Zakopané poklady Youtube
Prinášame vám tri tipy na krátke série, od ktorých vás delí len pár klikov
My v redakcii vás chápeme. Vonku je teplo, nikomu sa nič nechce a je stále ťažšie nájsť si zmysluplnú aktivitu, pri ktorej by sa človek nespotil. Ja jasné, ako to potom končieva – nekonečným scrollovaním, až kým človek nepadá od únavy a nenadáva si, že za ten čas si mohol radšej naozaj niečo pozrieť. Niečo krátke, chytľavé, niečo, čo sa dá ľahko a s chuťou bingnúť a zároveň niečo, kvôli čomu sa nemusí prihlasovať na ďalšiu streamovaciu platformu, lebo naše typy nájdete priamo na Youtube.
Spicy city
Začneme mojím najnovším objavom a zároveň chronologicky najstarším seriálom z dnešného výberu, Spicy city. Hneď na začiatok však musím povedať, že tento kyberpunkový klenot nemá veľmi výstižný názov – a to som ešte nepovedala, že u bratov Čechov vyšiel pod produkčným názvom Město sexu, čo už vytvára naozaj trochu iné očakávania. Prvý diel je síce o niečo pikantnejší, ale rozhodne nejde o nejaké prehnané scény, aj keď sa táto miniséria rozhodne neokúňa, ak ide o nahotu a násilie. Nič z toho však nie je nasilu, oboje má v príbehoch svoje miesto. Spicy city je americkým animovaným seriálom pre dospelých z roku 1997, kreslený klasickou západnou kresbou, na akú sme z komiksoviek tej doby zvyknutí. Šesť dvadsaťminútových poviedkových príbehov sa líši témou, atmosférou i postavami, pendluje medzi vážnymi i humornými témami a svojou rôznorodosťou a najmä kyberpunkovým prostredím vám môže pomôcť na chvíľu uhasiť smäd po ďalšej sérii Love, Death and Robots. Všetky diely sa odohrávajú v bližšie neurčenej budúcnosti, maľujú kolorit prehnitého mesta a miešajú efektné prvky ako virtuálna realita, mafia, vúdú, zbohatlíci užívajúci si luxus, predávanie orgánov, spodina žijúca v kanáloch, vyrovnávanie si účtov dobrých a zlých policajtov. Zároveň všetko pekne prepája rozprávač, ktorým je šedá eminencia nočného klubu, krásna Raven. Ak by som chcela siahnuť po ďalšom prirovnaní, určite by som spomenula Sin city, ale to naše pikantné mestečko predsa len srší humorom o čosi viac a jeho hra na efekt spočíva skôr v hláškach než preexponovanom násilí. Jednotlivé diely sú krásne nadávkované, ak by mali dlhšiu minutáž, je možné, že by sa nám toľko akčných scén a veľkých búchačiek prejedlo, no dvadsať minút je presne čas, ktorý stačí na to, aby sa tvorcovia sústredili na príbeh a vyťažili z neho maximum.
Presvedčila som vás?
Stačí jeden klik.
Legendy polskie
Kde je vôľa, tam je cesta. A kde sú peniaze a prostriedky, o to viac! Pred pár rokmi boli naši severní susedia požehnaní obomi – v tom čase sa spojila jedna z najúspešnejších poľských spoločností Allegro s tamojším velikánom špeciálnych efektov a 3D animácie Platige image, a tak vznikol projekt Legendy Polskie, ktorého názov snáď netreba prekladať. Nadšenie Poliakov pre fantastiku je v našich končinách príslovečné a pomaly si ho začína všímať i zvyšok sveta. Poznáte klebetu, že Františka Kotletu preložili do angličtiny len preto, lebo vydavateľstvo si myslelo, že je Poliak? Tak či onak, vráťme sa k ságe natočenej na motívy klasických folkórnych príbehov – v piatich dieloch minisérie uvidíme draka, baziliška, diabla i Perúna odetých do moderného šatu. Niekedy ide doslovne o mytologické postavy ako v prípade Baby Jagy, inokedy sú známe rozprávky zaodené do sci-fi kulís a pohrávajú sa s pôvodným námetom skôr metaforicky. Každopádne, po vizuálnej stránke sa je na čo dívať a tvorcovia sú si predností svojho výtvoru vedomí. Jednotlivé diely majú od desať do dvadsať minút, nesnažia sa o scenáristické veľdielo, sú to skôr jednohubky s nápadom a využitím čo najkrajších kulís. Príbehy nie sú vyslovene vtipné, ale vezú sa na ležérnej vlne, pričom miestami okrajovo zabŕdajú do vážnejších tém, čím nie sú nepodobné klasickým americkým žánrovkám.
Do hodinku a pol si pozriete všetky diely tu.
Salad Fingers
Ako opísať túto nesmrteľnú klasiku a nepoužiť pri tom slovo trauma? Možno postačí, ak poviem, že Salad Fingers je meno zelenej kreatúry, ktorá má dlhé, dlhé zelené prsty a nadovšetko rada sa nimi dotýka hrdzavých predmetov. Žije v prázdnej, možno postapokalyptickej, aj keď to prídavné meno je už dnes akési prefláknuté, krajine spolu s rôznymi náhodnými okoloidúcimi... vecami... kreatúrami... Salad Fingers je dielom britského animátora Davida Firtha a od svojho vzniku v roku 2004 sa stal internetovým fenoménom s miliónmi fanúšikov. Nazvať tento výtvor s niekoľkominútovými dielmi seriálom pre dospelých znie akosi nemiestne. Niežeby to nebolo pre dospelých – i keď mne osobne sa ťažko hľadá konkrétna skupina ľudí, ktorým by som to odporučila s vedomím, že si to užijú rovnako ako ja. Ale fanúšika tohto kultového fenoménu sa zhodujú na tom, že ide o neobyčajný zážitok. Pripravte sa na znepokojivé mikropríbehy, absurdný worldbuilding a rôznorodé teórie, ktoré sa vám budú rodiť v hlave v snahe dať bizarnému deju logiku – inak na túto tému existuje krásne dlhé video vysvetľujúce, že sa to všetko vlastne odohráva počas vojny Sever proti Juhu. (Táto teória je ale podľa mňa ešte absurdnejšia ako seriál samotný.) Mňa si Salad Fingers získal najmä všadeprítomnou desivo-upokojujúcou hudbou, svetom bez pravidiel a skutočným snovým pocitom. Je to horor? Isteže, do určitej miery. Ale keďže postava nič, čo sa okolo nej deje, nepovažuje za hrôzostrašné, je nesmierne ľahké nechať sa učičíkať falošným pocitom istoty...
Dnes už kultovú klasiku nájdete tu.
Bonus
Predstavujete si leto inak ako sedením pred obrazovkou? Dobre, scifi.sk neodsuduje, scifi.sk hľadá riešenia. Ak hľadáte skôr niečo vo forme podcastu alebo diskusií, čo by vás ale stále držalo v spojení s vašou milovanou fantastikou, odporúčame vám náš Youtube kanál. Je to nádherné miesto, kam putujú všetky naše relácie Nerdspace, rozhovory, prednášky a workshopy z online conov a replay Majstrov svetov či RPG hier alebo vyhodnotenia súťaže Fantastická poviedka.
A pri tejto príležitosti vás zároveň pozývam na ďalší letný online Scifi.skon, ktorý do vašich obývačiek zavíta 3.- 4. augusta. Tešíme sa na vás!
Najčítanejšie
Najčítanejšie
B.T. Niromwell
Má rada: dobrú literatúru, dobré béčka, knihy, filmy, rýpanie do začínajúcich autorov.
Nemá rada: zlú literatúru, ľudí, čo používajú slovo "moc" ako príslovku