne na mieste. Do stodoly sa však nahrnú osadníci a preto musí Doggett konať. Zareže do Scullyovej krku, do ktorého sa tvor dostal a uchopí ho. Pri jednom z najodpudzujúcejších momentov v celom seriáli pomaly cez dieru v jej krku vytiahne zmietajúceho sa hrubého slimáka omotaného okolo jej chrbtice. Osadníci zatiaľ rozbijú okná na autobuse. Doggett slimáka hodí dozadu a trikrát naňho vystrelí zo svojej zbrane a zabije ho. Osadníci vedení Milsapom vstúpia do autobusu a nájdu mŕtveho tvora. Už viac nie sú nebezpeční. Doggett okolo Scullyovej prehodí svoj kabát, zodvihne ju z podlahy autobusu a okolo teraz nemej skupinky osadníkov ju vynesie z autobusu až k policajným autám, ktoré práve prichádzajú do osady.

O týždeň neskôr v nemocnici v Utahu Doggett prichádza do Scullyovej nemocničnej izby. Scullyová má obviazaný krk a práve sa balí. Doggett ju informuje, že práve dnes zasadne porota, ktorá rozhodne o osude všetkých 47 členov kultu, ktorý sa bránia tým, že ich odsudzujú za ich náboženskú vieru. Scullyová sa Doggettovi ospravedlní za to, že do Utahu odišla bez neho a podcenila situáciu. Doggett s tým súhlasí. "Už to viac neurobím," sľubuje Scullyová. "To si vskutku cením," povie jej Doggett a bez váhania zoberie jej batožinu a pomôže jej vyniesť ju von z izby. Scullyová si sama sebe pritaká a potom i ona opúšťa izbu a nemocnicu.