Nora Pearceová a Curtis Delario oplakávajú smrť Norinho manžela Raya. Curtis, Rayov spolupracovník, sa od Nory dozvedá, že podľa nej Ray umrel kvôli tomu, že onemocnel vo Vojne v zálive. Nora chce, aby ktokoľvek to je, kto je zodpovedný za Rayovu smrť za svoje rozhodnutia zaplatil. Curtis však tvrdí, že neexistuje konkrétna osoba, ktorej by mohli klásť vinu za Rayovu smrť. Curtis neskôr nasadne do svojho auta a odchádza preč. Jeho auto sa priblíži k mužovi, ktorý sa práve postavil do stredu cesty. Je však tma a Curtis si navyše práve zapaľuje cigaretu, takže si muža stojaceho na ceste nevšimne. Curtisovo auto vrazí rovno do muža, no zdá sa, že muž spôsobí väčšiu škodu na aute ako auto na samotnom mužovi. Kapota auta sa totižto pri náraze okolo muža prehne do tvaru písmena V a muž sa tak ocitne tesne pred rozbitým predným sklom, za ktorým v aute sedí zranený Curtis. Curtis sa preberie a cez rozbité sklo vidí, že mužom, ktorého "zrazil" je údajne mŕtvy Ray. Ray sa cez predné sklo načiahne do auta a pevne zdrapne kričiaceho Curtisa.

Mesto Muncie, štát Indiana. Nasledujúci deň na miesto zrážky prichádzajú Scullyová a Doggett. Doggett na základe prepočtov miestnej polície tvrdí, že Curtisovo auto narazilo do niečoho, čo bolo niekoľkotisíckrát hustejšie ako oceľ. Keď odťahovacie auto odtiahne vrak auta preč Scullyová si na mieste na zemi, kde sa predtým nachádzala kapota auta v asfalte všimne dva neznáme odtlačky. Vyzerajú ako odtlačky dvoch ľudských nôh. Curtisovo auto naisto do niečoho narazilo a odtlačky sú jediným dôkazom naznačujúcim na pôvod toho, do čoho auto narazilo, ktorý bol zatiaľ na mieste zrážky nájdený. Nenašlo sa ani len Curtisovo telo. Doggett tvrdí, že je nemožné, aby Curtisovo auto zrazilo nejakého človeka. Jednak i kvôli tomu, že ak by na ceste stál človek a uvidel by k nemu sa približujúce auto, určite by sa snažil autu sa vyhnúť. Scullyová však namieta, že to vyzerá tak, že tento muž stál strnulo na jednom mieste, čo by vysvetľovalo odtlačky dvoch nôh na zemi. Možno urobil všetko preto, aby auto zastavil. "Rozhodne to nebol obyčajný človek," tvrdí pochybovačnému Doggettovi Scullyová. Na miesto prichádza vystresovaná Nora a pýta sa na Curtisa. Doggett tvrdí, že Curtisa ešte nenašli, Scullyová však vzápätí objaví jeho mŕtve telo natlačené do neďalekého odpadkového kontajneru. Na jeho čele a spánkoch sa nachádza päť jasne viditeľných hlbokých dier.

Scullyová vykoná pitvu. Zisťuje, že Curtis zrážku prežil a potom ho pravdepodobne niekto cez predné sklo vytiahol von z auta. Päť dier na jeho hlave pripomína diery po ľudských prstoch. Doggett tvrdí, že nie je v ľudských silách zabíjať takýmto spôsobom. Na prednom skle auta však Doggett našiel odtlačok prstu, ktorý patrí údajne mŕtvemu Raymondovi Pearceovi. Mohlo by ísť o starý odtlačok prstu, no Doggett tam takisto našiel čerstvú Rayovu krv. To znamená, že Ray stále žije. Ray sa zatiaľ zobudí vo svojej izbe v mestskom domove bezdomovcov. Mieri do kúpeľne, kde si pomocou pinzety začne zo zarastenej brady vytrhávať fúzy. Tie s metalickým štrngnutím ako kovové odrezky padajú do umývadla pod ním. Doggett prichádza domov za Norou. Nora má návštevu, je u nej starší pán Harry Odell, ktorý je vedúcim mestskej zberne, v ktorej pracovali obaja Ray i Curtis. Doggett sa jej pýta na podrobnosti Rayovej smrti. Nora stále trvá na tom, že jej manžel trpel Syndrómom Vojny v zálive. Doggett jej povie, že neexistujú záznamy, ktoré by naisto potvrdzovali, že jej manžela v krematóriu skutočne spopolnili tak, ako to Nora chcela. Nora neverí, že Ray stále žije. Na vlastné oči ho videla umierať. Bolo mu tak zle, že nemohol ani len jesť a už vonkoncom nemohol chodiť. Ray zatiaľ raňajkuje. V jedálni si k nemu prisadne mladá slečna Larina. Ray si ju vôbec nevšíma a je sendvič spolu s hliníkovou fóliou, do ktorej je zabalený. Larina, ktorá tu dobrovoľne vypomáha chápe, že Ray sa necíti práve najlepšie, ale tvrdí, že mnohokrát pomôže, ak sa človek so svojimi problémami niekomu zdôverí. Larina Rayovi chce pomôcť, no Ray chce, aby mu dala pokoj. V noci Harry Odell v zberni odpadových surovín modrou farbou presprejuje logo na boku modrého barelu. V kancelárii karavanu následne začne ničiť papierovú dokumentáciu. Dvere do karavanu sa otvoria a stojí v nich Ray. Harry prisahá, že on s Curtom za nič nemohli a sú v tom nevinne. Ray len mlčí, nič nehovorí. Harry sa pod falošnou zámienkou načiahne po zásuvke stolu, z ktorej vytiahne guľovnicu a bez milosti a bez váhania vypáli na Raya. Nepripravený Ray preletí sklenenými dverami za ním a veľká nádielka streliva mu odtrhne jeho pravú ruku i s ramenom. Harry vychádza von a vidí, že Rayova krv pripomína tekutý kov a prsty jeho ruky sa hýbu i po oddelení ruky od tela. Harry skríkne od bolesti potom, ako k nemu pristúpi Ray a zdrapne ho za jeho hlavu.

Doggett si nasledujúci deň na mieste činu všimne, že Harryho prsty majú modrofarebný nádych. Volá Scullyovej, aby preverila, či podobnú farbu na prstoch nemá i Curtis. Scullyová zisťuje, že tomu tak nie je. Doggett jej povie, že na mieste činu sú dôkazy o tom, že teraz mŕtvy Harry niekoho postrelil, no daná osoba to prežila a následne ho zabila. Scullyová tvrdí, že by mali svoju pozornosť upriamiť na zodpovedanie otázky prečo by Ray chcel niekoho zabiť. Doggett v karavane nájde kus faktúry, ktorú Harry nestihol zničiť a faktúra je vystavená na meno spoločnosti Chamber Technologies. Ray zatiaľ v kúpeľni svojej izby do umývadla položí svoju oddelenú pravú ruku, ktorá je teraz napoly celá kovová. Vidíme, že i pravá polovička jeho tváre už začína chytať kovový nádych. Do jeho izby zatiaľ vstúpi Larina, keďže jej nikto neotváral. Na posteli si všimne Rayove šaty, ktoré sú celé od krvi. Ray sa však na ňu pozrie a žiada ju, aby opustila jeho izbu. Larinu vystraší jeho kovová tvár a odchádza preč.

Doggettovi zatiaľ v budove spoločnosti Chamber Technologies Dr. Puvogel vysvetľuje podstatu ich práce. V počítačoch len teoreticky pracujú na vytvorení superpevných ocelí, z ktorých by sa mohli vyrábať nezničiteľné objekty a predmety. Boli by to navyše materiály s tvarovou pamäťou, ktoré by sa ihneď po narušení ich tvaru vrátili do tvaru pôvodného. Doggett tvrdí, že faktúra nájdená na mieste činu bola vypísaná na meno Dr. Davida Cliftona. Puvogel však tvrdí, že Clifton už u nich nepracuje. Takisto popiera akékoľvek spojenie s mužom menom Harry Odell alebo mestskou zberňou. Tvrdí, že ich práca je len teoretická a vôbec neprichádzajú do styku so žiadnymi materiálmi, ktoré by sa mohli skladovať na mestskej skládke kovového šrotu. Doggett opäť volá Scullyovej do márnice a tá ho informuje, že zistila, že Ray netrpel žiadnym Syndrómom Vojny v zálive, ale celé jeho telo bolo vystavené akejsi nákazlivej metalickej látke. Larina zatiaľ v televízii sleduje správy informujúce o vražde Harryho Odella. Larina zodvihne slúchadlo telefónu a spojovateľku žiada o číslo telefónu Raya Pearcea. Doggett medzičasom vyzdvihne Scullyovú z márnice. Tá zistila, že v Rayovej krvi sa nachádza toľko kovovej zliatiny, že by to otrávilo i slona. Doggett si myslí, že i tak je Ray len človek a koná a myslí tak ako každý iný, i keď má väčšiu ťažnú silu ako lokomotíva. Scullyová nerozumie tomu, prečo sa Ray zrazu odlúčil od svojej manželky, hlavne potom, keď to bola práve ona, ktorá mu po návrate zo zálivu pomohla navrátiť sa späť do normálneho života. Scullyová pochopí, že i keď Raya nájdu, nemôžu si s istotou byť istí tým, že ho dokážu zastaviť.

Dr. Puvogel zatiaľ v budove spoločnosti Chamber Technologies prichytá na Raya pascu. Ray skutočne prichádza a Puvogel ho uzamkne do testovacej komory. V momente sa za Puvogelom objavia členovia úderného policajného tímu spolu so Scullyovou a Doggettom, ktorí tam všetci na Raya čakali. Teraz ho majú bezpečne uzamknutého vnútri. Alebo žeby nie? Všetci sa pozrú na 10 centimetrov hrubé dvere, v ktorých sa objaví stopa po údere päsťou zvnútra. Čoskoro nasleduje druhý i tretí úder a zdá sa, že keby sa Ray do dverí oprel celým svojím telom, dvere by ho nedokázali zastaviť. Existuje však i jednoduchšia a bezpečnejšia cesta von. Puvogel cez počítač zisťuje, že v miestnosti je trhlina. Policajti vstúpia dovnútra a všetci sa neveriacky pozerajú na dieru v stene vzadu v komore vedúcu na trávnik vzadu za budovou.

Polícia Puvogela umiestni do ochrannej väzby. Pri odchode z budovy si Doggett všimne barely s logom spoločnosti Chamber Technologies. Barely sú nafarbené modrou farbou. Ray Pearce prichádza do svojej izby, kde už naňho čaká jeho manželka Nora, ktorej zavolala Larina. Nora sa ho pýta, prečo jej neprišiel povedať o tom, že stále žije. Ray tvrdí, že to nie je pravda, že už nie je tým človekom, ktorým býval. Nora ho nasleduje do kúpeľne a zdesene sa pozerá na jeho kovovú tvár potom, ako si Ray dá dolu kapucňu, ktorú teraz po celý čas nosí na hlave. Nore je jedno, čo sa stalo, je šťastná, že Ray žije, no keď sa dotkne jeho regenerovanej ruky rýchlo sa v bolesti odtiahne preč, lebo jeho ruka je celá kovová. Nora chce Rayovi pomôcť a on tvrdí, že mu pomôže tak, že spolu vyhľadajú ľudí, ktorí sú zodpovední za jeho stav. Nora súhlasí. Doggett mieri do mestskej zberne, kde pomocou svojho vreckového nožíku zisťuje, že modré barely v zberni sú v skutočnosti barely patriace spoločnosti Chamber Technologies. Nájde jeden barel, na veku ktorého sú zvnútra vytlačené dva odtlačky ľudských rúk. Silou barel otvorí a zvnútra barelu sa von vyšupne telo človeka. Telo je celé z kovu a je stuhnuté v čupiacej polohe s rukami nad hlavou.

Scullyová a Doggett Puvogelovi ukážu zmetalizované telo. Puvogel ho identifikuje ako telo Dr. Cliftona. Vysvetľuje, že Clifton sa bál toho, že by im kvôli ich nebezpečnému výskumu mohli ich výskumné oddelenie zrušiť. Clifton pracoval so zliatinou s vpísanou genetikou, ktorá premenila elektrickú energiu na mechanickú a dala jej pamäť, no zároveň ho to i otrávilo. Clifton nemal rodinu, nemal nikoho, kto by sa po ňom zháňal. Barel s jeho telom mal putovať inam ako do mestskej zberne. Ocitol sa však v zberni a tam sa pri kontakte s nebezpečnou zliatinou infikoval Ray Pearce. V budove sa ukáže Nora. Tajne prekĺzne do kancelárie s dokumentáciou, nájde konkrétny spis a chystá sa niekomu telefonicky zavolať, no pristihnú ju pri tom Scullyová a Doggett. Vzápätí do Rayovej prenajatej izby vtrhnú členovia policajného úderného tímu. Všetko to vidí Larina a keď sa vráti do svojej vlastnej izby, nájde v nej Raya. Ray ju umlčí tak, že jej priloží ruku na jej ústa, jeho "kovový dotyk" je však smrteľne nebezpečný a Ray Larinu takýmto postupom zabije.

Doggett o Larininej zbytočnej smrti povie Nore. To znamená, že Ray zabil už troch ľudí. Nora si myslí, že všetci traja boli zodpovední za to, čo sa Rayovi stalo, no je jasné, že prinajmenšom v jednom prípade zabil ženu, ktorá mu chcela pomôcť a nie ublížiť. Ray zašiel priďaleko. Chce za to, čo sa mu stalo niekoho potrestať, Scullyová si však myslí, že išlo iba o obyčajnú nehodu. Nikto z tých, ktorých Ray zabil nebol priamo zodpovedný za Rayovu infikáciu nákazlivou zliatinou. Scullyová pochopí, že Ray sem Noru poslal preto, aby mu tajne zistila meno človeka, ktorý povolil uskladnenie nebezpečnej zliatiny v mestskej zberni. Nora však tvrdí, že Ray toto meno ešte nepozná. Agenti Nore zabezpečia 24-hodinovú policajnú ochranu, no Ray ju prekvapí u nej doma hneď ako vstúpi dovnútra a chce od nej meno. Zranená Nora neskôr zavolá na policajtov vonku a povie im, že nemala na výber a Ray teraz pozná meno človeka, ktorého hľadá. Ide o Owena Harrisa. Ten teraz šoféruje auto, v ktorom sedí spolu so svojou rodinou. Na ceste pred nimi sa objaví Ray. Owen dupne na brzy, zastaví auto tesne pred Rayom a Ray svojimi dlaňami buchne po kapote auta a bez problémov ju prehne. Owen sa snaží znovunaštartovať auto a utiecť, no Ray rukou prerazí sklo okienka na Owenovej strane a Owena vytiahne cez okienko von za auta. Owen nechápe, čo sa deje a tvrdí, že je len účtovníkom, ale Ray je pevne rozhodnutý zabiť ho. Zozadu auta sa ozve vystrašený krik Owenovho syna. Ray krik začuje a pozrie sa na malého chlapca.

Pred dom Harrisovcov neskôr prichádzajú Scullyová a Doggett. Záchranári sa už starajú o Harrisovcov. Všetci sú nažive. Scullyová si myslí, že Owena Harrisa zachránilo práve to, že prosil o svoj život. Doggett nerozumie, prečo by Ray prestal až teraz, po tom, ako zabil troch ľudí a mal príležitosť zabiť i toho, koho po celý čas hľadal. Owen Harris bol účtovníkom, ktorý schválil zaslanie nebezpečných materiálov na mestskú skládku, kde Ray pracoval. Nora mala pravdu. Jej manžel Ray umrel. Nezabíjal človek, ale stroj. Doggett nesúhlasí, stroj sa predsa nedokáže mstiť. "Ale ani nepozná zľutovanie. Čo ak to, čo Raya viedlo k tomu, aby vraždil nakoniec zachránilo Harrisovcov? Malá štipka ľudskosti," reaguje Scullyová. V mestskej zberni zatiaľ veľký hydraulický lis lisuje kovový šrot. V jednom aute v lise sa nachádza i Ray Pearce s takmer kompletne kovovým telom. Zaregistrujeme ešte nepatrný pohyb jeho viečok predtým, ako lis naveky zalisuje jeho nezničiteľné telo do zošrotovaného auta.